Zborník k 20. výročiu založenia ASUTV na Slovensku

ASOCIÁCIA UNIVERZÍT TRETIEHO VEKU NA SLOVENSKU
ASSOCIATION OF THE UNIVERSITIES OF THE THIRD AGE IN SLOVAKIA

EDUKÁCIA V TREŤOM VEKU

Zborník abstraktov a príspevkov odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou organizovanej k 20. výročiu založenia Asociácie univerzít tretieho veku na Slovensku

Pod záštitou prof. RNDr. Karola Mičietu, PhD.
rektora Univerzity Komenského v Bratislave

Zborník abstraktov a príspevkov odbornej konferencie s medzinárodnou účasťou Edukácia v treťom veku bol vydaný za finančnej podpory Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Centra ďalšieho vzdelávania UK v Bratislave.

Redakčná rada:

Predseda:     PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

Členovia:       Ing. Lucia Hrebeňárová, PhD.

doc. Ing. Mgr. Danka Moravčíková, PhD.

Ing. Jana Sňahničanová

Recenzenti:     doc. PhDr. Martin Javor, PhD.

                               PaedDr. Tímea Šeben Zaťková, PhD.

                               PaedDr. Andrea Kubalíková, PhD.

Obsah

ÚVOD

HOSTIA

Dvadsať rokov Asociácie Univerzít tretieho veku na Slovensku a jej členských Univerzít tretieho veku
Nadežda Hrapková

The idea of the University of the third age in Poland
Aleksander Kobylarek

INTERGENERATIONAL EDUCATION – DEVELOPMENT TRENDS FOR ELDERLY AND YOUNG PEOPLE IN GERMANY
Roland Schöne

VZDELÁVANIE SENIOROV AKO NÁSTROJ AKTÍVNEHO STARNUTIA SPOLOČNOSTI DEMOGRAFICKÉ ZMENY – VÝZVA AJ PRE UNIVERZITY TRETIEHO VEKU
Mária Zvaríková

SLEDOVANIE VYBRANÝCH FAKTOROV  ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU ŠTUDENTOV NA UNIVERZITÁCH TRETIEHO VEKU
Tatiana Kimáková

CESTY K DLHOVEKOSTI. STARNUTIE AKO POKRAČUJÚCE, AKTÍVNE PREŽÍVANÉ OBDOBIE
Mariana Račková

INTERGENERAČNÉ VZDELÁVANIE: NÁZORY A POSTOJE DVOCH GENERÁCIÍ (PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA ASOCIÁCIE UNIVERZÍT TRETIEHO VEKU)
Danka Moravčíková

METODOLÓGIA A METÓDY VZDELÁVANIA SENIOROV ŠPECIFIKÁ VZDELÁVANIA SENIOROV
Sandra Kotlebová

NOVÝ ŠTUDIJNÝ ODBOR PRENOSNÉ POČÍTAČE NA UNIVERZITE TRETIEHO VEKU PRI STU V BRATISLAVE
Miroslav Babinský, Milan Slezák

SPÄTNÁ VÄZBA AKO MOTOR ZMIEN AJ V SENIORSKOM VZDELÁVANÍ

Lucia Hrebeňárová, Janka Sňahničanová, Zuzana Šimková

PROJEKTY REALIZOVANÉ S PODIELOM SENIOROV A INFORMAČNÉ VZDELÁVANIE SENIOROV VYUŽITIE NOVÝCH TECHNOLÓGIÍ VO VZDELÁVANÍ SENIOROV
Erik Selecký

ZLEPŠENIE DIGITÁLNYCH ZRUČNOSTÍ SENIOROV A ZNEVÝHODNENÝCH OSÔB V EU POMOCOU PROJEKTU GRUNDTVIG – UČIACE SA PARTNERSTVÁ
Katarína Zrubáková, Mariana Magerčiaková, Mária Novysedláková

VIDIECKA UNIVERZITA TRETIEHO VEKU
Danka Moravčíková

PROJEKTY SENIOROV PODPORUJÚCE ROZVOJ NOVÝCH ZRUČNOSTÍ
Nadežda Hrapková

ZVYŠOVANIE KVALITY ĎALŠIEHO VZDELÁVANIA NA UNIVERZITE TRETIEHO VEKU PRI UKF V NITRE
Marcela Verešová.

POTREBY A VÍZIE DO BUDÚCNOSTI ŠKOLSTVO – MIESTO PRE DOBROVOĽNÍCTVO SENIOROV
Lucia Hrebeňárová, Janka Sňahničanová, Zuzana Šimková

VÍZIA PREPOJENIA ŠTÚDIA UNIVERZITY TRETIEHO VEKU A ŠTUDIJNÉHO PROGRAMU OŠETROVATEĽSTVO NA JLF UK V MARTINE
Mária Zanovitová, Martina Lepiešová, Ivan Farský

Úvod

Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku (ASUTV) združuje univerzity tretieho veku, ktoré ponúkajú vzdelávacie programy starším študentom na univerzitách a vysokých školách. Výmena skúseností, koordinácia aktivít, metodická podpora a vzájomná spolupráca sú hlavnými cieľmi ASUTV. K tomuto účelu by mal slúžiť aj zborník, ktorý máte v ruke. Zborník je vydaný z iniciatívy členov Asociácie UTV na Slovensku, ktorá si 1. decembra 2014 pripomína 20 rokov od svojho založenia. Pozostáva z príspevkov autorov, ktorí vystúpia na konferencii 27. novembra 2014 z príležitosti výročia ASUTV s cieľom výmeny informácií a skúseností z univerzít a vysokých škôl, kde sa univerzity tretieho veku realizujú. Odborné texty sú zamerané nielen na prezentáciu aktivít jednotlivých UTV, ale aj na témy ako sú metódy vzdelávania seniorov, projekty realizované s podielom seniorov a informačné vzdelávanie seniorov, či potreby a vízie do budúcnosti. Popri slovenských autoroch prispeli do zborníka aj zahraniční účastníci, ktorí svojou účasťou na konferencii podporia výmenu dobrých praxí zo vzdelávania seniorov, rozvoj seniorského vzdelávania i medzinárodných kontaktov. Zborník bude dostupný aj na stránke asociácie: www.asutv.sk

Prajem Asociácii UTV na Slovensku a jej členom veľa ďalších úspechov v práci so staršími študentmi a rozvoj ponuky vzdelávacích programov na ich vlastných UTV.

Preface

The Association of Universities of the Third Age in Slovakia (ASUTV) affiliates universities of the third age that provide educational programmes for elderly students at universities and colleges. Some of the major aims of the association are sharing experience, coordinating activities, methodological support and mutual cooperation.

This book is a collection of abstracts published on the occasion of the 20th anniversary of the foundation of ASUTV which falls on 1st December 2014. It consists of contributions of the authors who will give their presentations at the conference on 27th November 2014. The conference aims to share experience and information among universities providing education for older students. Not only do the contributions aim at the presentation of particular activities of UTV, but also they focus on older learners’ methodology, projects carried out with the involvement of these learners, their participation in ICT trainings and it also deals with the prospects for the future. Apart from Slovak contributors there are many experts from abroad who will be also give their presentations at the conference which will enhance the exchange of examples of good practices and develop international contacts. The collection of abstracts is to be found on www.asutv.sk .

Let me express my best wishes to ASUTV and all its members. I hope that they will have plenty of satisfied students which will lead to a successful development of educational programmes at universities.

PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

prezidentka ASUTV na Slovensku

HOSTIA

DVADSAŤ ROKOV ASOCIÁCIE UTV NA SLOVENSKU A JEJ ČLENSKÝCH UTV
Nadežda Hrapková

ABSTRAKT

Príspevok sa zaoberá genézou UTV na Slovensku a vplyvom ASUTV na ich rozšírenie. Popisuje vplyv zmien počas dvadsiatich rokov na realizáciu cieľov a napĺňanie poslania asociácie, nárast počtu frekventantov a orientáciu študijných programov UTV. V závislosti od politických a celospoločenských zmien sa univerzitám otvorili nové možnosti rozvoja spolupráce v rámci EU, riešenia projektov a rozšírenia aktivít zacielených na starších študentov. Asociácia UTV na Slovensku je pevným združením univerzít, ktoré vystupuje celospoločensky a zastáva významné postavenie aj v tvorbe politík a iniciatív smerom k starším ľuďom. Tak sa predstavitelia ASUTV stali aj tvorcami celonárodných programov akými bol Národný program ochrany starších ľudí (1999) a po pätnástich rokoch jeho aktualizácia v podobe Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020. Stretávanie členov ASUTV a pravidelné rokovania vytvárajú priestor na rozvoj spolupráce v rámci Slovenska a podporu vzdelávacích aktivít seniorov, do ktorých je už za ostatné roky zapojených v akademickom roku takmer 7.000 študentov.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

Poslanie Asociácie UTV na Slovensku, kategorizácia veku študentov UTV a ich počet, zapojenie jednotlivých vysokých škôl do hnutia UTV, vzdelávacie záujmy seniorov a ponuka programov, medzinárodné aktivity a projekty seniorov, spolupráca s orgánmi štátnej správy

 ÚVOD

V dnešnej spoločnosti je už pre mnohých ľudí samozrejmosťou, že sa ďalej vzdelávajú aj po ukončení formálneho vzdelávania, čo si vyžaduje nielen neustály výskyt nových informácií ale aj lepšia dostupnosť tých, ktoré sme doteraz nestihli získať. Trend záujmu o ďalšie vzdelávanie je základom aj pre UTV na Slovensku, ktoré sa úspešne etablovali v rámci systému ďalšieho vzdelávania seniorov. Všeobecným cieľom vzdelávania starších ľudí je zvyčajne zvýšenie kvality života, naplnenie záujmu o nové informácie, aktívne prežívanie voľného času, s pozitívnymi efektmi pre účastníkov – starších študentov.

VZNIK ASUTV A JEJ VPLYV NA ROZVOJ VZDELÁVANIA
SENIOROV NA SLOVENSKU

Ak sa pozrieme 20 rokov späť na deň 1. december 1994, keď bola založená Asociácia UTV na Slovensku (ASUTV) tak si uvedomujeme niekoľko súvislostí.

Prioritou Asociácie UTV na Slovensku, popri jej poslaní citovanom v stanovách, bolo stretávanie predstaviteľov, reprezentantov a pracovníkov univerzít a ich UTV založené na spoločnej výmene skúseností a informácií z oblasti vzdelávania seniorov – dôchodcov – účastníkov vzdelávania na univerzitách. Členom ASUTV išlo v tomto období hlavne o to, aby sa sieť UTV rozšírila do ďalších miest a lokalít Slovenska s dostupnosťou a uspokojením vzdelávacích záujmov čo najväčšieho počtu starších ľudí. Popri záujme ďalej sa vzdelávať, bolo význačnou motiváciou pre starších študentov naplnenie túžby študovať na vysokej škole a vzájomné stretávanie sa so seniormi rovnakých záujmov formou kvalitného využívania voľného času akým vzdelávanie nesporne je. Dnes môžeme konštatovať že vzdelávanie na UTV sa stalo jednou z foriem aktívneho starnutia, či dokonca životným štýlom staršej generácie na Slovensku. Vyberáme zo Stanov ASUTV:

ASUTV je záujmové združenie právnických osôb vytvorené v súlade s ustanovením Občianskeho zákonníka. Je dobrovoľné a nezávislé združenie s týmto poslaním:

  • iniciovať a podporovať vznik Univerzít tretieho veku (ďalej len UTV) na univerzitách a vysokých školách v Slovenskej republike,

  • koordinovať činnosť UTV, poskytovať a vymieňať informácie z ich činnosti,

  • organizovať pracovné stretnutia a semináre UTV najmä v pedagogickej a vedeckej oblasti slúžiace k ďalšiemu odbornému rozvoju UTV,

  • spolupracovať s ústrednými orgánmi štátnej správy,

  • spolupracovať s medzinárodnými organizáciami a uchádzať sa o členstvo v nich,

  • spolupracovať s národnými organizáciami, ktoré sa zaoberajú vzdelávaním staršej generácie a dôchodcov a napomáhajú jeho rozvoju,

  • vytvárať predpoklady pre medzigeneračný dialóg, s cieľom hlbšieho porozumenia generácií,

  • vyvíjať legislatívnu iniciatívu v prospech činnosti a ochrany UTV,

  • propagovať činnosť UTV.

Všetky ciele a poslanie citované v stanovách sa postupne za dvadsať rokov napĺňali aj keď pri ich tvorbe sa možno uvažovalo o iných prostriedkoch a možnostiach ich realizácie.

Dňa 1. decembra 1994 v Košiciach pri založení Asociácie UTV na Slovensku (ASUTV) prítomných 39 účastníkov z 11 vysokých škôl a univerzít, vrátane reprezentanta Jednoty dôchodcov na Slovensku a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR.  Prvým prezidentom sa stal prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., prvým sídlom ASUTV bola SPU v Nitre a tajomníčkou Ing. Mária Adamovská. Prítomní boli reprezentanti univerzít a prvých UTV a to UK v Bratislave (UTV od 1990), TU Košice spolu s UVL Košice a VVŠL Košice (od 1992), UMB Banská Bystrica (od 1992), VŠP v Nitre (od 1993) a Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine (od 1991) i tých, kde ešte UTV nebolo otvorené (TU Zvolen, VŠDS Žilina, EU Bratislava, VŠMU Bratislava a Prešov). Ako veľmi iniciatívny a hodnotný partner vystupovala Jednota dôchodcov na Slovensku, ktorá významne prispela k otvoreniu mnohých ďalších UTV na Slovensku. Spočiatku tie mladšie UTV realizovali vzdelávanie pod hlavičkou tých väčších a postupne si vytvorili svoj organizačný systém a oddelili sa.

Druhá etapa sa teda týkala od roku 1995 vzniku UTV na ŽU v Žiline, osamostatnením UTV na UKF v Nitre v roku 1996 kde pôvodné vzdelávanie seniorov v Klube dôchodcov prerástlo do dvoch vysokohodnotných UTV na SPU a UKF v Nitre, či UTV na TU vo Zvolene (1996) oddelením od UMB v Banskej Bystrici, alebo vznik UTV na STU v Bratislave (1998) ako samostatnej po odčlenení z UK.

Treťou významnou etapou bol vznik nových programov pre seniorov na ďalších univerzitách v rámci Slovenska ako sú na Trnavskej univerzite v Trnave (1999), TUAD v Trenčíne (2002), AOS Liptovský Mikuláš (2005), Katolícka univerzita Ružomberok (2006) a Prešovská univerzita v Prešove (2006).

Poslednou etapou bol vznik UTV na vysokých školách ako Paneurópska VŠ (2011) Dubnický technologický inštitút (2012), a Vysoká škola svätej Alžbety (2012 – nie je členom ASUTV). Najnovším členom ASUTV je novozaložená UTV na Bratislavskej business school EU v Bratislave otvorená od roku 2013 na základe mnohoročných skúseností zo vzdelávania seniorov pod hlavičkou UK od roku 1992.

Pri založení ASUTV v roku 1994 sme ešte nehovorili o európskych a národných projektoch a ich využití v prospech vzdelávania seniorov a viac sme očakávali od financovania UTV formou dotácií zo štátneho rozpočtu. Dotáciu dostali univerzity združené v asociácii v záujme rozvoja vzdelávania seniorov a podporu činnosti na UTV v roku 1994 a odvtedy až v roku 2012 výzva z OP Vzdelávanie mala podporiť na krátke obdobie vzdelávanie seniorov v mimo bratislavských krajoch. Od počiatku až dodnes je financovanie UTV na pleciach materských univerzít a hlavne na poplatkoch samotných účastníkov – starších študentov, z ktorých sa financuje celá prevádzka, vo veľa prípadoch mzdové zabezpečenie a kompletná realizácia vzdelávacích programov UTV.

Spočiatku bola organizácia UTV na univerzitách realizovaná študijnými oddeleniami rektorátov spolu s agendou riadnych študentov vysokoškolského štúdia. Výraznou zmenou v organizácii vzdelávania seniorov bol vznik centier, či inštitútov ďalšieho vzdelávania, či iných pracovísk priamo patriacich pod univerzity ako samostatných súčastí, kam boli UTV organizačne zatriedené. Tieto samostatné súčasti so širším vzdelávacím portfóliom poskytli vzdelávajúcim sa seniorom rozšírenie možností jazykového vzdelávania, intergeneračnej spolupráce, projektových aktivít a medzinárodných výmen na obsahovo širšej platforme niekde s väčším personálnym zabezpečením a samostatným financovaním.

Systém štúdia na UTV sa od počiatočného jednoročného všeobecného programu v roku 1990 rozšíril na dvoj – trojročné i štvorročné programy so zachovaním prvého všeobecného ročníka, alebo na niektorých UTV aj bez neho. Rozhodnutie vyplynulo z podmienok a záujmu organizátorov, kde na jednej strane je potreba naplniť ponúknuté študijné odbory v danom akademickom roku alebo na druhej strane vo všeobecnom ročníku pripraviť seniorov na výber študijného programu postupne a poskytnúť im najprv základné informácie z ponúkaných odborov a systému štúdia.

ZLOŽENIE A POČTY ŠTUDENTOV UTV V RÁMCI SLOVENSKA

V čase založenia asociácie bolo štúdium na UTV určené iba pre dôchodcov a nehovorili sme o znížení vekovej hranice pre zápis na štúdium na UTV. Nakoniec ale vplyvom záujmu verejnosti sme sprístupnili štúdium na UTV záujemcom už od 40, 45, či od 50 rokov. V spoločnosti sa v tej dobe vážne neuvažovalo o posune vekovej hranice odchodu do dôchodku, aj keď prognózy dávno hovorili o predlžovaní ľudského veku. Toto prinieslo aj na UTV nový fakt, ktorým je niekoľkonásobné opakované zapisovanie absolventov UTV na štúdium s výberom nového študijného odboru a stretávanie dvoch generácií – generácia od 45 rokov (stredný vek 45 – 59) do 75 rokov (starší vek – presenium 60 – 74 rokov) teda generácia tzv. tretieho veku a neskôr aj generácia tzv. štvrtého veku 75+ (starý vek – senium 75 – 89). (Členenie veku vybrané zo zaužívanej stupnice podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO).

Ak sa chceme pozrieť na zloženie študentov UTV, tak najprv pre porovnanie uvádzame informáciu o riadnych študentoch VŠ, ktorá hovorí, že Na univerzitách a vysokých školách študuje 1,5-krát viac žien, než mužov. Podiel študujúcich žien podľa jednotlivých študijných odborov je výrazne vyšší, okrem univerzít s technickým a vojensko-bezpečnostným zameraním [1]. Tento údaj nám z určitého pohľadu môže vysvetľovať prevyšujúci záujem žien o vzdelávanie na UTV, ktorý dokumentuje graf 1 a tabuľka 1, keď v porovnaní počtu mužov a žien na UTV z celkového počtu tvoria ženy od 78% a dokonca v roku 2006/2007 až 91% počtu študentov UTV na Slovensku. Prevyšujúci záujem o vzdelávanie žien na UTV bol v minulosti výrazne podmienený absenciou ich vysokoškolského štúdia po skončení strednej školy z rôznych dôvodov (starostlivosť o deti, iný životný štýl a pod.) a dnes ešte stále aj z dôvodu skoršieho odchodu do dôchodku a ukončením profesijnej kariéry.

ASUTV -zbornik_html_m59cc4671

Graf 1: Počet študentov na Univerzitách tretieho veku na Slovensku z toho ženy [ZDROJ: ASUTV]

Rok
Počet študentov UTV
Z toho žien
% žien
1999/2000
2268
1728
76
2000/2001
2584
2231
86
2001/2002
2964
2322
78
2002/2003
3119
2542
81
2003/2004
3581
3018
84
2004/2005
4154
3202
77
2005/2006
4525
3808
84
2006/2007
5274
4785
91
2007/2008
6033
5244
87
2008/2009
6205
5441
82
2009/2010
6652
5762
87
2010/2011
6217
5402
87,7
2011/2012
6477
5608
87,5
2012/2013
7208
6186
85,8
2013/2014
6854
5880
85,8

Tab.1: Počet študentov na Univerzitách tretieho veku na Slovensku, z toho žien [ZDROJ: ASUTV]

Ďalší fenomén, ktorý sme zaznamenali po dvadsiatich rokoch (možno iba v Bratislave) je zvýšenie počtu vysokoškolsky vzdelaných frekventantov štúdia na UTV, keď ich podiel tvoril v prvých rokoch existencie UTV na UK iba 1/5. Dnes registrujeme záujem o štúdium na UTV u záujemcov, z ktorých má už ½ získané VŠ vzdelanie. Keďže ženy tvoria veľký podiel z počtu študentov UTV zaujímal nás tento údaj aj v celoslovenskom meradle. Zistili sme, že podiel vysokoškolsky vzdelaných matiek vzrástol z 11 % v roku 2001, na 32,6 % v roku 2012 [2], čo môže čiastočne potvrdzovať vzdelanostný posun v rámci Slovenska aj v iných vekových kategóriách s dopadom aj na UTV (i keď údaj nehovorí o ženách, ale o matkách).

ORIENTÁCIA VZDELÁVACÍCH ZÁUJMOV FREKVENTANTOV ŠTÚDIA NA UTV A PONUKA PROGRAMOV

Ak by sme sa pozreli na orientáciu záujmov frekventantov UTV, tak musíme brať do úvahy:

  • možnosti, podmienky, profiláciu a tým aj orientáciu zapojených vysokých škôl, ktoré ponuku UTV pripravujú;

  • vzdelávacie záujmy frekventantov štúdia, s ktorými prichádzajú na UTV;

  • celospoločenské potreby a ponuku nových vzdelávacích programov;

  • projekty, ktoré ovplyvňujú a formujú vzdelávacie záujmy seniorov;

  • dostupnosť ponúkaných vzdelávacích programov.

Na základe uvedených skutočností a štatistiky o počte študentov UTV (% žien) môžeme predpokladať, že v ponuke prevládajú humanitne zamerané programy nad technicky a ekonomicky orientovanými. Na druhej strane vieme, že rozvojom informačných technológií a nevyhnutnosťou ich znalostí a aplikáciou vo finančných operáciách (Internet banking, E-shoping, atd.) sa záujem rozširuje aj týmto smerom.

ASUTV -zbornik_html_1ad5ae90Graf 2: Študenti vysokých škôl – ženy podľa odborov štúdia. [ZDROJ: Štatistický úrad Slovenskej republiky. http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=29764]

ASUTV -zbornik_html_b4ca2bc

Graf 3: Študenti vysokých škôl – muži podľa odborov štúdia. [ZDROJ: Štatistický úrad Slovenskej republiky. http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=29764]

Pre zaujímavosť a porovnanie uvádzame štatistiky o mladých študentoch, ktorí študujú na VŠ v riadnych formách (bakalárskeho a magisterského) štúdia. V absolútnych číslach ženy (graf 2) študujú v riadnych formách vysokoškolského štúdia najčastejšie spoločenské vedy a náuky (68,9%) a lekárske a farmaceutické vedy a náuky (10,1%).  U mužov (graf 3) prevažuje záujem o štúdium spoločenských vied (44%) a technických vied a náuk (36,9%) [3]. Nasledovné grafy nám teda potvrdzujú prevažujúci záujem o štúdium humanitne zameraných smerov aj v nižších vekových kategóriách študentov.

Ak by sme sa pozreli na preferencie výberu foriem štúdia u seniorov, jednoznačne môžeme z vlastných skúseností konštatovať, že u študentov UTV prevláda záujem o záujmové vzdelávanie a starší študenti na univerzitách na Slovensku nemajú záujem napĺňať požiadavky potrebné pre kvalifikačné vzdelávanie a prekonávať záťažové situácie vyplývajúce zo stresov pri absolvovaní skúšok. Skúška ako forma preverovania vedomostí realizovaná vysokoškolským systémom sa na UTV veľmi neuplatnila a mnoho UTV prešlo z testovej formy na formu rozpravy, obhajoby seminárnych prác spojených s diskusiou a praktické cvičenia spojené s overením si správneho pochopenia postupov a informácií. Skúsenosti zo zahraničia nám túto skutočnosť potvrdzujú, keď vo väčšine európskych krajín sa o skúškach nikdy neuvažovalo. Iným príkladom je Rakúsko, kde je veľmi frekventovaným záujmom aj kvalifikačné vzdelávanie u starších dospelých, či senioroch, keď sa študenti na univerzitách vo veku 40+ radia do kategórie seniorských študentov. Tento fakt by si ale žiadal úplne iný pohľad pre verifikované informácie.

Zo svojej praxe vieme, že absolventi UTV vedia svoje vedomosti využiť nielen vo svoj osobný prospech a svoje okolie, ale niekedy aj pre pracovné príležitosti, ktoré sa im naskytnú. Tak je to zvyčajne po absolvovaní humanitne zameraných programov ako napr. história, dejiny výtvarného umenia, etnológia, muzeológia a i., ktoré dávajú seniorom priestor pre prácu v múzeách, galériách i v práci sprievodcov po pamiatkach, po absolvovaní odboru právo ako prísediacich na súdoch, či v práci na PC i ako dobrovoľníkov v rôznych oblastiach.

Jednoznačne je však všetkým známe, že bez ohľadu na orientáciu vzdelávacieho programu a jeho konkrétneho významu pre osobnosť seniora, má vzdelávanie na UTV mnoho pozitívneho a okrem získavania nových informácií prispieva k spoločenskej inklúzii starších ľudí po odchode do dôchodku a po strate roly zamestnanca.

MEDZINÁRODNÉ A PROJEKTOVÉ AKTIVITY

Medzinárodné kontakty členov ASUTV a tým aj asociácie sa postupne od jej založenia rozširovali z pôvodnej spolupráce s Poľskom a Českou republikou aj smerom do Rakúska, Nemecka, Holandska a ďalších krajín Európy. Na základe odborných kontaktov cez materské univerzity, ktoré pretrvávali z minulého obdobia, sa rozvíjali záujmy aj v oblasti vzdelávania seniorov. Tak tomu bolo pri akceptácii pozvaní do Českej republiky do Olomouca, Prahy, Zlína, Brna, či do Wroclawu v Poľsku a postupne do Viedne, Grazu a Innsbrucku v Rakúsku, či Ulmu v Nemecku a Groningenu v Holandsku. V mnohých prípadoch išlo aj o partnerské univerzity slovenských univerzít, kde sa tiež vzdelávanie seniorov realizuje.

Prvé cielené budovanie členstiev v medzinárodných asociáciách a rozvoj sietí seniorov sa začalo členstvom UK v Bratislave v AIUTA (Medzinárodná asociácia UTV) v 1993 a v EFOS (Európska federácia starších študentov na univerzitách) v roku 1994. Rozvoj medzinárodných kontaktov s priamym zapojením seniorov začal od roku 2002, keď sa niektoré UTV zapojili do projektov Sokrates Grundtvig, kde jeden z prvých bol v spolupráci s Univerzitou v Ulme pod názvom EuCoNet. V tomto roku sa popri UK aj ASUTV stala členom AIUTA, čo rozšírilo kontakty seniorov aj do iných oblastí Európy. Projekty Grundtvig (napr. na STU v Bratislave projekty Sen-Net, Neighbours, na UK v Bratislave projekt VECU, Danube Networkers, ELiLL a EFOSEC, na ŽU v Žiline projekt T.A.P.E, na UMB v Banskej Bystrici projekt Tandems – GO a aktuálny projekt na CDV UK ForAge: www.foragenetwork.eu) doplnili ďalšie projekty ako napr. projekty cezhraničnej spolupráce, projekty Tempus (TUZVO) a Erasmus. Niektoré projekty boli zamerané na rozvoj digitálnej gramotnosti seniorov a využívanie IKT (hlavne z vlastných prostriedkov a niekde z prostriedkov ESF či Grundtvig), iné na intergeneračné aktivity (Grundtvig či spolupráca so samosprávami a knižnicami), či interkultúrne vzdelávanie a rozvoj jazykových schopností seniorov.

Ďalšie projekty boli podporené Nadáciou Orange z programu Zelená pre seniorov ako napr. Konferencia k 20. výročiu UTV na UK v Bratislave v roku 2010, či na TU vo Zvolene kde začali v roku 2012 realizovať Športovú olympiádu pre seniorov.

Mnohé UTV pripravujú programy aj počas letných mesiacov – napr. Detské leto v knižnici v Žiline, Letná škola pre seniorov ako projekt GSK Žilina, ako aj v Bratislave Letná bratislavská univerzita seniorov v priestoroch magistrátu hl. mesta SR Bratislavy, projekt TU vo Zvolene Letná škola archeológie pre seniorov.

Samostatný projekt ASUTV „Danube that conects us“ zameraný na dobrovoľníctvo seniorov začala asociácia realizovať v roku 2011 do roku 2012 v spolupráci s Univerzitou v Ulme. Do projektu sa zapojila UKF v Nitre, ŽU v Žiline a UK v Bratislave. Následne projekt dobrovoľníkov realizovala aj ŽU v Žiline v spolupráci s Karlovou univerzitou v Prahe (2012 – 2013) pod názvom „GAIN – Opäť spojení – dobrovoľníctvom“. Projekty boli podporené z programu Grundtvig.

Od roku 2012 je ASUTV zapojená do aktivít EU zameraných na Dunajskú regionálnu stratégiu s aktívnou účasťou na konferencii k Prioritnej osi 9 People & Skills a následne na konferencii Ministerial Conference on Ageing 2012 k stratégii UNECE krajín EU konanej vo Viedni, kde bola v pozornosti orientácia politík zameraných na seniorov v rámci EU. Vo verejnej diskusii sme presadzovali vzdelávanie seniorov ako jeden z prioritných záujmov pre zabezpečenie politiky aktívneho starnutia.

V záujme rozvoja medzinárodných kontaktov a upevnenia pozície Slovenska sa v septembri 2012 konalo rokovanie výboru AIUTA na pôde UK v Bratislave, keďže prezidentka ASUTV sa stala v roku 2011 generálnou sekretárkou AIUTA. Následne z iniciatívy Univerzity v Ulme a Danube Büro v Ulme bola dňa 13. marca 2014 založená nová Asociácia seniorských vzdelávacích inštitúcií dunajských krajín DANET, kde sa ASUTV stala jedným zo zakladajúcich členov.

Medzigeneračný dialóg a spolupráca, vzájomné porozumenie a rešpekt

Intergeneračné kontakty na UTV sa úspešne realizujú v projektoch, ktoré pravidelne organizuje ŽU v Žiline v spolupráci s Mestskou knižnicou, v rámci úloh projektov Grundtvig i na základe kontaktov PU v Prešove s neďalekým detským domovom.

Nakoľko sa vzdelávanie na UTV realizuje v priestoroch vysokých škôl, rozhodla sa ASUTV realizovať intergeneračný prieskum so zameraním na generačnú akceptáciu a postoje študentov VŠ. Tento zámer ASUTV bol v roku 2012 predložený ako projekt na Úrad vlády, ale projekt nebol finančne podporený. Napriek tomu sa prieskum realizoval a ukončil v roku 2013 a čiastkové výsledky boli členom ASUTV dané k dispozícii pre ďalšie využitie. Výskumná štúdia Intergeneračné súvislosti záujmového vzdelávania seniorov sa zaoberá hierarchiou hodnôt mladej generácie študentov na univerzitách a starších študentov UTV, ako aj dôležitosti vlastností osobnosti z ich pohľadu, spokojnosť so systémom vzdelávania a ich záujem o ďalšie vzdelávanie. Zaujímavosťou okrem iného je, že najvyšším počtom odpovedí v obidvoch porovnávaných generáciách bol označený prínos intergeneračného vzdelávania v oblasti zlepšenia vzťahov a komunikácie medzi generáciami, keď až 75,3% označili túto možnosť mladí študenti a 72,4% starší študenti UTV v porovnaní s inými možnosťami ako boli zvýšenie vzájomnej akceptácie, prenos sociálneho dedičstva, vzájomné informálne učenie sa a iné.

Zaujímavý pilotný projekt bol realizovaný na pôde UK pod názvom Rozvoj podnikateľských zručností v intergeneračných tímoch, kde sa seniorskí študenti aktívne zapojili do budovania vlastných firiem spolu s mladými študentmi. Projekt podporil intergeneračnú komunikáciu, akceptáciu starších študentov v prostredí univerzít i ocenenie ich vedomostného potenciálu a skúseností.

SPOLUPRÁCA S ÚSTREDNÝMI ORGÁNMI ŠTÁTNEJ SPRÁVY

Asociácia UTV na Slovensku je pevným združením univerzít, ktoré vystupuje celospoločensky a zastáva významné postavenie aj v tvorbe politík a iniciatív smerom k starším ľuďom. Tak sa predstavitelia ASUTV stali aj tvorcami celonárodných programov akými bol Národný program ochrany starších ľudí (1999) a po pätnástich rokoch jeho aktualizácia v podobe Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020. Spolupráca členov ASUTV a pravidelné rokovania vytvárajú priestor na rozvoj spolupráce v rámci Slovenska a podporu vzdelávacích aktivít seniorov

Mnohé UTV si upevnili vzťahy v rámci vlastných miest ako napr. s Magistrátom hl. mesta SR Bratislavy, Žilinská univerzita s mestom Žilina, TU Košice s mestom, kde sa uvažuje o mestskej UTV v Košiciach za spoluúčasti všetkých košických vysokých škôl.

Členovia ASUTV sa zvyčajne na rokovaniach asociácie stretávali s vrcholovým manažmentom organizujúcej univerzity i s členmi Slovenskej rektorskej konferencie. Na základe diskusií zaslala ASUTV v minulosti návrhy do Zákona o CŽV, návrh k Novele zákona o VŠ k doplneniu UTV ako jednej zo vzdelávacích aktivít na VŠ a listom žiadala niekoľkokrát finančnú podporu, dotáciu, či vyhlásenie výzvy zacielenej na seniorov z OP Vzdelávanie.

ASUTV mala od roku 2008 reprezentanta v Rade vlády pre seniorov za MŠVVaŠ SR a oblasť vzdelávania seniorov, kde sa v roku 2009 diskutovala aj otázka potreby riešenia financovania UTV na Slovensku. Výsledkom bolo, že sa do Zákona o CŽV v roku 2009 zakotvilo vzdelávanie seniorov ako jedna z možností záujmového vzdelávania. V roku 2009 bola ASUTV ako členka Rady vlády zapojená aj do tvorby Správy a analýzy vzdelávania a informatizácie seniorov v SR. Pozitívne hodnotíme aktualizáciu Národného programu ochrany starších ľudí z roku 1999 vo forme nového Národného programu aktívneho starnutia prijatého vládou SR dňa 4. decembra 2013 na ktorom sme od roku 2011 ako člen Výboru pre seniorov pri Úrade vlády aktívne pracovali popri príprave aktivít pre Európsky rok aktívneho starnutia 2012.

Asociácia niekoľkokrát oslovila listom ministra školstva SR v roku 2010, 2011, 2013 a zaslala listy v roku 2011 aj premiérke SR a na MPSVR SR s požiadavkou finančného zabezpečenia UTV na Slovensku. Iniciatíva sa odrazila na vyhlásení výzvy z OP Vzdelávanie v roku 2013 priamo zacielenej na vzdelávanie seniorov žiaľ iba v mimobratislavských krajoch. Aktuálne sa ASUTV ako člen Rady vlády SR pre práva seniorov a prispôsobovanie verejných politík procesu starnutia zapája do tvorby materiálov a poskytuje informácie z oblasti vzdelávania seniorov na Slovensku. Tak mali členovia ASUTV možnosť zapojiť sa do verejnej diskusie v roku 2013 k tvorbe Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v oblasti práv seniorov.

Prezidentka ASUTV a niektorí členovia Prezídia aktívne vystúpili v zahraničí na konferenciách a odborných podujatiach s prezentáciou vzdelávacích a projektových aktivít seniorských študentov na Slovensku. Boli to vystúpenia vo Wroclawe, Toulouse, Ulme, Karlsruhe, v Brne, Olomouci, Opave, v Prahe, na Ekonomickom fóre v Krynici Zdroj v Poľsku, v Holandsku, vo Viedni a i.

Národný program aktívneho starnutia

Prijatý vládou SR dňa 4. decembra 2013 v časti 6.2.4. Celoživotné vzdelávanie hovorí: Záujem starších ľudí o vzdelávanie je však už v súčasnosti oveľa vyšší ako sú možnosti uvedených inštitúcií a vzhľadom na vývoj vekovej štruktúry obyvateľstva sa bude ešte ďalej zvyšovať. Je preto potrebné postupne rozširovať možnosti vzdelávania starších ľudí a zamerať ich nielen na záujmové vzdelávanie a voľnočasové aktivity, ale aj na odborné vzdelávanie pre potreby trhu práce. Osoby v preddôchodkovom veku patria na trhu práce medzi najohrozenejšie. V konkrétnych cieľoch sa NPAS venuje nasledovnej problematike: Cieľ 1: V záujme zvýšenia kvality života vytvárať nové a rozvíjať existujúce príležitostí na vzdelávanie ľudí vo vyššom veku na podporu ich aktívneho života a širšieho uplatnenia sa na trhu práce. Cieľ 2: Legislatívne ukotviť jednotlivé druhy a formy vzdelávania starších ľudí do vzdelávacieho systému Slovenskej republiky. Cieľ 3: Finančne zabezpečiť jednotlivé druhy a formy vzdelávania starších ľudí. Cieľ 4: Zlepšovať digitálnu gramotnosť starších ľudí. Cieľ 5: Implementovať programy na zlepšenie finančnej gramotnosti starších ľudí. Cieľ 6: Posilniť a systematicky rozvíjať kvalitu špecifickej odbornej prípravy kariérových poradcov pre prácu so staršími ľuďmi.

Veríme, že ciele NPAS budú naplnené a starší ľudia budú mať stále bohatšie možnosti ďalšieho vzdelávania, ktoré využijú vo svojom živote. Súčasne veríme, že pri naplnení cieľov by sme sa pri súčasnom podfinancovaní resp. nedofinancovaní UTV dostali na úroveň, keď bude vzdelávanie prístupné aj seniorom s nižšími príjmami a finančne dostupné každému. Toto nie je v súčasnosti možné zabezpečiť pri aktuálne vysokých odvodoch z prednáškovej činnosti lektorov UTV na základe dohôd a bez finančných dotácií štátu, keď sa realizuje činnosť iba z jedného finančného zdroja a to z príspevkov seniorov.

Odborné podujatia a konferencie, prieskumy realizované ASUTV

Asociácia sa počas dvadsiatich rokov aktívne podieľala na príprave a realizácii mnohých odborných podujatí a niekoľkých prieskumov v oblasti vzdelávania seniorov. Boli to:

1995 – Odborný seminár „5 rokov UTV na UK a na Slovensku“

1999 – Konferencia ASUTV „UTV na prelome tisícročia“, konaná v Nitre v rámci aktivít k Medzinárodnému roku starších ľudí

2002 – Odborný seminár s medzinárodnou účasťou „Vzdelávanie seniorov a nové trendy pre tretie tisícročie“

2004 – Metodický seminár „Vzdelávanie seniorov na Slovensku“ na STU v Bratislave

2005 – Odborný seminár k 10 výročiu UTV na ŽU v Žiline

2007 – Konferencia k 15. výročiu ASUTV “História a súčasnosť UTV na Slovensku“ organizovaná TU vo Zvolene

2010 – Konferencia s medzinárodnou účasťou „Dvadsať rokov univerzitného vzdelávania seniorov na Slovensku“ v spolupráci UK v Bratislave, ASUTV,  EFOS konaná z príležitosti 20. výročia UTV na UK v Bratislave finančne podporená Nadáciou Orange

2012 – Metodický seminár „Kvalita vzdelávania na UTV v SR“ organizovaný v spolupráci TU Zvolen na Šachtičkách pri Banskej Bystrici.

V rámci programu boli prezentované „Vybrané štatistické údaje na UTV na Slovensku“, ktoré sa od roku 2011 každoročne posudzujú a prezentujú na rokovaní ASUTV, či na príslušných odborných podujatiach.

2013 – Odborný seminár „Dobré praxe vo vzdelávaní seniorov“ organizovaný Prešovskou univerzitou v Prešove.

2014 – Konferencia ASUTV s medzinárodnou účasťou „Edukácia v treťom veku“ k 20. výročiu ASUTV na Slovensku pripravená v spolupráci s CĎV UK v Bratislave.

Výsledky prieskumných úloh a vydané zborníky z realizovaných konferencií a seminárov sú dostupné od roku 2003 na pôvodnej domovskej stránke ASUTV: www.uniba.sk/asociaciautv ako aj od roku 2013 na novej stránke ASUTV: www.asutv.sk, ako aj výročné správy ASUTV od roku 2003.

Kluby absolventov UTV boli založené v roku 1999 na niektorých UTV z iniciatívy k Európskemu roku starších ľudí a dodnes si aktívne organizujú spoločné aktivity pre seniorov.

ZÁVER

Vzdelávanie na UTV sa po dvadsiatich piatich rokoch stalo životným štýlom seniorov, stalo sa trendom ďalšieho vzdelávania staršej slovenskej inteligencie. Frekventanti UTV vedia, že ak si tento trend uchovajú po celý život, prinesie im naplnenie potreby aktívneho starnutia až do vysokého veku. Asociácia UTV na Slovensku vidí mnohé rezervy a možnosti v oblasti rozvoja vzdelávania seniorov. Má záujem o rozvoj ďalších oblastí činnosti univerzít tretieho veku a hľadanie podpory tejto významnej aktivity, keď vzdelávanie seniorov má pozitívny vplyv nielen na účastníkov aktivít, ale má aj celospoločenský dopad. Podpora záujmového vzdelávania starších ľudí by sa preto mala stať povinnosťou kompetentných orgánov so záujmom napĺňať ciele Národného programu aktívneho starnutia a smerovania EU.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

[1] Štatistický úrad Slovenskej republiky (http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=29761)

[2] Štatistický úrad Slovenskej republiky (http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=29761)

[3] Štatistický úrad Slovenskej republiky (http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=29764]

 ADRESA A E-MAIL

PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

Univerzita Komenského v Bratislave

Centrum ďalšieho vzdelávania, Útvar CŽV, UTV

Ul. Odbojárov 10/a

820 05 Bratislava 25

Slovensko

e-mail: Nadezda.Hrapkova@rec.uniba.sk

web: http://www.cdvuk.sk/utv

The idea of the University of The Third Age
in Poland Education for seniors and inter-generations
in the U3A at the University of Wrocław (Poland) as an example of key education for A POST-crisis society

Aleksander Kobylarek

Abstract

This article tackles the concept of inter-generational learning in the University of the Third Age in Poland, based on the Wrocław experience. The basis for financing and the principles of co-operation between social factors and the educational institution are described. Two different models of learning are connected to achieve better results, to rebuild social bonds, and bridges to understanding. The education of seniors in the U3A is treated as a kind of counteraction to the social exclusion of seniors, as well as to the aging process itself. Inter-generational learning is treated in the article as a key education for an innovative society.

Key words

University of The Third Age, intergenerational learning, Polish concept of teaching seniors, holistic education of seniors, aging prevention, innovative learning, post-crisis education

The socio-economic challenges of the post-crisis society

With reference to education, three different trends are characteristic of the post-modern developed world.

Currently, the most important seems to be the effects of the economic crisis, which we all have to face. It has caused deep changes in the human psyche and in educational policy. The impact of the crisis is a major question concerning the future form of the higher education system and graduate qualifications. The human brain gives rise to invention, effectiveness and the future of our world. One of the most important questions in this case is ‘how best to use these resources?’ Individuals and their qualifications are also a kind of resource.

The second trend (connected with the first) is the formation of a life-long learning society. It requires a constant individual and social movement to learning in several facets:

– learning for increased income and better work

– learning for information and knowledge

– learning for pleasure

– learning for being part of the community.

The third characteristic of the postmodern development is an aging society (Okólski & Fichel 2012). The disparity between the goals of an increasing number of retired older people and unemployed young graduates leads to dangerous tensions. Both generations need money for living and the means are always limited. Often the young and the old see each other as rivals for public funds and support, which creates a lot of misunderstanding and even malice. These misunderstandings are deeper and more dangerous, if the communication and co-operation between generations are limited.

Forms of teaching seniors

There are various forms of education dedicated to seniors in Poland.

The most common is education in public institutions representing the national cultural heritage, such as museums, theatres and cinemas. Apart from their regular activities, cultural institutions often organize events especially for families or seniors, such as:

– museum night (entrance is free all night),

– special offers of ID-cards or carnets (seniors discount),

– special days (such as cinema for seniors – in Wroclaw on Monday at 13.00 we have an event

in one of the cinemas: a film + a discussion + coffee and cakes)

– language or computer courses for seniors (the city library organizes free computer courses for seniors, with the librarians as instructors).

Local community self-governments (such as the Wrocław city authorities) also support some cultural activities for seniors, and fund special programmes of activities for older people. One of these activity programmes was a range of workshops, lectures and physical activities (Indian summer). The program was created in one of the civic activities centres, sponsored by the local government of the city and created partly by former students of the department of education at the University of Wrocław.

The local government also supports seniors clubs – various meetings for seniors who are seeking new friends and who want to overcome their lonleliness. Sometimes the seniors clubs organize some educational activities – such as lectures and workshops – but generally their main aim is the prevention of social exclusion. This means that education is not the main aim of the seniors clubs.

The financial support of the state is irregular and short-lived. From time to time we have some programmes, which are focused on specific topics, or a specific kind of activity or a specific institution. The last programme was in 2012, financed from EU funds, and dedicated to the U3A, but only in the NGO sector. Public universities were not able participate in the programme, although they often had better proposals or more interesting ideas. Apart from this programme (effective over two years) and a few conferences related to the situation of the older generation, we have no programmes or initiatives for state financial support.

The most intensive forms of teaching seniors in Poland are Universities of the Third Age. Polish U3A are working under two organizational structures:

– academic and

– non-academic.

The non-academic organization is always based on the foundation or association which supports it financially. Sometimes the NGO is established solely with the specific aim of supporting the education of seniors.

The academic U3A is based on the already existing structure of the higher education institution, such as a university or academy.

Both kinds of institution, academic and non-academic, attempt to organise activities in multiple areas, that is to say – not only academic activities [such as lectures, seminars and language courses] but also the instigation of holistic education (Kobylarek 2010). This means that apart from typical academic educational activities there are others, such as culture, physical training, and social events.

There is also no age limit for the students in higher education institution – so seniors can assist in regular lectures – but two informal barriers often prevent this kind of activity. Firstly – seniors do not need a diploma, as they prefer to study for pleasure. The second barrier is the mentality of the Third Age (Labouvie- Vief 1997):

– the increase in post-formal thinking,

– the elaboration and transformation of biographical experience,

– meta-thinking.

Seniors prefer to assimilate learning content which is connected to their life experience, is logical and which corresponds with their knowledge. The learning content for regular students is usually theoretical and encyclopedic – full of new, un-structured information, which has to be learned by heart. To make matters worse, the content is partly unnecessary, and in the case of seniors this means useless.

The U3A offers not only holistic education but also content more suitable for seniors: lectures in gerontology, inter-generational workshops, and the psychology of aging. The establishment of subjects is very often a result of negotiation between the staff (or the organizers of education) and the older students, who have communicated their educational needs.

Both kinds of the U3A are orientated to the needs of older students, but the academic organizations have better access to the academic staff because the communication and commitments are stronger – both professors and students are in the same institution. In the non- academic sector, the NGOs need to hire teachers and instructors.

Financing of education for seniors

The key to the success of the organization is stable financing. The best U3As always have several sources of income. The primary income is usually contributions from older students. Some of the U3As are dependent soley on this kind of income for organising the appropriate education.

Other NGO’s and public institutions obtain financial support from local authorities; in this case they always have to win the competition for the public funds. This means that there are grants on public offer, for which anybody can apply. Sometimes NGOs are able to negotiate the sum of money as a donation for the realization of the public task. It is a better way of raising funds for planned activities, because in competition the funds are more insecure or even elusive, when many organizations are applying for the same resources. The problem of the preferable way (negotiations) is that not every organization is accepted as a partner for dialogue. The city government negotiates the financial rules only with strong organizations, which have sufficient power and experience, because in this case the probability of rational spending of public money is relatively high. Newer or weaker NGOs are not accepted as potential partners in negotiations.

There are also foundations and agencies which have their own competition and politics of financing through grants. U3A in Poland can apply for two types of funds. The Polish-American Foundation of Freedom is financing co-operation between Polish organizations and NGOs from post-soviet countries (Belarus, Ukraine, Moldova, Georgia, Turkmenistan, Armenia, Tajikistan). U3A can also participate in this program – in September there was a meeting of Polish, Ukrainian and Belarusian seniors in Wrocław. The U3A in the University of Wrocław organized lectures, workshops and other activities for a group of 30 people.

Up to 2013 organizations which were teaching seniors could also apply for EU funds in EU-programs for adult education such as: Grundtvig, Leonardo da Vinci, multilaterals. These programs were very useful, but financing was very hard to achieve. For many years only 25% of projects have been financed – it means that only one of four applying organizations has a chance of receiving money for project activities. It seems that the organizations which have achieved the finances were finally starting to be professional in European fundraising. It can be presumed that newer and weaker NGO’s will have more and more problems with financing activities from EU funds. There were also other problems connected with money from the EU:

– the activities could be financed only within the area of the European Union

– mentioned EU funds providers preferred financing partnership and learning- sometime it was very hard to find the appropriate partners for the project,

– theoretical or research projects were not the priority – scientific support could be only as a kind of background for the project although many scientific organizations are using the projects for also doing research

– the total sum of money for the projects was relatively low – it was enough for ‘mobilities’ but sometimes not enough for the reasonable activities in the project.

The huge advantage of the financing from EU funds was the method of reporting and settlement. There should be no problems if the planned goals are achieved.

Starting in 2014, new rules of financing will establish new challenges. It is difficult to predict the impact of the change, but it seems to be better for the results of the projects. The increased amount of money for projects will be the most important advantage of the new programmes.

The most important plus in the organizations for seniors learning is voluntary work. There is always a lot of work to do, which would normally cost a lot of money, and which can be done by the members of the organization. Without well-organized voluntary work it would not be possible for any development of the U3A. It should be regarded as the first and the most important of all the sources of sustainability of the organization. Other sources can only make the development faster and better, but the basis is always voluntary work.

The main problem with voluntary work is always in finding a method of engaging the people. The key to success is always diagnosis of the needs of people (as in other forms of adult education, Knowles 1950, Prusáková 2010). People will support us in the hard work, if we can offer something which can meet their psychological or social needs:

– a need for significance / importance;

– a need to be useful and helpful;

– a need to belong to a group;

– a need to do something for others;

– a need to be creative.

New concept of the holistic education for seniors in the U3A

Seniors have to face many deficiencies. U3A is trying to avoid or balance the results of deficiencies related to old age. One of the most important problems is the lack of social bonds and the impact of new technologies. The two tendencies are complementary, because the solitude and unfamiliar machines cause deeper and deeper marginalization of the human being.

U3A is attempting to act against the marginalization of seniors. The main concept of the support consists in the process of building education which would avoid many deficiencies simultaneously, and in parallel. Only in the case where the subjects of study are connected to other kind of activity will there be a chance to have an appropriate educational response to the developmental needs (or developmental tasks) of seniors (Straś- Romanowska 2001).

The general areas of development of seniors are the same as in the case of non-seniors:

– physical;

– psychological;

– cultural;

– intellectual.

Holistic education is a programme which covers all the above-mentioned areas of development. U3A usually offers lectures in humanities and social sciences, which are characteristic for the university as a whole, but the institutions also arrange physical exercises and cultural activities.

Barriers to the New Technologies

The limited sources of financing and specific qualifications of older volunteers are not able to meet all the developmental needs of seniors. One of the most serious problems is, for example, participation in the world of the fourth wave / the world of the new technologies (Bryant Maynard & Mehrtens 1996).

In this case seniors cannot help themselves because the problem of the new technology is connected with the new patterns of communication and with difficulties of understanding between generations of users. The B.C. (before computer) generation needs the support of the P.C. (post-Computer) kids (Levinson 1998). Borders, limitations of communication and differences are in minds and in the language.

A new co-operation between generations will be possible, if new patterns of communication are established. It is the rationality for supporting inter-generational workshops. Meetings, collective work and a common goal are the best ways for building new bridges for understanding. Courses in ICT for seniors enable them to avoid the psychological barrier and to get basic skills for self-education, although the newer generations of seniors, who are entering the U3A, need less teaching in ICT because they have generally used computers at work. It can be supposed that in a few years we shall face the problem of totally new expectations and educational needs. I suppose that it will be nothing strange in using educational platforms in the process of teaching seniors, although it seems to be very hard to practice this kind of education even in the case of adults.

Forms of intergenerational cooperation

The main problem of co-operation is creating a meeting space. Sometimes it is enough to build mental bridges, communication and social bonding. In other cases the organization of work must be more advanced. The U3A at the University of Wrocław is practicing:

– co-operation between seniors and school-children (seniors teach children, children are also teachers of seniors);

– joint projects (seniors and students);

– school programme of education in aging (seniors as teachers and experts);

– co-operation between all generations (joint projects involving seniors, students and researchers from the university).

The key for success is a common aim which would satisfy the older and the younger:

The U3A in Wrocław is a part of the state university and many goals could remain common:

– seniors need holistic education and students need practice in teaching;

– seniors and researchers need knowledge about the process of aging and its consequences;

– children and seniors have a need for importance; the role of the teacher fully satisfies them in this case.

Only a few U3As in Poland are organizing holistic education using inter-generational learning, but the tendency to implement it is very strong. The afore-mentioned principles, forms of co-operation and procedures are still being refined and tested. More and more students of adult education from the University of Wrocław are being engaged in co-operation, as well as researchers and seniors from the U3A.

The best students and PhD students of pedagogy are developing their own experimental programmes of learning for seniors in new subjects such as: memory training, methodology, new technologies, creativity.

Some of the results of these experiments have already been published (Kozak&Gulanowski 2012), and new learning programmes have been constructed. The concept of holistic education supported by inter-generational learning appears to be useful because it is replicated in other organizations in countries of Eastern Europe, such as Belarus and the Ukraine. The case of the U3A at the University of Wrocław is also a case study for many similar organizations from the Western Europe. The co-operation and common learning partnership projects with partners from France, Germany, England, Austria, Finland, Sweden, The Netherlands, Spain, Italy and Turkey, co-ordinated by the U3A, are treated as opportunities for copying the best educational practices.

The international dimension of inter-generational co-operation is very important for the development of forms of education in the U3A, but it wouldn’t be possible without establishing local patterns of activity, tested in Wrocław by many institutions involved in the process of the education of elderly citizens.

Comparing with similar institutions from other European countries, U3A in the University of Wrocław is a specific form of education dedicated to seniors. It is also one of the biggest, oldest and strongest U3As in Poland, but eventually it had to face the limits of its development, when the main educational activity of the institution was restricted only to the seniors: when they studied, organized studies and did some lectures. The new era started with the coming of younger regular students from the university and teachers. The joint projects were most innovative when different generations had used knowledge, experience and ideas for resolving common problems in the classroom.

The high quality of inter-generational learning is very important for both generations: the younger students have a chance of meeting the new perspective of meta thinking, and the older students are able to avoid the inconvenience of the new technologies and face the problem more profoundly and systematically. The normal everyday inter-generational contacts are insufficient, because teaching elderly students is a kind of art. Apart from the personal qualifications of teachers, there is also a need for appropriate vocational training, because of the specifics of the learning process of seniors.

The best educational practices in the U3A in the University of Wrocław could be useful for many institutions, which wish to involve seniors in the process of inventing and establishing new procedures in learning organizations.

It may be the new way of development for the innovative Europe.

References

[1] Bryant Maynard H., Mehrtens S.E. (1997). The Fourth Wave. San Francisco: Berrett-Koehler Publishers.

[2] Knowles, M. (1950). Informal Adult Education. New York: Associacion Press.

[3] Kobylarek, A. (2010). Integration of Elderly Citizens through Learning. New Educational Review, 22, 309-314.

[4] Kozak A., Gulanowski J. (2012). Can memory training positively affect the skills of learning a foreign language and support learning English by older students? Journal of Education Culture and Society, 2, 89-98.

[5] Labouvie- Vief, G. (1997). Adulthood and Aging. Mole, Matter, Change. New York: W.H. Freeman & Company.

[6] Levinson, P. (1998), The Soft Edge: A Natural History and Future of the Information Revolution. London and New York: Routledge.

[7] Okólski, M. Fichel, A. (2012). Demografia. Współczesne zjawiska i teorie. Warszawa: Scholar.

[8] Prusáková, V. (2010). The Andragogical Base for the Analysis of Educational Needs. New Educational Review, 22, 315-330.

[9] Straś- Romanowska, M. (2001). Późna dorosłość. Wiek starzenia się In B. Harwas- Napierała & B. Trempała (Eds.), Psychologia rozwoju człowieka, v.2 (pp.263-292), Warszawa: Wydawnictwo Naukowe PWN.

ADDRESS AND E-MAIL

Aleksander Kobylarek PhD

University of Wrocław

Institute of Pedagogy, Poland

Pl. Uniwersytecki 1
50-137 Wrocław

e-mail: aleksander.kobylarek@gmail.com

http://international.uni.wroc.pl/en/front

Intergenerational Education – Development Trends for elderly and young people in Germany
Intergeneračné vzdelávanie – Rozvoj trendov pre starších a mladých v Nemecku

Roland Schoene

ABSTRACT

The first German universities started with educational programs for the elderly people about 30 years ago. The presentation gives a survey about the development in this pedagogical field, especially in the East of Germany and focuses on the history of education for elderly people at universities and colleges in Germany.

The Seniors College at Chemnitz Institute of Technology is realized by using many different forms and methods. The presentation describes intergenerational education of the elderly students and pupils, education by life stream and videoconference. It focuses on the process of exclusion, integration and inclusion of different people´s categories as elderly, young and handicapped people, people with special needs, migrants and people with different religions. Good practices from the intergenerational education will be presented and will show concrete results from the educational activities, lectures and study excursions. We have interest to offer the first our experience for discussion.

KEY WORDS

development of the seniors studies in Germany, forms and methods of learning, exclusion, integration, inclusion, intergenerational education

ABSTRAKT

Prvá nemecká univerzita začala vzdelávací program pre seniorov asi pred 30 rokmi. Prezentácia dáva prehľad o vývoji v tejto pedagogickej oblasti, a to najmä vo východnej časti Nemecka a je zameraná na históriu vzdelávania starších ľudí na univerzitách a vysokých školách v Nemecku.

Inštitút pre seniorov pri Technickom inštitúte Chemnitz, využíva rôzne formy a metódy vzdelávania seniorov. Prezentácia popisuje medzigeneračné vzdelávanie starších študentov a žiakov, vzdelávanie životným prúdom a videokonferenciami. Zameriava sa na proces vylúčenia, integrácie a začlenenia rôznych kategórií ľudí ako starší, mladí, telesne postihnutí, osoby so špeciálnymi potrebami, migranti a ľudia s rôznou náboženskou orientáciou. Osvedčené postupy z medzigeneračného vzdelávania budú prezentované a ukážu konkrétne výsledky vzdelávacej činnosti a študijných exkurzií. Máme záujem ponúknuť prvé naše skúsenosti pre diskusiu.

Kľúčové slová

vývoj vzdelávania seniorov v Nemecku, formy a metódy vzdelávania, vylúčenie, integrácia a začlenenie, intergeneračné vzdelávanie

ADRESA A E-MAIL

prof. Dr. paed. habil. Dr. Ing. Roland Schöne

University of Technology Chemnitz

Senior College

Thüringer Weg 5

09126 Chemnitz

Germany

roland.schoene@gmx.net

www.tu-chemnitz.de/seniorenkolleg

VZDELÁVANIE SENIOROV AKO NÁSTROJ AKTÍVNEHO STARNUTIA SPOLOČNOSTI

DEmografické ZmENy – výzva aj pre univerzity tretieho veku

Mária Zvariková

ABSTRAKT

Demografické zmeny, ktoré nastávajú, by mali byť aj pre univerzity tretieho veku (ďalej UTV) výzvou k zmenám tak z hľadiska žiaduceho počtu poslucháčov, ako aj z hľadiska zamerania ponúkaných kurzov. Podiel osôb v dôchodkovom veku narastá (aj priemerná dĺžka života), narastá i počet osamelých žien. Mení sa aj kvalita tejto skupiny obyvateľstva – vzdelanostná úroveň je vyššia, výrazne sa menia predstavy o živote v období tretieho veku, či priamo nároky na vzdelávanie sa (aj jeho obsah). Vhodné by bolo, aby UTV dokázali pripraviť vhodné podmienky na poskytovanie vzdelávania pre väčší počet študentov – kvantitatívny aspekt zmien. Rovnako dôležité je, aby sa menila sa aj samotná výučba, a to osobitne v zmysle zamerania kurzov na pripravenosť odchádzajúcich do dôchodku na túto radikálnu zmenu, na jednotlivé aspekty starnutia (vrátane starnutia vlastných rodičov), ako aj na schopnosť úpravy svojho života v jeho tretej fáze v súlade s princípmi aktívneho starnutia – kvalitatívny aspekt zmien.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

demografické zmeny, aktívne starnutie, univerzity tretieho veku

Úvod

Takmer od založenia Univerzity tretieho veku (UTV) v Košiciach som v nej aktívne činná. Dlhé roky som bola lektorkou so stúpajúcim počtom prednášok, a po odchode mnohým vám známej docentky Šimovej z pozície garantky odboru Psychológia pred niekoľkými rokmi, prevzala som túto úlohu od nej ja. Odvtedy som začala každoročne v končiacom ročníku počúvať o tom, že poslucháči majú záujem pokračovať v štúdiu psychológie, prípadne niekedy aký ďalší odbor, ktorý nie je zatiaľ v ponuke, by chceli navštevovať. Niektorí sa aj po rokoch zaujímali pri náhodnom stretnutí, či už má psychológia pokračovanie. Záujem ma samozrejme veľmi tešil, ale …

Pri pokusoch riešiť túto situáciu som narazila na niekoľko problémov súvisiacich s možnosťou vzdelávať väčší počet študentov. Je to jednak relatívny nedostatok lektorov, ako aj nedostatok voľných priestorov, no a to ťažšie riešiteľné – problém financovania. Na strane druhej veľmi veľká časť študentov, ktorí začnú u nás študovať, pokračujú potom na ďalších odboroch, ba mnohí študujú súbežne dva odbory. (U nás jeden piatok majú prednášky druháci a ten ďalší tretiaci, a tak bývalý prvák, ktorý keď sa stáva tretiakom, sa už zapíše aj na ďalší odbor, kde je v tom istom akademickom roku druhákom.) Znamená to, že v skutočnosti sa vzdeláva menší podiel potenciálnych študentov ako napovedá počet absolventov. Presnejším ukazovateľom študujúcich je počet zapísaných prvákov, hoci aj medzi nimi sa nájdu takí (u nás zatiaľ v zanedbateľnom počte), ktorí už absolvovali najmenej jeden odbor.

Vo vzťahu k počtu študujúcich sa stretávame aj s problémom, či vôbec, a ak áno, tak ako regulovať počet záujemcov o ten ktorý odbor. Odbory s najväčším počtom záujemcov na našej UTV v Košiciach si vyžadujú (my garanti považujeme za žiaduce) dialogickú formu výučby, a preto v ideálnom prípade malé skupiny. Teraz za hornú hranicu považujeme počet miest v seminárnej učebni, t.j. 24 osôb, a tak máme paralelne dve, ba aj 3 skupiny v jeden deň. To je pre lektorov po celotýždennom pracovnom ruchu samozrejme mimoriadne náročné. (U nás existuje veľká diskrepancia medzi záujemcami o jednotlivé odbory.)

Táto situácia ma inšpirovala k tomu, aby som sa pokúsila zistiť východiskové ukazovatele vo vzťahu k našim potenciálnym študentom a mohli sme riešiť situáciu v predstihu tak vo vzťahu k počtu a zmenám zloženia, ako aj obsahu výučby na UTV ako reakciu na tieto a dôsledky demografických zmien všeobecne.

Poslucháči univerzity tretieho veku

Na prvý pohľad sa zdá odpoveď na otázku, kto sú poslucháči univerzity tretieho veku jednoduchá – predsa osoby spĺňajúce kritérium tretieho veku. Kto to teda ale je? Tretí vek zahŕňa osoby poproduktívneho veku, t.j. starobných dôchodcov/penzistov (Tab.1). (Ako prvý vek označujeme v psychológii obdobie od 0 do 30 rokov a ako druhý vek obdobie od 30 do 65 rokov.)

Stotožnenie tretieho veku s poproduktívnym vekom sa opiera o to, že začiatok tohto obdobia vymedzený vekom 65 rokov je hranica, ktorá sa v krajinách západnej Európy obvykle zhoduje s oficiálnym dôchodkovým vekom. Koniec tohto obdobia je vymedzený začiatkom štvrtého veku – 85 rokov. Ani v krajinách západnej Európy, ani u nás, nie každý odchádza po splnení nárokov do dôchodku na „zaslúžený odpočinok“. Mnohí v nejakej forme ešte z takých či onakých motívov pracujú.

pomenovanie obdobia iný názov obdobia vekové rozpätie obdobia
mladí starí (young – old) tretí vek 65 – 74 roční
starí starí (old –old) 75 – 84 roční
najstarší starí (oldest-old) štvrtý vek 85 a viac roční

Tab. 1: Periodizácia tretieho štádia vývinu človeka

Miesto mladí starí je možno vhodnejšie používať pomenovanie mladší človek staršieho veku a starší človek staršieho veku ako uvádza Křivohlavý [1].

V odbornej literatúre sa stretávame aj s inými pojmami, resp. periodizáciou tohto obdobia nášho života. Napríklad Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a OSN používa 15 ročný interval a nasledovné termíny (Tab.2):

pomenovanie obdobia vekové rozpätie
vyšší vek, starší vek alebo ranná staroba – presénium 60 – 74 rokov
vysoký vek, starecký vek, vlastná staroba – sénium 75 – 89 rokov
dlhovekosť 90 a viac rokov

Tab. 2: Terminológia WHO pre tretie štádium vývinu človeka

Dnes sa asi najčastejšie pre vekom starších používa pojem senior, ktorý je odvodený od slova sénium (lat. staroba, ale aj vážnosť, mrzutosť, zármutok). V odbornej literatúre je to napr. Kalvach [2], ktorý hovorí o mladých senioroch (65-74 roční), starých senioroch (75 – 84 roční) a veľmi starých senioroch (85 a viacroční).

Penzijný vek

U nás je z hľadiska nároku na dôchodok začiatok tretieho veku rozptýlený od začatia reforiem dôchodkového systému v roku 2004. Z pôvodného dôchodkového veku 60 rokov u mužov a 53 až 57 rokov u žien podľa počtu vychovaných detí sa penzijný vek mužov zdvihol zo 60 na 62 rokov a vek žien v závislosti od počtu narodených detí na túto hranicu mal dobiehať do roku 2024.

U mužov narodených v období rokov 1944 a 1945, u žien narodených v období rokov 1947 – 1961 sa pôvodný dôchodkový vek (60, 57, 56, 55, 54, 53) predlžoval o stanovený počet kalendárnych mesiacov v závislosti od toho, v ktorom kalendárnom roku dosiahla osoba pôvodný dôchodkový vek. Dôchodkový vek 62 rokov sa uplatňuje až u mužov narodených v období počnúc rokom 1946 (62 rokov dosiahli v roku 2008) a u žien sa bude uplatňovať u narodených v období počnúc rokom 1962. (Ďalšia reforma predĺži opäť aj penzijný vek žien s deťmi – v prekrývajúcom sa období rokov 2017 až 2023 im k tomuto „nábehovému“ penzijnému veku pribudne niekoľko ďalších mesiacov.)

Od roku 2017 bude u nás penzijný vek automaticky a u oboch pohlaví rásť výhradne na základe štatistických údajov o strednej dĺžke dožitia, pričom rozhodovať majú priemerné hodnoty v určených päťročných referenčných obdobiach, teda každoročne asi o 50 dní.

Demografické zmeny

Rovnako dôležité je podľa môjho názoru pri príprave budúcich akademických rokov na UTV sledovať demografické zmeny v tej ktorej „spádovej oblasti“ jednotlivých univerzít. Už je asi všeobecne známe, že najväčší demografický problém 21. storočia je starnutie, zvyšovanie podielu starnúceho obyvateľstva (spolu s migráciou). Jeho zastavenie ani spomalenie nie je reálne. Ako príklad uvádzam situáciu v Košickom kraji.

Údaje za Košický kraj – ZDROJ: Štatistický úrad, prognózy vývoja počtu obyvateľstva: Výskumné demografické centrum. Údaje za UTV v Košiciach – ZDROJ: Katarína Kováčová, tajomníčka UTV v Košiciach. Ďakujem aj touto cestou za poskytnutie údajov.

ASUTV -zbornik_html_m20f845f2Obr. 1: Prognóza vývoja obyvateľstva Košického kraja vo veku 55+

Všeobecne známy trend zvyšovania podielu seniorov v populácii nás čaká aj v Košickom kraji.

ASUTV -zbornik_html_m3af14e85Obr. 2: Počet poslucháčov UTV v Košiciach vo veku 60+ a 65+

a počet obyvateľov týchto vekových skupín v Košickom kraji

Môžeme konštatovať, že počet študujúcich vo veku 60+ a 65+ na UTV v Košiciach kopíruje počet obyvateľov Košického kraja v tomto veku len do istej miery.

ASUTV -zbornik_html_65953a16Obr. 3: Počet poslucháčov UTV v Košiciach a podiel poslucháčov vo veku 60+ a 65+ medzi študujúcimi

ASUTV -zbornik_html_mc043d40Obr. 4: Podiel poslucháčov s vysokoškolským vzdelaním na UTV v Košiciach s

Aj keď je počet poslucháčov kolísavý, podiel 60+ ako aj 65+ ročných má na našej UTV narastajúci trend, čo však v tomto období je pravdepodobne aj odrazom zmien dôchodkového veku. Naznačený trend prudšieho nárastu poslucháčov v týchto vekových kategóriách bude pravdepodobne pokračovať aj v ďalších rokoch. Meniace sa charakteristiky poslucháčov týchto vekových kategórií by mala akceptovať aj výučba na UTV. Jednou z týchto charakteristík je aj narastajúca vzdelanostná úroveň poslucháčov UTV v Košiciach, aj keď nie každý poslucháč uvedie na prihláške svoj titul. Trend nárastu podielu poslucháčov s vysokoškolským vzdelaním je zrejmý (obr. 4):

ASUTV -zbornik_html_13ffdaecObr. 5: Prognóza vývoja počtu poslucháčov vo veku 60+ a 65+ na UTV v Košiciach

Predpokladajú sa dve intenzívne obdobia starnutia populácie, keď pôjdu do dôchodku silné ročníky – ľudia narodení v 50. (to sú tieto roky práve) a v 70. rokoch 20. storočia (deti týchto silných ročníkov). Pokúsili sme sa na základe dostupných údajov prognózovať ďalší vývoj na UTV v Košiciach a tento trend sa preukázal aj v našej prognóze počtu poslucháčov vo veku 60+ a 65+.

Zmeny výučby na utv

Piliere vzdelávania

Podľa môjho názoru je stále aktuálne pri inovácii vzdelávania na UTV v tomto období demografických zmien mať na zreteli 4 piliere, zásady vzdelávania v 21. storočí z tzv. Delorsovej správy z roku 1996 pod oficiálnym názvom „Učenie je skryté bohatstvo“ [3]. Zásady tvoria jeden celok, keďže sú vzájomne späté a prelínajú sa. Piliere nášho rozvoja prostredníctvom vzdelávania sú podľa tejto správy nasledovné:

  1. Učiť sa žiť spoločne (tento pilier komisia pokladá za základné východisko vzdelávania) – dokázať spolupracovať s ostatnými (objavovanie iných a seba, pochopenie pre ostatných) a môcť sa tak podieľať na všetkých ľudských činnostiach (spoločné zdieľanie cieľov, spoločné projekty, zvládanie konfliktov),

a ďalšie tri piliere, ktoré v určitom zmysle tvoria základ pre učenie sa spoločnému životu:

  1. učiť sa poznávať – osvojovať si nástroje pochopenia s cieľom zmysluplne chápať realitu na základe vlastného nezávislého usudzovania (možnosť ťažiť zo vzdelávacích príležitostí v priebehu celého života),

  2. učiť sa jednať/konať (získavanie kompetencií) – schopnosť tvorivým spôsobom zasahovať do svojho prostredia (kompetencie vyrovnávať sa s rôznymi situáciami, konať v podmienkach rôznych sociálnych a pracovných činností),

v nadväznosti na predchádzajúce tri piliere aj pre tretí vek stále aktuálne:

  1. učiť sa byť – utváranie vlastnej osobnosti (rozhodovanie o vlastnom živote: riešiť svoje skutočné problémy, robiť svoje vlastné rozhodnutia a niesť zodpovednosť sám za seba – rozvíjanie osobného potenciálu).

V správe sa zdôrazňuje, že každému zo 4 pilierov má byť venovaná v akomkoľvek organizovanom učení (a tým je aj UTV) rovnocenná pozornosť, pretože vzdelávanie je považované za celkovú skúsenosť získavanú v priebehu života, ktorá sa týka znalostí, ale aj schopnosti (spôsobilosti) ich aplikácie, no a zároveň sa vzťahuje k osobnosti jedinca a jeho začleneniu do spoločnosti.

(pozn. Jacques Delors – predseda Medzinárodnej komisie UNESCO „Vzdelávanie pre 21. storočie“)

Obsah vzdelávania

Vzdelávanie na UTV by teda malo vychádzať z týchto 4 pilierov a rešpektovať vývinové úlohy a životnú situáciu poslucháčov.

Úlohou tretieho úseku života je kultúrne i osobnostne zrieť a dozrieť v plno rozvinutú, ucelenú a úctyhodnú harmonickú osobnosť, ktorá sa stále ešte snaží podieľať na kultúrnom dedičstve a odovzdávať ho ďalej.“ (Křivohlavý, 2011, s.16)

Okrem záujmového štúdia v zmysle ponuky aktivít súvisiacich s aktuálnymi záujmami tejto vekovej skupiny (záujmové štúdium tretieho veku), malo by ísť aj o cieľavedomé vzdelávanie v zmysle konštruktívneho zvládania svojho starnutia, ale aj staroby svojich rodičov – „úspešné starnutie“ (bližšie napr. [4, 5]). Samotná príprava na aktívnu starobu mala byť cieľom v predchádzajúcich etapách života. Bratská [6] uvádza, že interdisciplinárny výskumný tím pod vedením prof. Ladislava Hegyiho, Dr.Sc. dospel k záveru, že celoživotná príprava by sa mala uskutočňovať v 4 rovinách (a rôznorodými formami – nielen vzdelávanie v zmysle poskytovania informácií, ale aj napr. ako praktický nácvik aktuálnych životných zručností, ai.):

  1. počas celého života: permanentná, dlhodobá príprava,

  2. v období od 40 do 60 rokov: prelaďovacia príprava,

  3. asi 5 rokov pred odchodom na dôchodok: akútna, krátkodobá príprava,

  4. počas dôchodkového veku: aktuálna príprava na starnutie.

Maslowova hierarchia potrieb nás môže inšpirovať aj pri formulovaní vhodného obsahu. Vo vzťahu k základným potrebám je to napr. tematika stravovania, fyzickej aktivity, bývania, financií, zdravotná a sociálna problematika, ap. – starostlivosť „o telo“. Vo vzťahu k metapotrebám je to starostlivosť „o dušu“- psychiku, psychický, sociálny a spirituálny rozmer nášho bytia.

Jednotlivé tematiky by mohli byť ponúkané vo voliteľných kurzoch počas jedného semestra – modulové vzdelávanie. Pripravovali sme takéto vzdelávanie ako možný projekt ESF. Navrhovali sme 7 tém v týchto tematických okruhoch: 1/ Bývanie a tretí vek – garant doc. Sedláková, 2/ Stravovanie a tretí vek – garant doc. Kimáková, 3/ Pohyb a tretí vek, 4/ Psychika a tretí vek – garant Dr. Zvariková, 5/ Seniori v rodine a spoločnosti – garant prof. Balogová a pripravovali sme aj modul Príprava lektorov UTV[7].

Problematika starnutia je multidisciplinárna (gerontológia – veda o starnutí), a tak je žiaduce zabezpečiť široký okruh odborníkov, ktorí môžu poskytnúť komplexné informácie pre študujúcich na UTV. V psychológii sa pri tomto prístupe vychádza z poznatkov psychológie starnutia, ktorá má dnes k dispozícii už relatívne široký okruh poznatkov nielen o negatívnych prejavoch starnutia (aj tie treba poznať), ale aj o pozitívnych javoch v psychike starnúceho človeka. Křivohlavý [1] k tomu uvádza okrem iného nasledovné:

  1. zrenie a rast osobnosti a jej integrácia pokračuje aj po zanechaní zamestnania, ba naplno sa rozvinie práve v tretej fáze života,

  2. stále sa nám rodia aj nové bunky a nervové spojenia,

  3. pamäť a kognitívne schopnosti je možné trénovať,

  4. pomerne najšťastnejšími sa cítia byť ľudia, ktorý majú viac ako 70 rokov, a i.

Naše úsilie môžeme teda zamerať jednak na snahu minimalizovať hromadenie negatívnych vplyvov, a/alebo tiež na snahu posilňovať pozitívne pôsobiace faktory (vplyvy). Podľa Křivohlavého [1] ide o úpravu života cieľavedomou tvorbou zdravého spôsobu života. K jednému a/alebo druhému prístupu, by UTV mali poskytnúť potrebné informácie a ďalšie rôznorodé formy vzdelávania, ktoré umožnia aj rozvoj aktuálne žiaducich schopností a kompetencií študentov tretieho veku.

ZÁVER

Demografické zmeny predstavujú aj pre UTV nové výzvy. Jednou z nich je nielen zachovanie súčasného podielu študujúcich z príslušníkov tretieho veku, čo už v súčasnej situácii znamená nárast počtu študujúcich, ale aj zvyšovanie tohto podielu. Vyžaduje si to mobilizáciu finančných ako aj ďalších zdrojov potrebných na uspokojenie tejto spoločenskej požiadavky. Okrem tejto kvantitatívnej zmeny je vhodné reflektovať aj vzrastajúcu úroveň vzdelania prichádzajúcich študentov UTV a ďalšie charakteristiky (napr. narastať bude aj podiel osamelých žien), ktoré by sa mali odraziť aj v obsahu samotnej výučby. Týkať by sa mali nielen aktualizácie záujmového vzdelávania (rozvíjanie záujmov), ale aj samotnej prípravy na múdre a dobré starnutie poslucháčov tretieho veku (ako aj ich rodičov).

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

[1] KŘIVOHLAVÝ, Jaro: Stárnutí z pohledu pozitivní psychologie. Možnosti, které čekají. Praha: Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3604-4.

[2] KALVACH, Z., Z. ZADÁK, R. JIRÁK, H. ZAVÁZALOVÁ, P. SUCHARDA, a kolektív: Geriatrie a gerontologie. Praha: Grada, 2004. ISBN 978-80-247-7038-3.

[3] DELORS, Jacques: Učení je skryté bohatství. Zpráva Mezinárodní komise UNESCO „Vzdělávání pro 21. století“. Praha: Ústav pro informace pro vzdělávání, 1997.

[4] TAVEL, Peter: Psychologické problémy v starobe I. Pusté Úľany: Schola Philosophica, 2009. ISBN 978-80-969823-7-0.

[5] GRUSS, Peter (eds.): Perspektivy stárnutí z pohledu psychologie celoživotního vývoje. Praha: Portál, 2009. ISBN 978-8%0-7367-605-6.

[6] BRATSKÁ, Mária: Konštruktívne riešenie a zvládanie záťažových situácií – cesta k múdrosti. In: RUISEL, Imrich et al. (eds.). Myslenie – osobnosť – múdrosť. Bratislava: Slovak Academic Press, 2009, s. 253-276. ISBN 978-80-88910-25-1

[7] ZVARIKOVÁ, Mária: Aktívny prístup k zmenám podmieneným vekom. Košice: Nepublikovaný návrh modulového vzdelávania pre UTV v Košiciach, 2012.

[8] Štatistické údaje za Košický kraj: Štatistický úrad, prognózy vývoja počtu obyvateľstva: Výskumné demografické centrum. [online]. [cit.2014-07-25]. Dostupné z: http://www.infostat.sk/vdc/sk/index.php?option=com_content&view=category&layout=blog&id=12&Itemid=56.

ADRESA A E-MAIL

PhDr. Mária Zvariková

Technická univerzita v Košiciach, Univerzita tretieho veku

Letná 9

042 00 Košice

Slovenská republika

e-mail: maria.zvarikova@gmail.com

web: http://www.tuke.sk/tuke/vzdelavanie/usek-vzdelavania-1/univerzita-tretieho-veku/

SLEDOVANIE VYBRANÝCH FAKTOROV ŽIVOTNÉHO ŠTÝLU ŠTUDENTOV

NA UNIVERZITE TRETIEHO VEKU V KOŠICIACH

Tatiana Kimáková

ABSTRAKT

V štúdii prezentujeme výsledky dotazníkového výskumu o životnom štýle poslucháčov Univerzity tretieho veku (UTV) v Košiciach, II. a III. ročníkov, z troch študijných odborov medicína, psychológia a človek – zdravie – životné prostredie – spôsob života. Cieľom bolo sledovať vybrané faktory životného štýlu poslucháčov Univerzity tretieho veku v Košiciach.

Výskum sme realizovali v roku 2011 na UTV v Košiciach pomocou anonymného dotazníka. Analyzovali sme niektoré preventabilné rizikové faktory životného štýlu 100 respondentov, z toho 10% mužov a 90 % žien vo veku 40 až 87 rokov.

Z odpovedí vyplynulo, že viac ako polovica z nich nefajčí, alkohol nepožíva tretina respondentov. Konzumáciu zeleniny a ovocia každý deň uviedlo 42 % opýtaných. Mäso konzumuje väčšina málokedy. Občas užívajú vitamínové doplnky (60 %). Primeranej pohybovej aktivite sa venuje väčšina opýtaných.

Študenti univerzity tretieho veku patria k edukovaným seniorom s vysokým záujmom o možnosť zdravie si udržať, či prinavrátiť.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

seniori, životný štýl, výživa, fajčenie, alkohol

ADRESA A E-MAIL

doc. MVDr. Tatiana Kimáková, PhD.

Ústav verejného zdravotníctva, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach

Lekárska fakulta

Šrobárova 2

041 80 Košice

Slovenská republika

e-mail: tatiana.kimakova@upjs.sk

web: http://www.tuke.sk/tuke/vzdelavanie/usek-vzdelavania-1/univerzita-tretieho-veku/

CESTY K DLHOVEKOSTI. STARNUTIE AKO POKRAČUJÚCE AKTÍVNE PREŽÍVANÉ OBDOBIE

Mariana Račková

ABSTRAKT

Z historickej a časovej perspektívy sú dlhovekosť a staroba vymedzované ako socio-kultúrne konštrukty determinované exogénnymi a endogénnymi faktormi. Autorka upozorňuje na často nedocenené vnútorné osobnostné zdroje a existujúce cesty optimálneho fungovania starnúceho človeka. Uvádza modely adaptácie na starobu. Za perspektívny považuje model duálneho spracovania reality ako jedného z množstva dostupných teórií úspešného starnutia, pretože zdôrazňuje preventívne aktivity namierené proti negatívnym dopadom staroby. Ich cieľom je zachovanie hodnoty a kontroly nad vlastným životom, kreovanie pozitívneho sebaobrazu, primeranej sebaúcty, zvýšenie samostatnosti.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

dlhovekosť, aktívne starnutie, model duálneho spracovania reality

ÚVOD

V rámci kontinuity životného cyklu sa starobe a starnutiu prisudzuje špecifický význam. Starnutie je pokračujúcim, finálnym, vývinovým obdobím a staroba vrcholom životnej cesty človeka. Obidva procesy sú vysoko individuálne. Príznačná je pre nich celoživotná sumácia pôsobenia emočných a sociálnych vplyvov.

Spoločenský „obraz“ staroby býva často asociovaný s tým, aké postoje voči starým ľuďom aktuálne prevládajú. Existujúca dichotómia sa prejavuje na jednej strane úctou, láskou a rešpektom, a na odvrátenej strane nezáujmom, nenávisťou, snahou o absolútne sociálne vyčlenenie, či fyzickú likvidáciu. Akceptovanie reality a bezpodmienečné prijímanie seba samého – to sú len niektoré úlohy, s ktorými sa starnúci jedinec musí konfrontovať. Objektívne pochopenie dynamiky psychického vývinu aj po prechode do ďalšej polovice života a odklon od jednostrannej orientácie na fyziologické starnutie poukazujú na úlohu zmysluplnej a činorodej aktivity dávajúcej navyše priestor pre kvalitatívne osobnostné zmeny.

STARNUTIE A JEHO CHARAKTERISTIKY

Prechod do „druhej polovice“ života býva sprevádzaný pomalou kumuláciou ireverzibilne prebiehajúcich involučných zmien vo fyzickej, psychickej, sociálnej a spirituálnej oblasti. Uvedené zmeny majú podobu primárnu a sekundárnu. K primárnym znakom starnutia, ktoré sú geneticky naprogramované a vyskytujú sa univerzálne, patria napr. telesné zmeny (pribúdanie vrások, strata elasticity kože, farby vlasov, rednutie vlasov, zmeny proporcií tela, zhoršovanie akomodácie očnej šošovky). Sekundárne zmeny sprevádzajú tzv. probabilistické znaky (ide rovnako o involučné zmeny, ktorých výskyt je v priebehu starnutia vysoko frekventovaný, nie však jednoznačne zákonitý. Patria k nim napr. zmeny pohybového systému, zhoršenie kvality chôdze, obmedzenie rozhodovacích schopností, zmeny funkcie kardiovaskulárneho systému, ale aj insuficiencie psychických funkcií, najmä nepatologické špecifické zmeny v kognitívnych, mnestických, rečových funkciách, spomalenie psychomotorického tempa, zmenená kapacita pozornosti a pod.).

D. Dannefer a M. Perlmutter (1990, in. Račková, 2013) uvádzajú model starnutia, v ktorom rezultáty starnutia ovplyvňujú predovšetkým tri skupiny faktorov:

1.Fyzická ontogenéza Starnutie tela.
2.Kognitívna generativita Spracovávanie vedomostí o sebe a okolí na vedomej úrovni.
3.Habituácia prostredia Prispôsobovanie sa podnetom prostredia automaticky, bez vôľovej kontroly.

Tab. 1: Faktory starnutia [ZDROJ: RAČKOVÁ, M.: Umenie starnúť. Košice, 2013, s.4]

Z uvedeného vyplýva, že proces starnutia je pri prvej skupine faktorov viac autonómny, ťažšie ovplyvniteľný, ireverzibilný (telesné starnutie, orgánovo-funkčné opotrebovanie, handicapy, genetická záťaž v kontexte chorôb), no v ďalších dvoch skupinách – kognitívna generativita a habituácia prostredia je aktívna účasť starnúceho človeka možná, pretože spadá pod jeho vôľovú kontrolu, motiváciu, postoje, potreby [6].

MODELY ÚSPEŠNEJ ADAPTÁCIE NA ZMENU V STARŠOM VEKU

Zameraním pozornosti na prístupy, ktoré zdôrazňujú percepciu a hodnotenie životných udalostí ako základu efektívnej adaptácie na seniorský vek, by sme chceli poukázať na široké možnosti výskumnej, ale tiež poradenskej praxe. Modely úspešného starnutia postulujú myšlienku, že procesy starnutia sú ovplyvniteľné i napriek vyššie uvedenej skutočnosti, t.j. že starnutie je procesom závislým od genetických, epigenetických a environmentálnych faktorov.

Teórie úspešného starnutia teda nevychádzajú len z premisy obyčajného zvyšovania, či maximalizácie osobnostných kapacít zvládania akýchkoľvek problémov. Akcentujú preventívne aktivity namierené proti negatívnym dopadom staroby. Usilujú o zvýšenie samostatnosti, sebestačnosti a aktivity seniorov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO, 2003) v kontexte aktívneho starnutia prízvukuje význam celoživotnej adaptácie na procesy starnutia, ktorý má pozitívny účinok na psycho-somatické zdravie (aktívny senior sa venuje množstvu činností, zúčastňuje rôznych akcií, čím sa nielen začleňuje do spoločenského diania, ale aj saturuje osobný pocit bezpečia, dôležitosti, spolupatričnosti).

Rowe a Kahn [8], stúpenci modelu úspešného starnutia, zdôrazňujú predovšetkým funkčné skvalitnenie života v starobe. Úspešné starnutie konotujú nielen ako neprítomnosť mentálnych a telesných handicapov, ale predovšetkým ako dostatočnú úroveň fyzického, kognitívneho a sociálneho fungovania.

K teóriám vysvetľujúcim involučné zmeny v seniorskom veku možno uviesť teóriu „nepoužívania” a „reakčného času“.

Prvá teória vychádza z predpokladu, že s vekom súvisiace zhoršenia schopností sú v dôsledku nepoužívania a zanedbávania, a tým následnej straty daných funkcií. Uvedený predpoklad nie je jednoznačne empiricky podložený, pretože je pomerne zložité určiť rozdiel medzi tým, či schopnosť klesá v dôsledku nepoužívania alebo preto, že sa primárne zhoršuje zdatnosť, a tým aj motivácia ju vykonávať.

Teória reakčného času” predpokladá, že zmeny schopností v závislosti od veku sú spôsobené spomalením neurálneho prenosu v CNS, aj keď na druhej strane je dokázané, že elimináciou časového limitu pri skúške reakčného času sa vekový rozdiel iba zmenší a neodstráni sa úplne.

K ďalším teóriám zvládania involučných zmien vo vyššom veku, okrem teórie zameranej na osobnostné zdroje človeka a koherencie, ako mimoriadne perspektívnu možno priradiť psycho-sociálnu teóriu J. Brandtstädtera et al. (2002) známu aj pod názvom „Model duálneho spracovávania reality” [3].

Brandtstädter považuje za negatíva sprevádzajúce prechod do druhej polovice života tie, ktoré súvisia najmä s okliešťovaním a zužovaním osobnej perspektívy starnúceho jedinca. Odmieta však obraz starnutia ako uniformného modelu spojeného s objavením depresie, poklesom sebaúcty, stratou kontroly. Zdôrazňuje flexibilitu starnúceho „self”, ktorá je prítomná i napriek negatívnym predsudkom a očakávaniam. Význam elasticity alebo „adaptačnej flexibility self”, ako ju tiež nazýva, pripisuje Brandtstädter predovšetkým ochrannej funkcii pre zachovanie pozitívneho sebaobrazu, vnímanie hodnoty a kontroly nad vlastným životom. Vo svojej teórii operuje s dvomi základnými pojmami – flexibilitou a tvrdošijnosťou (kategorické zotrvávanie), ktoré percipuje ako kognitívno-emočné dispozície jednotlivca reagovať na záťaž určitým spôsobom. Pomocou nich definuje mieru a spôsob zameranosti starnúceho jedinca na cieľ pri konfrontácii s prekážkou. Kategorické zotrvávanie predstavuje jeden pól daného kontinua a vymedzuje sa ako úmyselné udržiavanie výkonnostného štandardu, ako silná behaviorálna tendencia zotrvávať na vopred stanovených cieľoch a plánoch napriek existujúcim prekážkam, či nevýhodám (takýto jedinec býva do značnej miery emočne deprivovaný, pretože sa veľmi ťažko zbavuje stereotypov, zaužívaných spôsobov správania). Druhý pól kontinua – flexibilita predstavuje pružnosť a efektívnosť pri prehodnocovaní starých a nových cieľov. V súvislosti s flexibilitou, ako behaviorálnou charakteristikou, hovoríme skôr o prispôsobovaní starých cieľov novým životným požiadavkám.

Miera flexibility prítomná v správaní seniora je závislá od preferencie jedného z dvoch psychických procesov spracovávania reality, ktoré Brandtstädter označuje ako asimilačné a akomodačné adaptačné procesy. Podľa Árochovej adaptačné procesy predstavujú kontinuum, na ktorom sa jednotlivec pohybuje. Obidva procesy predstavujú rovnováhu poznávacích štruktúr, riadia procesy v celoživotnom meradle a vzájomne sa dopĺňajú [1]. Čím je silnejšia tendencia k akomodácii, tým je vyššia miera flexibility. Čím je silnejší sklon k asimilácii, tým je nižšia miera flexibility v správaní. Brandtstädter zdôrazňuje, že pre dosiahnutie súladu medzi ďalším dozrievaním starnúceho jednotlivca a úspešným zvládaním ireverzibilných zmien je nevyhnutný prechod od aktívneho, na cieľ zameraného správania k „pasívnemu” (akomodačne flexibilnému správaniu, v ktorom jedinec prehodnocuje možnosť postupu, ďalších plánov, cieľov).

Asimilácia v najširšom zmysle slova znamená pôsobenie organizmu na okolité predmety. Psychická asimilácia predstavuje začleňovanie predmetov do už existujúcich schém správania, resp. existujúcich kognitívnych schém, pomocou ktorých jednotlivec organizuje okolitý svet. Organizmus má tendenciu reagovať len na situácie, ktoré sú mu známe a z vonkajšieho sveta „vyberá“ len tie podnety, na ktoré vie reagovať, a ktoré môže využiť. Existujúca mentálna organizácia sa teda nemení, nestáva sa produktívnejšou a zložitejšou [10].

Naproti tomu akomodácia pôsobí v opačnom smere, teda prostredie ovplyvňuje organizmus a jeho mentálne schémy. V psychologickom význame tlak okolností nevyvoláva pasívne podrobenie sa, ale nastáva modifikovanie činností, ktoré sa daných vecí týkajú (Piaget, 1999). Tendencia k akomodácii znamená tendenciu k aktívnej zmene smerom dovnútra systému na rozdiel od komplementárneho asimilačného procesu, ktorý skôr upevňuje už existujúce schémy.

Podľa J. Piageta [5] je pre úspešnú adaptáciu jednotlivca na zmenu dôležité, aby obidva procesy boli zastúpené v rovnováhe. Brandtstädter však na základe opakovane zistených pozitívnych korelácií medzi vyššou mierou akomodačnej flexibility u starnúceho jednotlivca a pozitívnejším sebaobrazom, vyšším pocitom životnej spokojnosti a sebaúcty, poukazuje na vekom podmienenú potrebu príklonu k flexibilnému opúšťaniu, resp. prispôsobovaniu vlastných cieľov novej životnej realite [9].

Z hľadiska úspešného životného fungovania pri zvládaní práve ireverzibilných involučných zmien poukazuje na väčšiu efektívnosť uplatňovania akomodačných adaptačných procesov (oproti asimilačným), t.j. schopnosti prispôsobiť vlastné kognitívne štruktúry novým životným podmienkam.

Ramamurti [7] rovnako zdôrazňuje vyšší zástoj akomodačných procesov pri ovplyvňovaní zmien spojených s procesmi starnutia a uvádza, že pre „zdravé” starnutie je v rámci akomodácie dôležitá úroveň akceptovania momentálnej reality (v kontexte reality uvádza aj stotožnenie sa s nezvratnosťou mnohých strát, fyzických i duševných).

S doteraz uvedenými teoretickými informáciami chceme podčiarknuť, že zvládanie involučných zmien v konečnom dôsledku korešponduje aj so životným názorom, hodnotovou orientáciou a celou škálou motívov a postojov, ktoré sa sformovali v priebehu individuálnej životnej cesty. Podľa Birknerovej ide o schémy zdieľaných hodnôt a presvedčení, vytvárajúcich určité normy správania [2].

Navyše celoživotná sumácia faktorov vstupujúcich do procesov starnutia vykazuje výrazné interindividuálne rozdiely. „Úspešné neproblémové“ starnutie je nielen produktom seniorského veku. Kreuje sa oveľa skôr (v detstve a mladosti), vlastne počas celého života.

 CESTY K DLHOVEKOSTI V STARŠOM VEKU

  • Ochrana a upevňovanie zdravia.

  • Zdravá životospráva a výživa.

  • Psychohygiena života (zdravé, funkčné a plnohodnotné interakcie).

  • Záujmová činnosť, aktivity (osobne zmysluplné).

  • Celoživotné vzdelávanie, univerzity tretieho veku (UTV). Univerzity tretieho veku sú snáď najznámejšie vzdelávacie ustanovizne pre seniorskú vekovú skupinu. Už od svojho vzniku sa zameriavajú na záujmové vzdelávanie, ktorého základným cieľom je zlepšiť kvalitu života prostredníctvom vzdelávacích programov. V ich práci sa zohľadňujú dva základné prístupy: a) prístup, ktorý preferuje intelektuálnu aktivitu účastníkov, b) prístup, ktorý je tradičný, osvetový a s kompenzačnými funkciami.

  • Telesná a duševná aktivita, tréningy. Mentálny tréning umožňuje človeku získavať viac od života, „dávať“ viac iným. Prispieva k zdokonaleniu a vyššej efektivite individuálneho života jednotlivca. Permanentná stimulácia mozgu novými mentálnymi podnetmi, záujem o všetko nové, získavanie informácií je nielen výborným mentálnym cvičením pre mozog, ale aj účinným prostriedkom zmierňujúcim symptómy Parkinsonovej, či Alzheimerovej choroby. Výskumne bolo zistené, že riešenie logických hádaniek za určitý čas znižuje reakčný čas človeka pri riadení auta, ako aj rýchlosť odpovede v situáciách rozhodovania. Rovnako hranie hier (napr. scrable, šach, pexeso), či pravidelné športovanie podporuje duševnú a telesnú vitalitu.

  • Uplatňovanie tvorivosti, divergentného spôsobu myslenia. Rozvíjanie a uplatňovanie tvorivosti patrí k relevantným ukazovateľom dlhovekosti a životnej vitality. Kreativita sa považuje za jednotiaci prvok zmyslu života a motivácie starších ľudí. V kontexte uplatňovania tvorivosti vo vyššom veku sa viac uplatňuje „malá“, osobná, každodenná tvorivosť. Jej nositelia disponujú schopnosťou hlbokého porozumenia a situačného rozhľadu v situácii ťažko, či zdanlivo neriešiteľnej. Percipujú svet z netradičného uhla pohľadu, hľadajú a aj nachádzajú originálne riešenia. Uvedená kreativita nezaručuje celosvetový úspech, ani bohatstvo, ale je výrazom tvorivého prístupu človeka k riešeniu problémov a situácií, ktoré prináša každodenný život. Tvorivosť je zároveň schopnosťou „užívať“ si realizáciu aktivity slobodne, radostne a záujmom. Z doterajších výskumných zistení (napr. Czikszentmihalyi [4], 1996, s. 56) vyplynulo, že starší jedinci v oblasti skúmania determinantov tvorivosti mali pozitívnejší postoj k svojmu životu a zdraviu, ako ich menej tvoriví rovesníci (i napriek tomu, že sa u nich preukázateľne prejavovali zdravotné ťažkosti a obmedzenia). Zaujímali optimistickejšie stanoviská (počet odpovedí uvádzajúcich pozitívne zmeny ich života bol dvakrát vyšší, ako počet odpovedí, v ktorých hodnotili určité javy a zmeny negatívne), nachádzali svoj zmysel života, boli psychicky stabilnejší a schopní ešte stále pracovať. Pri svojich aktivitách využívali mnoho výhod, ktoré im mladšia generácia len môže závidieť. Tvorivé činnosti vnímali ako formu aktívneho odpočinku, ako prostriedok proti beznádeji, samote a nude.

ZÁVER

Otázky a problémy spojené so starnutím sa na jednej strane konotujú ako vekovo špecifické, no na strane druhej existuje názor, že sú v mnohom identické s problémami mladšej generácie, pretože sa tiež vzťahujú k bežným „ľudským problémom“. Kvalitatívne odlišnosti problémov starších jedincov spôsobuje inakosť záťažových momentov spojených napr. so stratou svojich najbližších, redukciou sociálnej siete, odchodom z pracovného života, minimálnou ponukou pracovných príležitostí, finančnou a ekonomickou diskrimináciou, nevyliečiteľnými chorobami, zdravotnými obmedzeniami, rapídnym znížením sociálneho statusu. Vyrovnávanie sa s involučnými zmenami v starobe úzko súvisí so životným názorom starnúceho človeka a s tým, ako dokáže vedome spracovať realitu, ako dokáže naštartovať adaptačné akomodačné procesy.

Dlhovekosť a s ňou spojené starnutie sa u niektorých jedincov môže konfrontovať s problémom straty životného programu, či zmyslu vlastnej existencie. Pomoc predstavujú už existujúce modely, cesty, spôsoby, programy, zamerané na ich zvládanie a optimalizáciu. Uvedené aktívne teórie starnutia predpokladajú pretrvávanie potrieb stredného veku aj v starobe, vychádzajú z rozvíjania kompetencie prispôsobiť vlastné kognitívne štruktúry reálnym životným podmienkam. Rovnako zdrojom životnej sily pre starších ľudí sa môžu stať aj naše univerzity tretieho veku, ktoré sa vo svojich programoch venujú napr. otázkam rozvoja kreativity, pozitívneho myslenia, či mozgovej stimulácie.

Ponuka nového životného štýlu proaktívne odsúva negatívne zmeny spojené so starobou.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

[1] ÁROCHOVÁ, O.: Psychologické a biologické determinanty kvality života. In Sarmány Schuller, I. (Eds): Psychológia na rázcestí. Zborník príspevkov z X. zjazdu slovenských psychológov. Bratislava: STIMUL, 2002, s. 412 – 417. ISBN 8085697882.

[2] BIRKNEROVÁ, Z.: Organizačné správanie. Cvičebnica. Prešov: FHPV PU, 2010, s. 195. ISBN 978-80-555-0128-4.

[3] BRANDTSTÄDTER, J., ROTHERMUND, K.: The life course dynamic of goal pursuit and goal adjustment: A two-process framework. Developmental Review, 2002, 22, pp. 117 – 150.

[4] CSIKSZENTMIHALYI, M.: Creativity: Flow and psychology of discovery and invention. New York: HarperCollin, 1996, 238 s. ISBN 9787056433278

[5] PIAGET, J.: Psychologie inteligence. Praha: Portál, 1999, 238.s. ISBN 97880655231

[6] RAČKOVÁ, M.: Umenie starnúť. Zborník vedeckých prác: International Conference Proceedings „Quality education for all Active ageing – ageing well“ Technical University of Košice, Faculty of Economics, 11 April 2013, Košice. ISBN 978-80553-1455-6

[7] RAMAMURTI, P. V.: Coping with Aging. Indian Journal of Medical Research, 1997, 106, pp. 376 – 380.

[8] ROWE, J.W., KAHN, R. L.: Succesful aging. The Gerontologist, 2009, 37 (4), s.433-440.

[9] ROTHERMUND, K., BRANDTSTÄDTER, J.: Age stereotypes and self-views in later life: evaluating rival assumptions. International Journal of Behavioral development, 2003, 17, 6, pp. 549 – 554.

[10] RUISEL, I.: Inteligencia a myslenie. Bratislava: Ikar, a.s., 2004, 154 s. ISBN 978-80-4563-2

ADRESA A E-MAIL

PhDr. Mariana Račková, PhD.

Technická univerzita v Košiciach

Katedra spoločenských vied, Centrum protidrogových a poradenských služieb TUKE, Univerzita tretieho veko Košice,

Letná 9

040 01 Košice

Slovenská republika

e-mail: mariana.rackova@tuke.sk

web: http://tuke.sk

Intergeneračné vzdelávanie: názory a postoje dvoch generácií (prípadová štúdia)

Danka Moravčíková

ABSTRAKT

Tento príspevok prezentuje vybrané výsledky a zistenia z dotazníkového výskumu, ktorý realizovala ASUTV na pätnástich členských univerzitách v roku 2013. Porovnáva deklarované názory a postoje seniorov – účastníkov záujmového vzdelávania UTV vo veku 50+ a študentov všetkých stupňov denného štúdia na rôzne sociálne súvislosti intergeneračného vzdelávania. Vzorka 1447 respondentov bola vytvorená proporcionálne na základe kvótneho výberu, pričom kvótnymi znakmi boli počty oboch kategórií respondentov študujúcich na členských univerzitách ASUTV v akademickom roku 2012/2013. Príspevok sa obsahovo zameriava na interpretáciu a porovnanie generačnej reflexie hodnotových hierarchií a dôležitých osobnostných vlastností človeka v kontexte procesu vzdelávania, miery spokojnosti so systémom vzdelávania v SR, ako aj na otázky týkajúce sa záujmu o ďalšie vzdelávanie a predpokladaného prínosu a bariér integračného modelu vzdelávania. V závere príspevku/prezentácie sú formulované kľúčové zistenia a odporúčania na realizáciu intergeneračného vzdelávania v podmienkach slovenských univerzít a vysokých škôl poskytujúcich záujmové vzdelávanie seniorov.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

intergeneračné vzdelávanie, záujmové vzdelávanie seniorov, UTV, dotazníkový výskum, ASUTV

 ADRESA A E-MAIL

doc. Mgr. Ing. Danka Moravčíková, PhD.

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Kancelária celoživotného vzdelávania

Tr. A. Hlinku 2

949 76 Nitra

Slovenská Republika

e-mail: danka.moravcikova@uniag.sk

web: http://www.uniag.sk/sk/ (Štúdium/celoživotné vzdelávanie)

METODOLÓGIA A METÓDY VZDELÁVANIA SENIOROV

špecifiká vzdelávania seniorov

Sandra Kotlebová

ABSTRAKT

Žijeme v dobe, kedy myšlienka celoživotného vzdelávania, resp. celoživotného učenia rezonuje z každej oblasti každodenného života. Učenie nielenže determinuje kvalitu a úroveň sociálneho inklúzie jedinca v spoločnosti, ale je primárnym ukazovateľom života v danej spoločnosti. V tomto príspevku autorka popisuje špecifiká edukácie najstaršej skupiny účastníkov vzdelávania – seniorov, ktorí sa v čoraz väčšej miere dobrovoľne usilujú nájsť si svoje miesto a uplatnenie v dnešnej znalostnej spoločnosti. Príspevok vymedzuje funkcie vzdelávania v seniorskom veku a popisuje špecifiká záujmového vzdelávania seniorov v rámci univerzity tretieho veku.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

senior, tretí vek, univerzita tretieho veku, znalostná spoločnosť, záujmové vzdelávanie, funkcie edukácie seniorov, vekový mainstreaming

Vzdelávanie seniorov

Fenomén „znalostná / vedomostná spoločnosť“ (knowledge society) vytvára, tvaruje, ovplyvňuje a všetkým svojim členom sprístupňuje vedomosti, ktoré sa môžu použiť na zlepšenie životných podmienok. Od členov takejto spoločnosti sa teda automaticky očakáva aktívne prežívanie každej etapy života, obdobie sénia nevynímajúc. Táto myšlienka nie je nová, už Aristoteles, či Platón vyzdvihovali myšlienku a koncepciu tzv. scholé, teda antickej koncepcie voľného času, ktorý má byť využitý na dišputy, poskytnutie a využitie príležitostí a možností. Tiež zakladateľ modernej pedagogiky J. A. Komenský vyzdvihuje systém výchovy pre každý vek, zvlášť v diele Pampediae. Historicky tak myšlienka celoživotného učenia pretrváva v rôznych podobách a dôrazoch tak na individuálneho jedinca, ako aj na celú spoločnosť. Dnes sú to predovšetkým organizácie ako OECD alebo UNESCO, ktoré prezentujú koncepty celoživotného učenia, a to tak v podobe formálneho, neformálneho ako aj informálneho učenia.

V prípade vzdelávania dospelých, ktoré dnes rezonuje z každej strany spoločenského života, ide primárne o odborné, kvalifikačné a rekvalifikačné vzdelávanie v podobe rôznych seminárov, konferencií, workshopov, exkurzií, výstupov, projektov a pod. Ide o celú škálu systémových dovzdelávaní, a tak v rámci vzdelávania dospelých možno tento termín nahradiť aj kvalifikáciou dospelých. Ako uvádza Šerák, jednostranné presadzovanie ekonomickej funkcie vzdelávania môže byť v budúcnosti problémom a vzdelanostnú politiku nemožno odvodzovať len z aktuálnych ekonomických potrieb spoločnosti (Šerák, 2009). V odbornej literatúre sa tiež upozorňuje na tzv. credentialism, čiže narastajúci význam vlastnenia oficiálnych certifikátov, ktoré deklarujú a sú oficiálnou zárukou určitých výstupov z procesu vzdelávania. Tým sa moderná spoločnosť značne odklonila od už spomínanej koncepcie scholé, ktorá vyzdvihovala potrebu zmysluplného trávenia voľného času využitím príležitosti na vzdelávanie. V tomto ohľade napĺňa antickú filozofiu oblasť záujmového vzdelávania, ktorá by nemala strácať svoje miesto ani v znalostnej spoločnosti. Faktom totiž je, že mnohé oblasti a programy záujmového vzdelávania poskytujú po ich absolvovaní účastníkom také vedomosti a schopnosti, ktoré môžu využiť aj v profesijnom živote.

Vzdelávanie seniorov v rámci univerzity tretieho veku je v našich podmienkach tiež zatiaľ oblasťou záujmového vzdelávania, má však svoje špecifiká, v prvom rade z toho dôvodu, že operuje pod vysokoškolskými inštitúciami a vzdelávanie v nich prebieha na najvyššej možnej odbornej úrovni. Možno aj preto by do budúcna mohla rezonovať myšlienka pozdvihnutia výstupov z takejto formy vzdelávania na úroveň chápania aktualizácie svojich odborných vedomostí a znalostí u seniorov, ktorí sú ešte aj v dôchodkovom veku ekonomicky činní. Keďže sa neustále zvyšuje vek odchodu do dôchodku a natalita nevzrastá, je treba hľadať cesty, ako zapojiť takýchto seniorov do aktívnej participácie na ekonomike danej krajiny.

Termín senior je často mylne stotožňovaný s termínom dôchodca, a je nutné zdôrazniť, že prvý termín má skôr pozitívnu konotáciu deklarujúcu aktívneho a sebestačného jedinca. Teoreticky sa seniorský vek delí na tri etapy, a to obdobie rannej staroby (60-74 rokov), vlastnej staroby (75-89 rokov) a dlhovekosti (90 a viac rokov). Keďže na mnohých univerzitách tretieho veku študujú aj oveľa mladší frekventanti, nakoľko jednou z podmienok prijatia je dosiahnutý vek minimálne 40 rokov, používa sa v tomto prostredí namiesto termínu senior eufemizmus tretí vek. Už od vzniku prvej univerzity tretieho veku v Toulouse v r.1973 je cieľom týchto inštitúcií po celom svete organizovať širokú škálu vzdelávacích príležitostí ušitých presne na mieru pre potreby a možnosti ľudí v treťom veku. V prvom rade ide o zmenu stereotypného pohľadu na takéhoto jedinca v spoločnosti, pre ktorého jedinou prínosnou spoločenskou zmenou boli v minulosti kluby dôchodcov. Univerzity tretieho veku majú vo všeobecnosti za cieľ podporiť pozitívny prístup človeka k starnutiu, podnietiť jeho sebadôveru a sebavedomie. Toto sa deje tak na fyziologickej ako aj psychologickej úrovni, nakoľko mozog, ako sval, dostáva počas edukačného procesu impulzy, je trénovaný a podáva tak výkon aj v staršom veku. Z psychologického hľadiska možno s určitosťou konštatovať, že účastníci vzdelávacích programov na univerzite tretieho veku odbúravajú vo svojom živote pocit samoty a spoločenskej marginalizácie a majú pocit plnohodnotných občanov. Svedčí o tom aj fakt, že mnohí frekventanti absolvujú aj viacero vzdelávacích programov na jednej univerzite.

V odbornej literatúre sa stretávame s vymedzením funkcií vzdelávania seniorov podľa primárnej orientácie, ktoré sú de facto v súlade s autorkiným popisom cieľov univerzity tretieho veku, keďže sa orientujú na rozvoj niektorých z osobnostných stránok seniora. V tomto prípade uvádza napr. Čornaničová funkcie vzdelávacie (zamerané na získavanie poznatkov), kultúrno-kultivačné (zamerané na rozvíjanie osobnosti v oblasti voľno-časových aktivít) a sociálno-psychologické (zamerané na uchovanie primeranej kvality života v oblasti sociálnych vzťahov a psychického rozvoja (Čornaničová, 2007). Ďalej Čornaničová uvádza funkcie edukácie seniorov podľa špecifického zamerania, a to sú: preventívna (edukačné procesy ovplyvňujú priebeh starnutia), anticipačná (príprava na zmenu životného štýlu), rehabilitačná (udržiavanie fyzických a duševných síl), adaptačná (rovnováha medzi jedincom a prostredím, v ktorom žije), stimulačná (rozvoj záujmov, potrieb a schopností ), komunikačná (aktívna komunikácia s okolím), kompenzačná (náhrada úbytku sociálnych kontaktov a straty profesie a tiež náhrada v prípade nedostatku možností študovať v predchádzajúcom období života), aktivizačná (začlenenie do spoločnosti, pocit dôstojnosti a životného uspokojenia), relaxačná (kultivované trávenie voľného času vedie k vnútornej harmónii), a napokon funkcia medzigeneračného porozumenia.

Z rôznych prieskumov medzi aktívnymi účastníkmi vzdelávacích programov na univerzitách tretieho veku na Slovensku vyplýva, že motiváciou vzdelávania je pre seniorov najmä vnútorná potreba rozšírenia, doplnenia alebo získania nových poznatkov, nadviazanie nových spoločenských vzťahov a priateľstiev, teda väčšia sociálna inklúzia a kompenzácia poklesu svojej aktívnej činnosti v profesii. Seniori sú vystavení rizikám ekonomickej, sociálnej a psychologickej diskriminácie a stigmatizácie, čo môže negatívne vplývať na ich zdravie. Vzdelávaním v rámci univerzity tretieho veku pravdepodobne klesá toto riziko z aspektu emocionálneho, kognitívneho, vôľového a sociálneho (Machalová, 2006).

Pri tvorbe vzdelávacích programov na univerzitách tretieho veku vychádzajú univerzity/vysoké školy z charakteru vzdelávacej inštitúcie ako takej a vytvárajú vzdelávacie programy podľa zamerania domovskej univerzity. Paleta študijných programov Univerzity tretieho veku pri Trnavskej univerzite v Trnave je široká; poskytuje možnosť vzdelávania v rámci trojročných a jednoročných študijných programov. Už niekoľko rokov je rastúci záujem o štúdium cudzích jazykov, najmä anglického, nemeckého a francúzskeho jazyka. Veľký záujem je tiež o študijné programy práca s PC pre začiatočníkov, dejiny umenia, latinský jazyk a kultúra, právo a psychológia. V tomto akademickom roku sme ponuku obohatili o študijný program zdravý životný štýl a štatistická analýza a jednoročné programy patristická a ranokresťanská literatúra, práca s PC pre pokročilých a etiketa a základy diplomatického protokolu. Problémom zostáva ekonomické hľadisko, že ak sa neprihlási na určitý odbor minimálne 10 účastníkov, program sa neotvorí.

V prípade otvorenia programu je nutné zohľadňovať rôznorodosť danej skupiny účastníkov, ktorí sa líšia spravidla nielen vekom, ale aj psychikou, schopnosťami poznávať a prijímať nové fakty, a tiež fyzickou zdatnosťou. Hovorí sa o tzv. vekovom mainstreamingu , ktorého cieľom je zaistiť slobodu rozvíjania svojej osobnej schopnosti bez obmedzenia veku, čo v praxi znamená, že prípadné rozdiely v správaní, snahy o uplatnenie, potreby a pod. v rôznom veku sú považované za rovné a sú rovnako hodnotené a podporované (Šerák, 2009). Vekový mainstreaming je teda jedným z podstatných aspektov záujmového vzdelávania dospelých na univerzite tretieho veku. Ďalšími samozrejmosťami musia byť výučbové postupy, techniky a metódy primerané tretiemu veku vyberané a sprístupňované tak, aby nedošlo k neporozumeniu zo strany účastníkov vzdelávania. Nesmierne dôležitým aspektom v edukácii seniorov je dostupnosť výučbových priestorov, bezbariérovosť, osvetlenie miestnosti, náležité didaktické pomôcky a vybavenosť učebne.

Prednášajúci/vyučujúci/lektor v študijnom programe na univerzite tretieho veku musí dbať na dostatočne hlasitý výklad učiva, a keďže na tomto stupni vzdelávania participuje ako andragóg, ktorého študenti sú motivovaní predovšetkým sebavzdelávaním, mal by vystupovať ako facilitátor, teda poradca pri výučbe. Keďže ide o už spomínané záujmové vzdelávanie, vyučujúci majú priestor pre inováciu, kreativitu, aktivitu, variabilitu a flexibilitu prístupov a vyučovacích metód prispôsobených aktuálnej skupine poslucháčov. Vzhľadom na metódy, vyučujúci by mal brať do ohľadu predovšetkým také postupy, pri ktorých destakuje aktivita poslucháčov, pričom vyučujúci prispôsobuje a modifikuje zvolené postupy podľa meniacej sa situácie, znalostí a záujmov poslucháčov a pod.

ZÁVER

Edukačné aktivity seniorov v rámci univerzít tretieho veku udržujú telesné a intelektuálne schopnosti účastníkov takéhoto vzdelávania na najvyššej možnej úrovni. Hlavným motivačným cieľom pre participantov tohto vzdelávania je snaha o kvalitnejší a dôstojnejší život v období starnutia, aby sa vyhli spoločenskej exklúzii a nechali svoj intelekt čulý. Vyučujúci sa v takomto výučbovom procese môže opierať o predchádzajúce skúsenosti a vedomosti seniorov a tiež o ich súčasné potreby. Pokiaľ je edukácia seniorov na univerzitách tretieho veku chápaná ako záujmové vzdelávanie, dôležitejší ako cieľ je proces takejto edukácie. Musia sa pri ňom voliť správne výučbové postupy, poskytnúť priestor pre spätnú väzbu a sebareflexiu. Účastníci vzdelávania na univerzite tretieho veku sú partnermi vyučujúcich, ktorí nesmú zabúdať na empatické a citlivé riadenie vyučovacieho procesu.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

[1] BENEŠ, M.: Andragogika. Praha: Grada, 2008, 136 s. ISBN 978-80-247-2580-2

[2] ČORNANIČOVÁ, R..: Edukácia seniorov. Univerzita Komenského Bratislava, 2007, 156 s. ISBN: 978-80-223-2287-4

[3] MACHALOVÁ, M.: Psychológia vo vzdelávaní dospelých. Bratislava: Gerlach Print, spol.s.r.o., 2006, 224 s. ISBN 80-89142-07-9

[4] MACHALOVÁ, M., PRUSÁKOVÁ, V.. Získavanie nových cieľových skupín vo vzdelávaní dospelých. Univerzita Komenského v Bratislave, 2004, 254 s. ISBN 80-89142-04-4

[5] MAREŠ, J. Pedagogická psychologie. Praha: Portál, 2013, 704 s. ISBN 978-80-262-0174-8

[6] PRUSÁKOVÁ, V.: Systémový prístup k ďalšiemu vzdelávaniu. Inštitút pre verejnú správu Bratislava, 2000, 127 s. ISBN 80-968308-2-1

[7] ŠERÁK, M.: Zájmové vzdělávání dospělých. Praha: Portál, 2009, 208 s. ISBN 978-80-7367-551-6

ADRESA A E-MAIL

PhDr. Sandra Kotlebová

Trnavská univerzita v Trnave

Centrum ďalšieho vzdelávania

Hornopotočná 23

918 43 Trnava

Slovenská republika

e-mail: sandra.kotlebova@truni.sk, kotlebovasandra@gmail.com

web: http://www.truni.sk/sk/univerzita-tretieho-veku

Nový študijný odbor PRENOSNÉ POČÍTAČE

na Univerzite Tretieho veku pri Slovenskej Technickej UNiverzite v Bratislave

Miroslav Babinský, Milan Slezák

ABSTRAKT

Príspevok nadväzuje na doteraz publikované články o postupnom rozširovaní a aktualizovaní študijných odborov orientovaných na informačno-komunikačné technológie, realizovaných v rámci vzdelávacích aktivít na UTV pri STU v Bratislave. Stručne charakterizuje nový študijný odbor Prenosné počítače, prezentuje výsledky dosiahnuté v akademickom roku 2013/2014 a zahŕňa aktualizovaný obsah a metodiky v súlade s výsledkami dotazníkového hodnotenia účastníkmi. Predovšetkým obsahová náplň štúdia môže byť inšpiráciou pre ostatné univerzity pri zavádzaní nových študijných odborov v oblasti IKT.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

IKT, počítač, počítačové projekty, praktické využitie počítačov, prenosné počítače, digitálna fotografia

Univerzita tretieho veku (UTV) pri Slovenskej technickej univerzite (STU) v Bratislave pôsobí v rámci Inštitútu celoživotného vzdelávania STU od roku 1998. Už krátko po jej založení sa vo výučbe dostali do popredia študijné odbory zamerané na využitie informačných a komunikačných technológií (IKT). V roku 1999 bol otvorený dvojročný študijný odbor počítače, ktorý v roku 2003 doplnil internet. V roku 2004 začala výučba v študijnom odbore praktické využitie počítačov. O prístupe k výučbe v tomto študijnom odbore sme referovali na konferencii v roku 2010[1]. Ďalším rozšírením ponuky študijných odborov z oblasti IKT bol dvojročný študijný odbor digitálna fotografia, zavedený od roku 2011.

Pokiaľ v začiatkoch výučby v IKT študijných odboroch boli stredobodom pozornosti samotné informačné TECHNOLÓGIE, po dosiahnutí základných zručností v narábaní s počítačmi začínajú vystupovať do popredia požiadavky na zvládnutie širokej palety OBJEKTOV ICH POUŽITIA poskytujúce konkrétne riešenia (obr. 1). V súlade s týmito požiadavkami boli na UTV pri STU zavedené študijné odbory praktické využitie počítačov a digitálna fotografia.

Prenosné počítače

ASUTV -zbornik_html_m25179728Obr. 1: IKT technológie a objekty ich použitia

tudijný odbor prenosné počítače bol zriadený v roku 2013. Predchá-dzala mu diskusia k návrhu M. Slezáka o zriadení takéhoto odboru, jeho názvu a zameraní. V prvej etape sa stalo dôležitým overené zistenie, že značná časť frekven-tantov je vybavená prenosnými počítačmi typu notebook/laptop.

Predovšetkým frekventanti IKT študijných odborov idú s dobou a zachytili celosvetový trend, keď už pred rokom 2010 sa predávalo viacej nových notebookov ako stolových počítačov.

ASUTV -zbornik_html_m589d80ec

Stolové počítače Laptopy Tablety  podľa štatistík a odhadu vývoja[2] (obr. 2.) bude v roku 2015 predaných už viac tabletov ako ostatných typov počítačov spolu. Na základe týchto úvah bol medzi poslucháčmi, ktorí už absolvovali vzdelávanie v oblasti IKT, vykonaný prie-skum záujmu o taký spôsob štúdia, pri ktorom by si poslucháči nosili na hodiny svoje vlastné notebooky/ laptopy a počas výučby ich používali. Výsledok prieskumu potvrdil očakávania a na jeho základe bol v akademickom roku 2013/2014 otvorený prvý ročník študijného odboru prenosné počítače. Na výučbe sa rovnakou mierou podieľali traja lektori: M. Slezák, M. Strečanský a M. Babinský.

Zvolená metóda výučby pomocou vlastných prenosných zariadení (BYOD – Bring your own device) [3] má svoje uplatnenie i v školách v USA[4], čo sme zistili až neskôr.

Cieľ výučby

  • Zvyšovanie počítačových zručností pokročilejších frekventantov.

  • Motivovanie k samostatnému tvorivému vylepšovaniu vlastného notebooku/laptopu.

  • Získanie zručností v prístupe k informačným a komunikačným zdrojom internetu a jeho využívaniu.

  • Budovanie sebaistoty frekventantov v internetovej komunikácii vrátane sociálnych sietí.

  • Podpora vzájomnej výmeny skúseností frekventantov cestou tímovej spolupráce;.

  • Využívanie multimédií.

Obsahová náplň štúdia

Hlavné oblasti tematickej náplne štúdia sú:

  1. Ovládanie svojho počítača.
    Zvláštnosti prenosných počítačov a ich výkon, základné nastavenia, pripojenie na sieť. Bezpečnosť. Predinštalované programy. Užívateľské prispôsobenie nastavení a profil napájania.

  2. Zapojenie sa do internetovej komunikácie.
    Prehliadače, nastavenia, záložky, rozšírenia, bezpečnosť, synchronizácia. Komunikácia pomocou gmail a fóra googlegroups. Fórum a sociálne siete.

  3. Vyhľadávanie informácií na internete.
    Základy vyhľadávania pomocou google. Nastavenia vyhľadávača. Pokročilé funkcie vyhľadávania. Vyhľadávanie obrázkov. Vyhľadávanie v mapách. Záložky, zdieľanie záložiek.

  4. Využívanie on-line technológií.
    Služby google: prekladač, kalendár, mapy. Webalbumy a zdieľanie fotografií. Sťahovanie súborov a programov. Úložiská súborov a online aplikácie.

  5. Spracovanie pekných vecí – obrázky – hudba – film.
    Grafické súbory a kresliace aplikácie. Zvuk v počítači (CD, WMP, nahrávanie, spracovanie, tagovanie).

  6. Prezentácia svojich zručností a záujmov.
    Úprava vzhľadu prezentácie. Práce s pripraveným textom, snímkami a objektmi. Spolupráca prezentačných programov s inými aplikáciami.

  7. Využívanie ďalších typov prenosných zariadení (tablet, smartfón).
    Základy OS google android pre tablety a mobilné telefóny.

Nástroje IKT používané pri výučbe

Počas výučby sú aktívne využívané nasledovné technologické nástroje:

  • pripojenie poslucháčov k sieti internet pomocou bezdrôtového spojenia (wifi),

  • elektronická pošta pomocou služby gmail,

  • vzájomná výmena informácií medzi lektorom a poslucháčmi i poslucháčmi navzájom pomocou diskusného fóra,

  • vyhľadávanie na internete pomocou vyhľadávača google,

  • poskytovanie informácií pomocou služby blogger,

  • online ukladanie súborov v službe google disk.

Priebeh výučby

  • Prednáška je sprevádzaná praktickou ukážkou.

  • Podklady k prednáške/lekcii zverejňuje lektor na diskusnom fóre, ktoré je vyhradené len pre zaregistrovaných účastníkov výučby.

  • Poslucháči postupujú vo svojom počítači podľa pokynov lektora (nastavenia, prípadne riešenia zadania).

  • K preberanej téme je zriadená diskusia na diskusnom fóre. Poslucháči navzájom a s lektormi majú možnosť klásť otázky a taktiež formulovať svoje poznatky k téme.

  • Po prednáške nasleduje (nepovinná) konzultácia, kde majú poslucháči možnosť reagovať na prípadné problémy s prednášaným obsahom.

Výhody spôsobu výučby

  • Poslucháči majú možnosť prispôsobiť si vlastné zariadenie pod dohľadom lektora.

  • Prenášanú tému, výsledky precvičovania a ďalšie podklady si poslucháči odnášajú domov vo vlastnom počítači.

  • Poslucháči sa naučia komunikovať pomocou diskusného fóra a získajú návyky i pre sociálnu komunikáciu prostredníctvom internetu.

ZÁVER

Konštituovanie študijného odboru prenosné počítače na UTV pri STU v Bratislave je reakciou na celosvetový i slovenský vývoj spočívajúci v rozširovaní vybavenosti prenosnými zariadeniami výpočtovej techniky (notebook/laptop, tablet, smartfón), ale i na zvyšujúcu sa úroveň základných počítačových gramotností u seniorov. Po prvom roku po skúšobnom zavedení bol študijný program na základe pripomienok frekventantov upravený do uceleného dvojročného programu[5], [6] tak, ako bol prezentovaný v tomto príspevku.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

[1] SLEZÁK, M, a kol.: Študijný odbor praktické využitie počítačov na UTV pri STU v Bratislave. In: Dvadsať rokov univerzitného vzdelávania seniorov na Slovensku, zborník z medzinárodnej konferencie 7. októbra 2010, Univerzita Komenského Bratislava

[2] Responsive Web Design, algo más que maquetación web Dostupné na: http://www.usabilidad-ux.com/responsive-web-design-algo-mas-que-maquetacion-web-i/

[3] Bring your own device. Dostupné na: http://en.wikipedia.org/wiki/Bring_your_own_device

[4] How districts are using technology to advance student achievment initiatives In: EdTechRevew Dostupné na: http://edtechreview.in/news/1397-infographic-21st-century-technology-in-k-12

[5] Prenosné počítače. In: STU Univerzita tretieho veku, Študijné programy, akademický rok 2014/2015, str. 33, Nakladateľstvo STU v Bratislave

[6] Prenosné počítače Dostupné na: http://www.stuba.sk/sk/pracoviska/institut-celozivotneho-vzdelavania-stu-v-bratislava/univerzita-tretieho-veku/prenosne-pocitace.html?page_id=7071

ADRESA A E-MAIL

Ing. Miroslav Babinský Ing. Milan Slezák

Slovenská technická univerzita Slovenská technická univerzita

Inštitút celoživotného vzdelávania Inštitút celoživotného vzdelávania

Vazovova 5 Vazovova 5

812 43 Bratislava I 812 43 Bratislava I

Slovenská republika Slovenská republika

miroslav.babinsky@stuba.sk tretiveknalinke@gmail.com

web: http://www.stuba.sk/utv web: http://www.stuba.sk/utv

spätná väzba ako motor zmien v seniorskom vzdelávaní

Lucia Hrebeňárová, Janka Sňahničanová, Zuzana Šimková

ABSTRAKT

Mapovanie spätnej väzby od účastníkov vzdelávania by malo byť nevyhnutnou súčasťou každého vzdelávacieho procesu. Posúva kvalitu obsahu vzdelávania i celého procesu podpory výučby vpred. Je tomu tak i na Univerzite tretieho veku Ústavu celoživotného vzdelávania Žilinskej univerzity. Pravidelne každý rok je mapovaná spokojnosť študentov – seniorov s ponúkanými študijnými programami. Študijný program „Človek a počítač“ prešiel práve vďaka pravidelnej spätnej väzbe najvýraznejšími zmenami. Príspevok sa venuje postupnému procesu zmien v obsahu i organizácii vzdelávania založených na požiadavkách účastníkov tohto študijného programu od roku 2001 až do jeho dnešnej podoby. Ponúka pozitívne i negatívne skúsenosti, ktoré so sebou prijaté zmeny priniesli. Popisuje taktiež zmeny vo vlastnom procese získavania spätnej väzby, spôsoby zverejnenia výsledkov dotazovania a komunikácia o nich so seniormi.

Kľúčové slová

senior, spätná väzba, študijný program, vzdelávanie, proces zmeny, Univerzita tretieho veku

ADRESA A E-MAIL

Ing. Lucia Hrebeňárová, PhD.

Žilinská univerzita v Žiline

Ústav celoživotného vzdelávania

Univerzitná 8215/1

010 26 Žilina

Slovensko

e-mail: hrebenarova@uniza.sk

web: http://www.ucv.uniza.sk

Ing. Janka Sňahničanová.

Žilinská univerzita v Žiline

Ústav celoživotného vzdelávania

Univerzitná 8215/1

010 26 Žilina

Slovensko

e-mail: janka.snahnicanova@uniza.sk

web: http://www.ucv.uniza.sk

Ing. Zuzana Šimková

Žilinská univerzita v Žiline

Ústav celoživotného vzdelávania

Univerzitná 8215/1

010 26 Žilina

Slovensko

e-mail: zuzana.simkova@uniza.sk

web: http://www.ucv.uniza.sk

PROJEKTY REALIZOVANÉ

S PODIELOM SENIOROV A INFORMAČNÉ VZDELÁVANIE SENIOROV

Využitie nových technológií vo vzdelávaní seniorov

Erik Selecký

ABSTRAKT

Vzdelávanie seniorov je charakteristické najmä prezenčnou výučbou. Medzi hlavné faktory motivácie seniorov navštevovať univerzity tretieho veku patrí možnosť stretávať sa s novými ľuďmi a získať čo najviac informácií. Prostredníctvom zavádzania nových nástrojov do vzdelávania máme možnosť frekventantovi ponúknuť širší záber a informovať ho o najnovších poznatkoch a trendoch v odbore.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

celoživotné vzdelávanie, informačno-komunikačné technológie, vzdelávanie seniorov

Dnes vieme, že sa seniori vzdelávajú prezenčným spôsobom. Na Slovensku sa používajú minimálne prvky dištančného alebo e-learningového vzdelávania. Dôvody sú nám zrejmé – seniori málo využívajú moderné technológie. Ale v porovnaní s vyspelými krajinami v tejto oblasti zaostávame. Napríklad v Holandsku študenti – seniori na Rotterdam Erasmus university ovládajú internet na 95 %. Na Slovensku tiež vnímame vzostup komunikácie študentov seniorov s manažérmi UTV prostredníctvom internetu – prihlášky na štúdium, rozvrh na internete, fotogaléria na internete.

Na základe nielen našich skúseností, by sme sa s vami chceli podeliť o víziu budúcnosti vzdelávania seniorov na Slovensku, ktorá môže mať nasledovnú podobu:

Budúcnosť vzdelávania seniorov Informačný systém pre seniorov (moodle)
Sociálne siete – facebook, google plus, twitter
Videogalérie (youtube) – krátke videá (študijné programy, aktivity, imatrikulácie, promócie)
Videohelpy – krátke videá (ako vyplniť prihlášku, ako pracovať v IS, ako sa prihlásiť do sociálnej siete…)
WikiSenior – otvorená on-line encyklopédia

Tab. 1: Budúcnosť vzdelávania seniorov [ZDROJ: Vlastný výskum]

 Informačný systém pre seniorov

Je nutné, aby seniori – študenti UTV mali svoj informačný systém. Chceme, aby sa starší študenti učili novým informačno-komunikačným technológiám?

Ak chceme študentovi verejnej vysokej školy poskytnúť čo najviac informácií o štúdiu, zavádzame do jeho štúdia informačný systém, ktorý sa volá akademický informačný systém, alebo univerzitný informačný systém. Pomocou systému sa má možnosť študent prihlásiť na skúšku, nájsť si materiály ku predmetu v podobe rôznych formátov (word, excel, power-point, PDF…). Vie komunikovať s pedagógom a v niektorých prípadoch aj so študentmi.

Z prieskumu, ktorý sme realizovali na UTV TU vo Zvolene v roku 2013 sme zistili, že väčšina verejných vysokých škôl používa okrem svojho informačného systému aj systém moodle a facebook, ktorý slúži na podporu výučby, hlavne v oblasti komunikácie študentov s pedagógmi.

Verejná vysoká škola moodle IS facebook
UK Bratislava áno AIS2 áno
UPJŠ Košice áno AIS2 áno
PU Prešov áno MAIS nie
UCM Trnava áno AIS2 nie
UVLF Košice nie AIS2 nie
UKF Nitra áno AIS2 áno
UMB B. Bystrica áno AIS2 áno
Trnavská univerzita v Trnave nie MAIS nie
STU Bratislava áno UIS áno
Technická univerzita v Košiciach áno MAIS nie
Žilinská univerzita v Žiline áno vlastný AIS áno
Trenčianska univerzita A. Dubčeka v Trenčíne áno AIS2 nie
Ekonomická univerzita v Bratislave áno AIS2 áno
SPU v Nitre áno UIS áno
TU vo Zvolene nie UIS nie
VŠMU v Bratislave nie AIS2 nie
VŠVÚ v Bratislave nie AIS2 áno
AU v Banskej Bystrici nie AIS2 áno
Katolícka univerzita v Ružomberku áno vlastný AIS áno

Tab. 2: Používanie moodle, IS a facebooku na verejných vysokých školách v SR
[ZDROJ: Vlastný výskum]

Na základe tohto zistenia sme dospeli k názoru, že ak chceme skvalitniť výučbu na UTV vo Zvolene musíme sa pustiť aj do využívania informačno-komunikačných technológií.

V projekte s názvom 20 rokov UTV na TU vo Zvolene sme sa zamerali na vytvorenie informačného systému. Použili sme systém moodle. Moodle je softvérový balíček pre vytváranie kurzov založených na internete a web stránkach. Moodle je poskytovaný bezplatne ako open source softvér.

IS moodle sme použili na:

  • vytvorenie profilu lektora,

  • vytvorenie profesijného životopisu lektora,

  • vloženie aktuálnej fotografie lektora,

  • vloženie sylabov k predmetu,

  • vloženie kompletných učebných textov,

  • vloženie kontrolných otázok ku skúške.

Po pol roku ešte nemôžeme hodnotiť aký prínos má pre nás IS moodle, ale určite môžeme skonštatovať, že využitie IS dáva študentovi – seniorovi väčšie možnosti pri prehlbovaní jeho poznatkov, dáva mu možnosť študovať aj bez účasti na prednáške (keď sa nemôže zúčastniť z vážnych dôvodov), dáva mu lepšiu možnosť pripraviť sa na skúšku a dáva mu lepšiu možnosť spoznať lektora.

Sociálne siete

Sociálne siete sú v súčasnosti považované za veľmi dobrý marketingový nástroj. Sú využívané na podporu predaja a aj vzdelávacích produktov. Z nášho prieskumu z roku 2013 sme zistili, že 11 verejných vysokých škôl z 19 používa facebook na komunikáciu a propagáciu, čo tvorí 58%. K dnešnému dňu (august, 2014) sme zistili, že všetky spomínané verejné vysoké školy majú stránky na facebooku. Je to obrovský posun v chápaní sociálnych sietí. Prieskum nám ale nehovorí o zapojení jednotlivých fakúlt.

Na základe týchto skutočností určite stojí za úvahu sa zamyslieť nad využitím sociálnych sietí v prospech študentov UTV. Z prieskumu (august, 2014) môžeme skonštatovať, že 3 UTV už majú stránky na facebooku – UTV UKF Nitra, UTV Paneurópska vysoká škola v Bratislave a UTV TU Zvolen.

Videogalérie

Na každej UTV môžeme registrovať fotogalériu, ktorá hovorí o jednotlivých aktivitách z minulosti. Za vyšší stupeň môžeme považovať videogalériu, ktorá si vyžaduje okrem zakúpenia techniky (kamera, statív) aj zakúpenie programu pomocou, ktorého budeme videá strihať.

Z prieskumu jednotlivých UTV sme zaregistrovali uverejnenie niektorých videí zo slávnostného otvorenia školského roku, alebo zo slávnostného ukončenia. UTV TU Zvolen pristúpila k uverejneniu krátkych videí, kde lektori predstavujú jednotlivé študijné odbory.

Zaujímavý projekt v spolupráci s TV LUX pripravila UTV UCM Trnava, kde na youtube sprístupnila Večernú univerzitu tretieho veku.

Videohelpy

V oblasti komunikácie so zákazníkom sa rozširuje možnosť využívania videohelpov. Videohelp – videopomoc slúži najmä na inštruktáž zákazníka, ktorý je oboznámený prostredníctvom videa o určitom postupe.

V prostredí UTV by sme to mohli využiť napríklad:

  • ako sa prihlásiť na UTV,

  • ako správne pracovať s informačným systémom,

  • ako postupovať v prípade vymeškania prednášky,

  • ako správne vypracovať záverečnú správu,

  • ako postupovať pri účasti na záverečnej promócií atď.

Wikisenior

Pojem WIKISENIOR sme prebrali zo španielskej univerzity tretieho veku, ktorá sídli v meste Castellón de la Plana – University Jaume I. Tento systém pracuje na podobnom princípe ako WIKIPÉDIA – otvorená online encyklopédia so slobodným obsahom, ktorý môže každý používať, pridávať a meniť.

Nevýhodu má tento systém v samotnom zaškolení lektorov, ale aj študentov, ako s ním pracovať. Obrovskú výhodu to má v tom, že študenti môžu dostávať pravidelne nové informácie od lektorov, kde si ich môžu vzájomne dopĺňať.

Z finančného hľadiska je otázka motivácie lektora, aby pracoval s týmto systémom a pravidelne informoval študentov o novinkách v jeho študijnom odbore.

ZÁVER

Poskytovanie záujmového vzdelávania značne závisí od finančných prostriedkov, ktoré sú účastníci vzdelávania schopní obetovať. UTV na Slovensku existujú vďaka poplatkom od frekventantov a vďaka politike vysokých škôl, ktoré akceptujú a do značnej miery aj podporujú vzdelávanie seniorov. Financovanie a podpora štátu je v minimálnej miere, aj to len prostredníctvom malých grantov a príspevkov. Pozitívne je, že v roku 2012 vyšla výzva na financovanie vzdelávania starších občanov nad 50 rokov z operačného programu Vzdelávanie. Ak chceme napredovať a inovovať vzdelávanie vo všeobecnosti, je nutné zabezpečiť finančné zdroje. Týka sa to aj vzdelávania seniorov.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

[1] ČORNANIČOVÁ, R. 1998. Edukácia seniorov. Bratislava : UK, 1998. 156 s. ISBN 80-223-1206-1.

[2] ĎURIČ, L. – HOTÁR, S.V. – PAJTINKA, Ľ. 2000. Výchova a vzdelávanie dospelých – Terminologický a výkladový slovník. Bratislava : SPN, 2000. 547 s. ISBN 80-08-02814-9.

[3] SELECKÝ, E. 2014. Vybrané štatistické ukazovatele UTV na Slovensku za akademický rok 2013-2014 Zborník MVK In Quo vadit celoživotné vzdelávanie Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2014. 137 s. ISBN 978-80-223-3668-0

[4] Zákon č. 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní. 2009.
[cit. 2014-03-08] Dostupné na internete: <http://www.minedu.sk/data/files/1901.pdf>

ADRESA A E-MAIL

Ing. Erik Selecký, PhD.

Technická univerzita vo Zvolene

Centrum ďalšieho vzdelávania

T. G. Masaryka 24

960 53 Zvolen

Slovensko

e-mail: erik.selecky@tuzvo.sk

web: www.tuzvo.sk/cdv

Zlepšenie digitálnych zručností seniorov a znevýhodnených osôb v EU pomocou projektu Grundtvig – učiace sa partnerstvá

Katarína Zrubáková, Mariana Magerčiaková, Mária Novysedláková

Abstrakt

Súčasná doba je charakteristická prudkým rozvojom v oblasti informačných technológii. Digitálne média využíva predovšetkým mladá generácia a dospelí v strednom veku. Avšak v staršom dospelom veku a v séniu digitálna gramotnosť klesá. V príspevku sa preto venujeme digitálnej gramotnosti vo vyššom veku a jej reálnej úrovni, ktorú sme zisťovali počas realizácie projektu Grundtvig. V prvej kapitole stručne charakterizujeme digitálnu gramotnosť seniorov. V druhej kapitole projekt Grundtvig, jeho zameranie, partnerské organizácie, etapy a meracie nástroje. Záverečná časť prezentuje predbežné výsledky výskumu, ktorý bol realizovaný vo viacerých lokalitách Slovenskej republiky. Hlavnou metódou bol štandardizovaný dotazník na určenie základných IT zručností a doplňujúcou metódou analýza dokumentu.

Kľúčové slová

digitálna gramotnosť, digitálne zručnosti seniorov a znevýhodnených osôb, projekt Grundtvig, dotazník na určenie IT zručností

Úvod

Rozvoj technológií, nástup informačnej spoločnosti, globalizácia ekonomiky, premeny trhu práce, ako aj zvýšená migrácia obyvateľov podčiarkujú strategický význam celoživotného vzdelávania, výchovy a učenia [1], [7]. Z tohto dôvodu viaceré strategické dokumenty Európskej únie (napr. Celoživotné učenie pre všetkých, Hamburská deklarácia, Memorandum o celoživotnom vzdelávaní, Vzdelávanie a príprava 2010 – dokument Európskej komisie) ako aj medzinárodné projekty, orientujú svoje zameranie a aktivity na rôzne cieľové skupiny obyvateľov. Medzi skupiny najviac preferované a zároveň ohrozené digitálnou priepasťou patria seniori, ľudia v sociálnej núdzi a handicapovaní[3], [4] . Práve na digitálnu gramotnosť seniorov a znevýhodnených osôb je zameraný tento príspevok.

Cieľom príspevku je stručne charakterizovať digitálnu gramotnosť vo vyššom veku a možnosti jej využitia. Prezentovať projekt Grundtvig a jeho predbežné výsledky.

Digitálna gramotnosť seniorov

Schopnosť seniorov pracovať s informačnými technológiami má v posledných desaťročiach stúpajúcu tendenciu. O čom svedčia výsledky zahraničných i domácich výskumov. Napríklad podľa štúdie Martina [6] stúpla schopnosť seniorov pracovať s počítačom a internetom od roku 1996 do 2006 o 32%, kedy v roku 1996 to boli len 2% a 2006 34%. Nadácia Vodafón v Českej republike pri výskume z roku 2011 zistila úroveň práce s počítačom a internetom u seniorov do 70 rokov 29% [5] . Digitálnou gramotnosťou v Slovenskej republike sa zaoberá Inštitút pre verejné otázky a podľa najaktuálnejšej správy z roku 2013 seniori dosiahli úroveň 37%, pričom študenti 14-17roční 100% [10] .

Digitálnu gramotnosť vo vyššom veku ovplyvňuje zdravotný stav seniora, úroveň kognitívnych funkcií, motivácia, sociálno-ekonomický status, prístup k informačným technológiám, potreba iných foriem komunikácie a učenia sa [8].

K najčastejším technológiám, ktoré seniori ovládajú a využívajú patria tradičné média ako televízia, video, DVD, rádio, nasleduje mobilný telefón, počítač, notebook a v súčasnosti aj tablet [10], [4] . Seniori navštevujúci univerzity a akadémie tretieho veku (ďalej UTV) pri formálnom vzdelávaní používajú e-learning, prezentácie na počítači, prácu s elektronickou učebnicou. Pri individuálnej edukácii je to predovšetkým práca s počítačom, vyhľadávanie informácií, demonštrovanie praktických činností prostredníctvom internetu a on-line poradenstvo [8].

Grundtvig 13412 0715 Učiace sa partnerstvá

Na projekte participuje sedem partnerov- štyri vzdelávacie inštitúcie/univerzity, dve organizácie a jedno vzdelávacie centrum. Hlavným koordinátorom projektu je Univerzita v Alméríi – Španielsko, ktorá spolupracuje s Univerzitou v Katánii – Taliansko, Univerzitou v Nyiregyhaze – Maďarsko, Fakultou zdravotníctva, KU Ružomberok a organizáciami MEE Zeeland – Holandsko (organizácia združujúca postihnutých ľudí v regióne Zeeland v Holandsku), Koinonikos Synetairismos Periorismenis Eythynis (KOISPE) FAROS- Grécko (organizácia predstavuje sociálne združenie zahrňujúce nové formy obchodných a pracovných aktivít pre osoby s psychickými poruchami žijúcimi v danej komunite), Casa Corpului Didactic Dolj, Craiova- Rumunsko (regionálne centrum pre profesionálny rozvoj vzdelávania, ktoré organizuje spoločenské a vzdelávacie akcie pre vekovo pokročilých a deti so špeciálnymi požiadavkami v oblasti sociálnej a zdravotnej starostlivosti).

Doba realizácie sú tri roky, projekt začal v lete 2013 a bude ukončený v druhom polroku 2015.

Ciele projektu

Hlavným cieľom projektu je reálne spoznať, aký prístup k využívaniu moderných technológií majú seniori a znevýhodnení ľudia v denných stacionároch v daných európskych krajinách. Vytvoriť edukačný program na zlepšenie návykov používania technológií.

Špecifické ciele

Poukázať na možnosti riešenia výzvy moderných technológií v rámci vzdelávania v Európe. Pomôcť starším ľuďom získať a zlepšiť zručnosti a poznatky v danej oblasti. Zlepšiť kvalitu spolupráce medzi organizáciami zaoberajúcimi sa edukáciou seniorov. Pomôcť starším ľuďom s nižším vzdelaním získať vedomosti, aby zlepšili svoje možnosti zapojenia sa do spoločnosti. Povzbudiť rozvoj inovatívnych metód v rámci vzdelávania starších. Navrhnúť nový edukačný program – materiál na podporu využívania moderných technológií na základe potrieb seniorov. Vypracovať edukačné materiály a príručky.

Fázy projektu

Projekt prebieha v piatich fázach.

Prvá fáza: október 2013. Dohodnutie nástrojov a metodológie zberu údajov.

Druhá fáza: október 2013 – marec 2014. Zber údajov v jednotlivých krajinách o ponúkaných edukačných programoch. Zber údajov od respondentov a zaslanie vyplnených údajov hlavnému riešiteľovi.

Tretia fáza: jún 2014. Získanie celkových informácií a špecifikácia potrieb v rámci ponuky pre jednotlivých partnerov.

Štvrtá fáza: júl – december 2014. Vytvorenie katalógu požiadaviek a príprava jednotlivých edukačných modulov.

Piata fáza: január – máj 2015. Pilotný test uskutočnený v každej partnerskej krajine, v spolupráci so študentmi, partnermi, vyučujúcimi, v denných centrách a inštitúciách pre seniorov.

Mobility riešiteľov projektu

  1. Almería – Španielsko – október 2013.

  2. Patras – Grécko – február 2014.

  3. Zeeland – Holandsko – máj 2014.

  4. Nyiregyháza – Maďarsko – október 2014.

  5. Katánia – Taliansko – február 2015.

  6. Craiova – Rumunsko – jún 2015.

Hodnotiace nástroje

  • Socio-demografická charakteristika respondentov – vek, pohlavie, vzdelanie, ekonomický status a bydlisko (mesto, dedina).

  • WHOQOL-BREF – kvalita života seniorov (zdravie, spoločenské začlenenie, zručnosti, aktivity a oddych, kvalita prostredia, spokojnosť so životom, vzdelanie, ekonomický príjem, sociálne a zdravotnícke služby, kvalita života v rozličných oblastiach života).

  • Dotazník na zistenie používania digitálnych médií1.

  • Škála samoty ESTE II (Rubio, 1999), (pocit samoty, vzťahy s rodinou a priateľmi, emocionálna a spoločenská samota, stupeň prijatej podpory – spokojnosť so spoločenskými kontaktmi).

Predbežné výsledky projektu

V súčasnom období sme ukončili tretiu fázu projektu. Prostredníctvom analýzy printových a elektronických dokumentov sme získali údaje o digitálnej gramotnosti seniorov a handicapovaných, ako aj údaje z doteraz realizovaných projektov v Slovenskej republike. Zostavili sme 12- stranovú súhrnnú správu. V priebehu prvého štvrťroku 2014 sme pracovali s dohodnutými hodnotiacimi nástrojmi, sociodemografickú charakteristiku a výsledky dotazníka na zistenie používania digitálnych médií uvádzame v nasledujúcom texte.

Cieľ výskumu v SR

  1. Zistiť úroveň digitálnej gramotnosti seniorov.

  2. Zistiť úroveň používania informačno- komunikačných technológii.

  3. Zistiť, aké je využitie IKT pri edukácii seniorov.

Výskumný súbor

Údaje sme získali od 304 respondentov – seniorov a znevýhodnených osôb z okresu Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Nové Mesto nad Váhom, Prievidza, Trnava, Bratislava a Levoča. Predpokladom pre zaradenie do výskumu bol vek nad 55 rokov, navštevovanie inštitúcie záujmového vzdelávania, pobyt v sociálnom zariadení pre seniorov, resp. v prirodzenom sociálnom prostredí a schopnosť vyplniť dotazník, porozumieť jeho obsahu.

Základné charakteristiky výskumného súboru

U seniorov sme zisťovali nasledovné socio-demografické dáta:

1. Vek – priemerný vek bol 69 rokov. Najstarší respondent mal 85 rokov. 2. Pohlavie – 119 mužov, 185 žien. 3. Vzdelanie – 38 respondentov malo základné vzdelanie, 115 stredoškolské, 60 učňovské a 91 respondentov vysokoškolské vzdelanie. 4. Ekonomický status – 49 respondentov malo nízky ekonomický status, 108 skôr nižší, 127 stredný, 20 skôr vyšší a žiaden respondent neuviedol vysoký ekonomický status. 5. Veľkosť mesta, dediny – 24 respondentov obec v počte 1-999 obyvateľov, 101 respondentov obec v počte obyvateľov 1 000-9 999, 68 respondentov 10 000-49 999 obyvateľov, 111 respondentov nad 50 000 obyvateľov.

Výskumná metóda

Metódou bol štandardizovaný dotazník – Questionnaire to determine the basic ICT skills.

Dotazník obsahoval 47 položiek, ktoré boli rozdelené do oblastí:

  • Základné nástroje- počítačový systém, operačný systém.

  • Informačné procesy a komunikácia – vyhľadávanie a triedenie informácií z internetu, osobná komunikácia a spolupráca prostredníctvom siete, textový editor word, grafické spracovanie, vyjadrenia – multimediálna tvorba, výpočty a štatistické grafy, databázy.

  • Iné špecifické použitie informačno – komunikačných technológií – zábava, učenie sa pomocou nových technológií, on-line platby.

  • Všeobecné aspekty – všeobecné postoje pri práci s IKT (informačno – komunikačné technológie), etika.

Na jednotlivé položky respondenti odpovedali prostredníctvom škály, nič – 1, trochu – 2, dosť – 3, veľa – 4.

Výsledky výskumu

Výsledky uvádzame v absolútnych číslach a percentách, najdôležitejšie oblasti hodnotenia v tabuľkách, dopĺňame komparáciou a slovným komentárom.

Oblasť 1. Základné nástroje

V prvej oblasti boli dva okruhy otázok – počítačový a operačný systém. V tabuľke 1 uvádzame prvý okruh.

2 Alternatívy odpovedí
nič trochu dosť veľa
n % n % n % n %
1. Poznáte základné počítačové nástroje a funkcie? 91 30 79 26 89 29 45 15
2. Viete zapojiť zariadenia ako je tlačiareň, myš a urobiť základnú údržbu? 111 36 54 18 72 24 67 22
3. Viete zapnúť a vypnúť počítač? 76 25 42 15 53 17 134 44
4. Vedeli by ste nainštalovať počítačový program sledujúc inštrukcie na obrazovke? 140 46 68 22 43 14 53 17

Tab.1: Počítačový systém

Ako z tabuľky vyplýva najviac pozitívnych odpovedí bolo na otázku číslo 3, najviac negatívnych na otázku číslo 4. Pri vypočítaní priemerných hodnôt alternatíva nič mala hodnotu 104, trochu 61, dosť 64 a veľa 75.

Oblasť 2. Informačné procesy a komunikácia

Druhá oblasť obsahovala 7 okruhov otázok (celé znenie je pri popise metódy). Vyhodnotené 3 okruhy otázok uvádzame v tabuľkách 2-4.

Pč. Alternatívy odpovedí
nič trochu dosť veľa
n % n % n % n %
11. Poznáte kritériá na hodnotenie hodnovernosti nájdených informácií? 131 43 91 30 61 20 22 7
12. Používate prehliadač, viete ako surfovať na internete, ukladať a nájsť informácie? 118 39 62 20 74 24 51 17
13. Používate prehliadač na nájdenie špecifických informácií? 125 41 60 19 69 23 51 17
14 Viete určiť cieľ a surfovať na hypertextové odkazy pre prácu, ktorú chcete robiť? 142 47 73 24 50 16 40 13

Tab. 2: Vyhľadávanie a triedenie informácií z internetu

Pri vyhodnotení jednotlivých položiek mala najviac pozitívnych odpovedí položka 12, najviac negatívnych položka 14. Aritmetický priemer jednotlivých možností bol: nič 129, trochu 71,5, dosť 63,5 a veľa 41.

Pč. Alternatívy odpovedí
nič trochu dosť veľa
n % n % n % n %
15. Poznáte a dodržiavate pravidlá slušnosti a korektnosti pri komunikácii na internete? 79 26 40 13 90 30 96 31
16. Viete ako prijať a poslať e-mail, usporiadaťadresár a pridať prílohy? 114 37 43 14 54 18 94 31
17. Viete sa nalogovať do siete na osobnú komunikáciu cez chat a fórum? 149 49 50 16 57 19 49 16
18. Viete používať mobil, textové a hlasové schránky pri volaní na linky pomoci? 71 23 51 17 78 26 105 34

Tab. 3: Osobná komunikácia a spolupráca prostredníctvom siete: internet, mobil, telefón

V tomto okruhu otázok najlepšie bola vyhodnotená položka 18, najhoršie položka 17. Priemerné hodnoty pre alternatívy boli: nič 103, trochu 46, dosť 70, veľa 86.

Pč. Alternatívy odpovedí
nič trochu dosť veľa
n % n % n % n %
19. Rozumiete základnej terminológii v textovom editore? 116 38 66 21 69 23 54 18
20. Viete použiť základné funkcie textového editora? 109 36 45 15 67 22 84 28
21. Viete upraviť vnútornú štruktúru dokumentu s použitím kopírovania, vyrezania a prilepenia? 125 41 53 17 53 17 74 24
22. Viete formátovať text? 135 44 53 17 54 18 63 21
23. Viete vkladať obrázky a iné grafické zobrazenia? 148 49 51 17 43 14 63 21
24. Používate funkciu kontroly písania na kontrolu pravopisu? 124 41 54 18 60 20 67 22
25. Viete používať klávesnicu? 87 28 39 13 50 16 129 42

Tab. 4: Textový editor Word

V oblasti textový editor Word bolo najviac položiek. Pri ich vyhodnotení najviac odpovedí veľa bolo v položke 25. Položka 23 mala naopak najviac odpovedí nič. Aritmetický priemer jednotlivých alternatív bol: nič 120,5, trochu 51,5, veľa 56,5, dosť 76.

Oblasť 3. Iné špecifické využitie informačno-komunikačných technológií

Tretiu oblasť tvorili rovnako tri okruhy otázok, v tabuľke 5 uvádzame vyhodnotenie prostrednej oblasti. Daná oblasť bola cielene zameraná na učenie sa prostredníctvom nových technológii.

Pč. Alternatíva odpovedí
nič trochu dosť veľa
n % n % n % n %
38. Poznáte vzdelávacie kurzy dostupné na internete? 177 58 77 25 36 12 15 5
39. Viete ako funguje kurz – učenie sa na diaľku? 185 61 69 23 34 11 16 5
40. Používate pomocníka, manuály a programy? 168 55 69 23 50 16 18 6

Tab. 5: Učenie sa pomocou nových technológií

V predposlednej tabuľke vidíme, aké možnosti uvádzali seniori pri položkách zameraných na edukáciu prostredníctvom nových technológií. Pri všetkých troch položkách veľké percento respondentov uviedlo prvú možnosť nič. Pri vyrátaní priemerných hodnôt malo nič hodnotu 177, trochu 72, dosť 40 a veľa 16.

Oblasť 4. Všeobecné aspekty

Posledná oblasť mala len jeden okruh otázok, vyhodnotenie prezentuje tabuľka 6.

Pč. Alternatíva odpovedí
nič trochu dosť veľa
n % n % n % n %
44. Máte kritický postoj pri obsahu a zábave cez IKT? 101 33 60 19 98 32 46 15
45. Máte schopnosti sa ďalej vzdelávať? 87 29 76 25 100 33 42 14
46. Poznáte riziká, keď porušujete pravidlá a zákony? 89 29 58 19 104 34 54 18
47. Ste opatrní pri používaní nových technológií a informácii? 85 28 48 16 92 30 80 26

Tab.6: Všeobecné postoje pri práci s IKT, etika

V poslednej tabuľke sme najviac negatívnych odpovedí zaznamenali pri položke 44, naopak najviac pozitívnych v položke 47. Aritmetický priemer pre alternatívu nič bol 90,5, trochu 60,5, dosť 98,5 a veľa 55,5.

Zhrnutie výsledkov a komparácia údajov podľa demografických položiek

Pri celkovom zhodnotení výsledkov sme zistili, že respondenti najlepšie ovládajú textový editor Word a využívajú IKT pre osobnú komunikáciu a spoluprácu. Najhoršie výsledky boli v oblasti 3 – iné špecifické využitie informačno-komunikačných technológií.

Pri porovnaní odpovedí podľa demografických údajov uvádzali najčastejšie alternatívu nič seniori po 70 roku, obyvatelia dedín s nižším ekonomickým statusom. Najlepšie odpovede uvádzali seniori navštevujúci UTV a seniori s vysokoškolským vzdelaním.

Záver

21 tisícročie je charakterizované starnutím populácie. Podľa aktuálnych štatistických údajov 10% svetovej populácie má viac ako 60 rokov, čo je najviac ovplyvnená skupina v rámci digitálnej priepasti [9]. Je ľahké odvodiť, že existuje dôležité riziko marginalizácie starších osôb, pretože sú často vylúčení z informačnej spoločnosti a nie sú schopní prispôsobiť sa novým technológiám. Napríklad z 27 miliónov bežných užívateľov internetu je iba 28,1 % viac ako 45 ročných a percento sa výrazne znižuje s vekom [5].  Preto je dôležité nebrániť nezávislosti, mobilite a odstrániť komunikačné bariéry u seniorov. Technická revolúcia v dnešnej dobe (počítače, tablety, mobilné telefóny) musí slúžiť ľuďom bez ohľadu na vek a obmedzenie [2]. Musíme sa vyhnúť situácii, aby digitálne návyky podporovali odstup medzi generáciami. Pretože senior, ktorý dokáže pracovať s médiami sa nielen učí, ale primeraná digitálna gramotnosť ovplyvňuje jeho zdravotný stav,  kognitívne funkcie a zmierňuje sociálnu izoláciu.

Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia projektu Grundtvig 13412 0715 Učiace sa partnerstvá. Program celoživotného vzdelávania.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

[1] BALÁŽ, V. et al.: Stratégia aktívneho starnutia – podkladová štúdia. Bratislava: Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny, 2013. 95 s.

[2] CUBOVÁ, M.: Vzdelávanie seniorov v problematike zdravého starnutia. 2008, s. 148- 156. [cit. 2013-11-20]. Dostupné na internete http://www.pulib.sk/elpub2/FZ/Istonova2/pdf_doc/cubova.pd.f

[3] Digitálna gramotnosť na Slovensku je opäť o niečo vyššia. In. It News. Dostupné na internete: http://www.itnews.sk/spravy/tlacove-spravy/2013-04-26/c155930-digitalna-gramotnost-na-slovensku-je-opat-o-nieco-vyssia

[4] CHOVAŇÁK, F.: Digitálna gramotnosť na Slovensku v posledných rokoch rástla. In MojAndroid.sk. Dostupné na internete: www.mojandroid.sk/2013/04/26/digitalna– gramotnost- na- slovensku- v- poslednich- rokoch- rastla/

[5] LITTVA, V., ZRUBÁKOVÁ, K.: Zlepšenie digitálnych zručností seniorov a znevýhodnených osôb v EU: pracovný program. In Zdravotnícke štúdie, 2013, roč.VI, č., 2 s.46-48.

[6] MARTIN, A.: Digital Literacy for the Thirst Age. In Elearning Papers. N. 12, February 2009, s. 1-14.

[7] Memorandum o celoživotnom vzdelávaní sa. Brusel, 30.10.2000. SOC/COM/00/075. [cit. 2013-10-23]. Dostupné na internete. http://nuczv.sk/wp content/uploads/8_memorandum.pdf

[8] NEMCOVÁ, J.: Moderná edukácia v ošetrovateľstve. Martin: Osveta, 2010. 260 s. ISBN 9788080633219

[9] TNS Digital Life: The largest global study into people’s attitudes and behaviours online. [cit. 2014-02-23]. Dostupné na internete: http://www.tnsdigitallife.com/.

[10] VELŠIC, M.: Digitálna gramotnosť na Slovensku 2013. Bratislava: IVO, 2013. 15 s.

Adresa a e-mail

PhDr. Katarína Zrubáková, PhD.

Fakulta zdravotníctva KU Ružomberok

Nám. A. Hlinku 48

034 01 Ružomberok

e-mail: zrubakova@ku.sk

web: www.fz.ku.sk

vidiecka univerzita tretieho veku

Danka Moravčíková

ABSTRAKT

Prezentácia predstavuje projekt riešený na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre, ktorý je zameraný na prípravu inovatívnej formy vzdelávania pre seniorov žijúcich na vidieku. Pedagógovia zo šiestich fakúlt tvoria študijné materiály a didaktické pomôcky pre tieto nové vzdelávacie programy: ako funguje samospráva, sociálne služby pre seniorov, dobre fungujúca komunita, bezpečné a kvalitné potraviny, výživa a zdravie seniorov, choroby a prevencia, záhradníctvo I. a II., záhradná a krajinná architektúra, vinárstvo, rodinné ekologické gazdovanie, ako si zachovať zdravé životné prostredie, obnoviteľné zdroje energie, prevádzková bezpečnosť techniky, odpadové hospodárstvo, poľnohospodárska technika, informačné a komunikačné technológie, základy účtovníctva, právo pre seniorov, abeceda financií a rozpočtovníctvo, podvody a ochrana voči nim. Pracovné zošity a vzdelávacie filmy pre interaktívnu výučbu seniorov budú otestované v troch vidieckych mikroregiónoch, kde prebehne pilotné vzdelávanie. V záverečnej etape projektu sa účastníci vzdelávania na akademickej pôde osobne stretnú s gestormi a lektormi počas Dňa VUTV.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

UTV, záujmové vzdelávanie seniorov, vidiek, inovatívne formy vzdelávania

ADRESA A E-MAIL

doc. Mgr. Ing. Danka Moravčíková, PhD.

Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre

Kancelária celoživotného vzdelávania

Tr. A. Hlinku 2

949 76 Nitra

Slovenská Republika

e-mail: danka.moravcikova@uniag.sk

web: http://www.uniag.sk/sk/ (Štúdium/celoživotné vzdelávanie)

PROJEKTY SENIOROV PODPORUJÚCE ROZVOJ NOVÝCH ZRUČNOSTÍ

Nadežda Hrapková

ABSTRAKT

Príspevok sa zaoberá vzdelávacími záujmami seniorov a ich orientáciou pri výbere vzdelávacích programov na UTV CĎV UK v Bratislave. Aktuálna ponuka vzdelávania obsahuje popri klasických každoročne otváraných programoch aj zamerania, ktoré rozširujú ponuku o projekty zamerané na nové zručnosti seniorov, akými je podnikanie seniorov, finančné plánovanie, rozvoj znalostí z oblasti financií a ich praktické využitie v bežnom živote, či digitálne zručnosti seniorov. Tieto nové oblasti vzdelávania a záujmu starších ľudí plne korešpondujú aj s cieľmi Národného programu aktívneho starnutia na roky 2014 – 2020.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

vzdelávacie záujmy seniorov, ponuka programov a projekty pre seniorov, využitie získaných vedomostí v praxi, a v každodennom živote

 ÚVOD

Univerzita Komenského a jej UTV od svojho založenia v roku 1990 sa neustále zameriava na obmenu vzdelávacej ponuky na základe záujmu frekventantov i na základe podmienok jednotlivých fakúlt UK, ktoré na programe participujú. V súčasnosti je to už 12 fakúlt, ktoré vytvárajú škálu 39 študijných odborov. Vzdelávací program je od začiatku zameraný na záujmové vzdelávanie starších študentov, pôvodne pre dôchodcov, dnes záujemcov vo veku 50+ a invalidných dôchodcov bez obmedzenia veku. Orientácia starších študentov je pri výbere vzdelávacích programov ovplyvnená mnohými faktormi. Popri obsahovom zameraní predmetu štúdia, čo je prvoradou pohnútkou, je to aj zloženie kolektívu starších študentov a miesto konania vzdelávacieho programu v rámci mesta. Taktiež vplyv demografických zmien sa významne odráža na kvantite zapísaných študentov na jednotlivé odbory v závislosti od ich obsahu. Na druhej strane je potrebné povedať, že za ostatných päť rokov sa celkový počet študentov UTV na UK v Bratislave stabilizoval na počet 1800 – 1900 zapísaných v jednom roku, teda napriek posunu vekovej hranice odchodu do dôchodku záujem o štúdium pretrváva.

VPLYV DEMOGRAFICKÝCH ZMIEN NA VZDELÁVACIE ZÁUJMY SENIOROV

V súčasnosti, aj vplyvom zmien vo vekovej hranici odchodu do dôchodku a predlžovania aktívneho pracovného života, sa intenzívnejšie hovorí o využití vzdelanostného potenciálu starších ľudí a ďalšieho vzdelávania v nových zameraniach a oblastiach, ktoré táto doba prináša. Keď na Slovensku predstavuje stredná dĺžka života pri narodení u žien 79,4 rokov a u mužov 72,5 rokov [1] (graf 1, údaj z roku 2012), očakávali by sme aj aktívny záujem o ďalšie vzdelávanie v nových odboroch podporujúcich dlhšie udržanie sa na trhu práce, či pracovnú flexibilitu pre mladších študentov UTV, teda tých tesne nad hranicou 50+. Realita je však taká, že v porovnaní s rokom 1998, keď sme mali z celkového počtu frekventantov cca 10% frekventantov v aktívnom pracovnom veku, v roku 2013 nám tento počet klesol pri počte 1880 študentov UTV na cca 90 študentov, t.j. 5%. Zaujímavým bolo zistenie, že v roku 1998 nám pri prieskume označilo až 20% zo 414 opýtaných [2] vzdelávanie na UTV z dôvodu potreby rozšírenia vedomostí potrebných k povolaniu, dnes vidíme, že ešte výraznejšie prevažuje záujmové vzdelávanie seniorov nad profesijným.

ASUTV -zbornik_html_m7e7b1e96Graf 1: Stredná dĺžka života pri narodení [ZDROJ: Štatistický úrad Slovenskej republiky. http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=29761]

Programy záujmového vzdelávania seniorov sú na pôde UK a jej CĎV zamerané prevažne na humanitné smery, či odbory vzdelávania orientované na zdravý spôsob života, či zdravotnú tematiku všeobecne. Vplyvom rozvoja informačných technológií, technických a ekonomických zmien a nových požiadaviek na seniora bolo nevyhnutné rozšíriť ponuku na technické, informačné i ekonomické predmety. Žiaľ, nové vzdelávacie projekty, ktoré sme ponúkli v septembri 2013 v záujme rozvoja ekonomického, technického, či profesijne orientovaného vzdelávania nenašli u starších študentov pri prvom kontakte výraznú odozvu. Iba osobná marketingová iniciatíva podporila záujem či zvedavosť seniorov zapojiť sa do nových programov, ako je finančné vzdelávanie seniorov, digitálna fotografia, či projekt Rozvoj podnikateľských zručností v intergeneračných tímoch. Celkom bolo v roku 2013/14 na UTV CĎV UK v rámci 39 vzdelávacích programov zapísaných 1887 študentov (1681 žien) a ďalšie aktivity boli v ponuke Klubu UTV. Najvýznamnejší vplyv pre uplatnenie sa na trhu práce vo vyššom veku majú hlavne programy vzdelávania v informačných technológiách, ktorých znalosť je nevyhnutná pre mnohé pracovné miesta. Podobne využili svoje poznatky aj niektorí seniori po absolvovaní odboru právo a stali sa prísediacimi na súde. Na druhej strane humanitne zamerané programy ako napr. história, dejiny výtvarného umenia, etnológia, muzeológia a podobne, dávajú seniorom priestor pre prácu v múzeách, galériách i v práci sprievodcov po hlavnom meste a regiónoch.

Projekt Rozvoj podnikateľských zručností v intergeneračných tímoch

Projekt v spolupráci s Fakultou managementu UK v Bratislave a jej dennými študentmi sme plánovali realizovať od októbra 2013. Nakoľko oň prejavili záujem iba štyria starší študenti UTV, pristúpili sme k časovému posunu so zámerom získať viac seniorov a otvorili sme vzdelávací program od januára 2014. Podnetom pre tento projekt a nadväzne program UTV boli okrem iného Dáta GEM 2011 (Globálny monitor podnikania), popísané doc. Pilkovou a kol. v publikácii Podnikanie na Slovensku: vysoká aktivita, nízke rozvojové ašpirácie. Medzi profilmi hlavných skupín podnikateľov dokumentuje graf počiatočnú podnikateľskú aktivitu (TEA) v rámci Slovenska v jednotlivých vekových kategóriách. Za Slovensko je v rámci všetkých vekových skupín zapojených do podnikania v priemere 14,2%, z čoho najstaršia veková skupina 55 – 64 rokov vedie s najnižším percentom (2011: 4,7%; 2012: 3,5% a 2013: 2%) pod priemerom Európy a najhoršie medzi krajinami V4 [3]. Obsahom projektu bolo 7 tematických pracovno-vzdelávacích stretnutí realizovaných formou prednášok doplnených praktickou podnikateľskou aktivitou vo forme zriadenia vlastnej fiktívnej firmy a realizácie podnikateľského zámeru. Témy boli zamerané na podnikanie seniorov, príklady podpory podnikania seniorov v Európe a vo svete, právne aspekty malého a stredného podnikania, nácvik techník na precvičovanie kreativity a generovania nápadov, identifikácia podnikateľských nápadov, atď.

Pilotný projekt prebiehal v letnom semestri od februára 2014 do mája 2014. Prihlásilo sa doň 12 seniorov UTV CĎV UK a 28 študentov bakalárskeho štúdia Fakulty managementu UK. Účastníci kurzu vytvorili 6 medzigeneračných tímov, pričom v každom z nich boli 2 seniori a 4-5 mladí študenti. Hlavným cieľom projektu bolo poskytnúť možnosť získať podnikateľské zručnosti, postoje a pochopenie hodnôt podnikania cez učenie sa aktívnou realizáciou (vykonávaním) jednotlivých etáp rozbiehania a realizácie nového konkrétneho biznisu v medzigeneračných tímoch a s rôznym profesionálnym zázemím (interdisciplinárny prístup).

Škola rodinných financií

Ďalšou novou oblasťou vzdelávania seniorov, ktorá sa stala aj jednou z priorít Národného programu aktívneho starnutia je finančné vzdelávanie seniorov. Program finančného vzdelávania sme ponúkli po prvýkrát frekventantom UTV a záujemcom o štúdium v auguste 2013. Odozva bola opäť veľmi nízka a preto sme do programu zapojili aj seniorov, ktorí neboli našimi študentmi. Po vytvorení skupinky 17 seniorov sme v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska otvorili program od januára do mája 2014. Témy boli zamerané na: úvery, pôžičky, splátky; základy investovania; životné hodnoty, skúsenosti seniorov a peniaze; otázky ako napr. „ako komunikovať s finančnou inštitúciou“, „ako efektívne sporiť“, „prečo platíme poistky“, „sme zodpovední spotrebitelia?“. Pre tento program bolo nutné zakúpiť nové notebooky a seniori pracovali vo dvojiciach na pracovných úlohách týkajúcich sa tvorby rodinného, resp. osobného rozpočtu (plán verzus skutočnosť) s položkami sporenie, nájomné, elektrina, potraviny a iné, či práce s peňažným denníkom (tabuľka 1).

Deň

Príjmy

()

Výdavky

spolu

()

Členenie výdavkov ()

Potraviny

Oblečenie

Bývanie

Vzdelanie

Doprava

Zdravie

Poplatky

Sporenie

Iné

Prevod zostatku z minulého obdobia

01

02

03

Tab. 1: Škola rodinných financií, [ZDROJ: HANKOCIOVÁ, M., vzdelávací materiál, Nadácia pre deti Slovenska]

Spätná väzba od desiatich končiacich seniorov nám potvrdila významný prínos finančného vzdelávania seniorov so záujmom ďalej pokračovať. Ocenili zapracovanie aktuálnych tém, odbornosť lektorky a vhodný prístup, ako aj možnosť pracovať počas prednášok aj prakticky na notebookoch a v rámci cvičení trénovať aplikáciu do praxe.

Program digitálna fotografia

Vzdelávacie programy digitálnej gramotnosti sú už bežne ponúkané našim seniorom v rámci programov UTV. Ak sa pozrieme cca desať rokov späť tak vidíme, že vzdelávanie v IKT je dnes zväčša zameriavané na rozvoj zručností, ktoré už starší študenti majú a zároveň sa špecializujú vo vybranom, či potrebnom programe. Pre získanie základov ovládania PC si už mnohí seniori vyberajú krátkodobý program v záujme rýchlejšieho naučenia sa základov. Pre hlbšie získanie poznatkov si volia už spomínané špecializované programy a zamerania. Tak je to aj s programom digitálna fotografia, ktorý je obľúbený hlavne z dôvodu získania poznatkov pre úspešnejšie fotografovanie a následne úpravu fotodokumentácie pomocou PC. V rámci CĎV UK sme pripravili vzdelávací program, v ktorom je prvá časť zameraná na prácu s vlastným fotoaparátom a druhá časť na úpravu fotografií. O úspešnosti môžeme hovoriť zatiaľ iba smerom k záujmovému vzdelávaniu dospelých, keď sa v závere júna 2014 zúčastnilo ponúknutého programu 30 frekventantov. Krátkodobé programy pre seniorov základy PC a digitálna fotografia však dávajú možnosť kedykoľvek reagovať na aktuálny záujem seniorov pri menšej skupinke účastníkov s aktívnym využívaním notebookov.

ZÁVER

Potreby začlenenia sa do spoločnosti a jej pracovného procesu si neustále žiadajú permanentné vzdelávanie s rozširovaním a dopĺňaním si vlastných vedomostí i v kategórii starších ľudí, čo je po predĺžení profesijného veku a posune hranice odchodu do dôchodku stále aktuálnejšie. Využívanie získaných vedomostí ako vlastného potenciálu je nevyhnutnou podmienkou pre aktívny postoj k životu, či flexibilné riešenie situácií, ktoré nám život prináša. Preto je potrebné vyberať si pre ďalšie vzdelávanie aj programy, ktoré sa nám na prvý pohľad nezdajú veľmi atraktívne, ale na druhej strane zistíme, že sú pre praktický život aj vo vyššom veku veľmi užitočné. Preto sa držme hesla: „Nebojme sa noviniek!“

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

[1] Stredná dĺžka života pri narodení: Štatistický úrad Slovenskej republiky 2012. Dostupné na: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=29761

[2] HRAPKOVÁ, N.: Štúdium na univerzitách tretieho veku – podpora kvality života, In Hrapková, N. a kol.: Učebné texty pre študujúcich na Univerzite tretieho veku. Univerzita Komenského, Bratislava 2000, s. 3-8. ISBN 80-223-1531-1

[3] PILKOVÁ, A. a kol.: Podnikanie na Slovensku: vysoká aktivita, nízke rozvojové ašpirácie., UK v Bratislave, Fakulta managementu 2012, 207 s. ISBN 978-80-223-2823-4

ADRESA A E-MAIL

PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

Univerzita Komenského v Bratislave

Centrum ďalšieho vzdelávania, Útvar CŽV, UTV

Ul. Odbojárov 10/a

820 05 Bratislava 25

Slovensko

e-mail: Nadezda.Hrapkova@rec.uniba.sk

web: http://www.cdvuk.sk/utv

Zvyšovanie kvality ďalšieho vzdelávania na Univerzite tretieho veku pri UKF v Nitre

Marcela Verešová

ABSTRAKT

V príspevku prezentujeme prístup Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre k riešeniu problematiky kvality celoživotného vzdelávania s dôrazom na aspekty a indikátory kvality ďalšieho vzdelávania, rešpektujúc správy a legislatívne dokumenty európskeho, národného aj inštitucionálneho charakteru. Podrobne sa venujeme implementácii systému kvality do ďalšieho vzdelávania seniorov na Univerzite tretieho veku pri UKF v Nitre, ktorého tvorba, zavedenie a pilotný monitoring sú súčasťou výskumu a bádateľskej tvorivej činnosti riešiteľov projektu „Zvyšovanie kvality ďalšieho vzdelávania seniorov na Univerzite tretieho veku pri UKF v Nitre“ (ITMS kód: 26120130028), ktorý v príspevku približujeme.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ

kvalita vzdelávania, indikátory kvality, ďalšie vzdelávanie, univerzita tretieho veku, vzdelávanie seniorov

Úvod

Otázka zabezpečenia kvality a jej hodnotenia sa v súčasnosti dotýka takmer všetkých oblastí života človeka, s ktorými je v kontakte. V posledných desaťročiach sa pojem kvality posúva aj do kontextu kreovania systémov kvality a hodnotenia vzdelávania. Organizácie, ktoré poskytujú vzdelávanie, majú povinnosť orientovať svoju činnosť tak, aby boli garantom kvality poskytovaného vzdelávania, garantom takého typu, formy a obsahu vzdelávania, ktoré uspokojuje určené a očakávané potreby vzdelávaných.

Koncept celoživotného vzdelávania predpokladá systémový prístup ku vzdelávaniu od útleho detstva až po aktívny život v seniorskom veku, ktorý v sebe zahŕňa oblasť aktívneho pôsobenia a začlenenia jednotlivca v spoločnosti a jeho vnútorného naplnenia v oblasti osobných záujmov. V centre pozornosti celoživotného vzdelávania je učiaci sa jednotlivec, ktorý má prístup tak k školskému vzdelávaniu (zaručenému Ústavou Slovenskej republiky) ako aj k ďalšiemu vzdelávaniu so zachovaním princípov kvality a rovnosti príležitostí v každom veku a bez ohľadu na jeho vzdelanie. [4]

Vysoké školy majú na úrovni školského vzdelávania zákonne [5] deklarovanú povinnosť integrovať do riadenia a zabezpečenia vzdelávania vlastný vnútorný systém kvality. Vysokou školou etablovaný a implementovaný systém kvality je tak interne ako aj externe periodicky monitorovaný a hodnotený. Na úrovni externého hodnotenia podlieha evaluácia vnútorných systémov kvality vysokých škôl kritériám vypracovaných akreditačnou komisiou MŠVVaŠ [3]. Viaceré vysoké školy využívajú externé hodnotenia, ktoré sú viazané na získanie certifikátu kvality, ako napríklad systémy kvality využívajúce normu ISO 9001. Na úrovni interných auditov si univerzity vypracovali vnútorné pravidlá a metodiky hodnotenia vnútorných systémov kvality.

V oblasti ďalšieho vzdelávania je väčšia variabilita náhľadu na systémy kvality jednotlivých inštitúcií poskytujúcich ďalšie vzdelávanie, pričom uvedené nie je jednoznačne legislatívne definované.

Kvalita a ďalšie vzdelávaniE

Podľa správy Európskej komisie [2] v oblasti ďalšieho vzdelávania možno vymedziť 15 indikátorov kvality ďalšieho vzdelávania, ktoré možno diferencovať do 4 oblastí:

Oblasť A. Zručnosti, kompetencie a postoje:

1. čitateľská gramotnosť, 2. matematická gramotnosť, 3. nové zručnosti v učiacej sa spoločnosti: finančná gramotnosť, podnikateľské kompetencie, komunikácia vo svetových jazykoch, ovládanie informačno-komunikačných technológií, 4. schopnosť učiť sa, 5. aktívne občianstvo, kultúrne a sociálne zručnosti,

Oblasť B. Prístup a účasť na celoživotnom vzdelávaní:

6. prístup k programom celoživotného vzdelávania, 7. účasť na programoch celoživotnom vzdelávaní,

Oblasť C. Zdroje pre celoživotné vzdelávanie:

8. investície do celoživotného vzdelávania (verejné, investície spoločností a organizácií, súkromné), 9. pedagógovia, lektori a školenia (profesionalizácia), 10. IKT vo vzdelávaní,

Oblasť D. Stratégie a systémy:

11. stratégie celoživotného vzdelávania (systémová stratégia na úrovni štátu, organizácie, Národný akčný plán), 12. súdržnosť (stratégia EÚ – národná stratégia- regionálna stratégia a ciele- lokálna stratégia a ciele – súdržnosť a ciele v štruktúre organizácie), 13. poradenstvo (možnosti, motivácia, úspešnosť prepojenia medzi vzdelávaním, tréningom a zamestnateľnosťou), 14. akreditácie a certifikácie, 15. zabezpečenie kvality.

Kvalita ďalšieho vzdelávania na univerzite Konštantína filozofa v Nitre

Na Univerzite Konštantína Filozofa (ďalej UKF) v Nitre je etablované celoživotné vzdelávanie v dvoch rovinách, a to na úrovni vysokoškolského vzdelávania a na úrovni ďalšieho vzdelávania. Podľa zákona o celoživotnom vzdelávaní [6] sa ďalším vzdelávaním rozumie vzdelávanie vo vzdelávacích inštitúciách ďalšieho vzdelávania nadväzujúce na školské vzdelávanie alebo iné vzdelávanie, ktoré nadväzuje na školské vzdelávanie. Ďalšie vzdelávanie umožňuje získať čiastočnú kvalifikáciu alebo úplnú kvalifikáciu alebo doplniť, obnoviť, rozšíriť  alebo prehĺbiť  si kvalifikáciu nadobudnutú v školskom vzdelávaní, alebo uspokojiť záujmy a získať spôsobilosť zapájať sa do života občianskej spoločnosti. Úspešným absolvovaním ďalšieho vzdelávania frekventant vzdelávania nezískava stupeň vzdelania. Na UKF a jej fakultách sa v rámci ďalšieho vzdelávania môžu uskutočňovať: ďalšie odborné vzdelávanie, rekvalifikačné vzdelávanie, kontinuálne vzdelávanie, vzdelávanie na doplnenie kvalifikačných predpokladov (doplňujúce pedagogické štúdium, rozširujúce štúdium), záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie, vzdelávanie seniorov a iné vzdelávanie. Ďalšie odborné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe vedie k doplneniu, obnoveniu, rozšíreniu alebo prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti. Rekvalifikačné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe vedie k získaniu čiastočnej kvalifikácie alebo k získaniu úplnej kvalifikácie – odbornej spôsobilosti pre jednu alebo viac pracovných činností v inom povolaní ako v tom, pre ktoré fyzická osoba získala kvalifikáciu prostredníctvom školského vzdelávania.

V rámci kontinuálneho vzdelávania vo vzdelávacích programoch si účastník ďalšieho vzdelávania doplňuje, rozširuje, prehlbuje alebo obnovuje kvalifikáciu ako predpoklad na výkon odbornej činnosti v súlade s osobitnými predpismi (napríklad zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Vysoko významné zastúpenie majú na UKF v Nitre záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie a vzdelávanie seniorov ako typy neakreditovaného ďalšieho vzdelávania, ktorými si účastník ďalšieho vzdelávania uspokojuje svoje záujmy a potreby, zapája sa do života občianskej spoločnosti a všeobecne rozvíja svoju osobnosť. Práve do rámca posledného z menovaných typov ďalšieho vzdelávania patrí aj Univerzita tretieho veku pri UKF v Nitre, ktorá poskytuje záujmové vzdelávanie ľuďom v treťom veku.

UKF v Nitre venuje vysokú pozornosť kvalite celoživotného vzdelávania. Na úrovni vysokoškolského vzdelávania etablovala Systém riadenia kvality UKF v Nitre (ďalej SRK UKF). UKF formulovala tri piliere pre kvalitné vzdelávanie, a to: 1. vzdelávanie centrované na študenta, 2. vzdelávanie centrované na potreby praxe a 3. inštitucionálna autonómia a zodpovednosť pri zabezpečení kvality vzdelávania. SRK UKF je kľúčovým nástrojom uplatňovania politiky kvality UKF, pričom podporuje inštitucionálnu autonómiu a zodpovednosť v riadení kvality vo vysokoškolskom priestore. SRK UKF je viazaný na definovanie: 1. oblastí riadenia kvality vzdelávania – „Systém kvality vzdelávania UKF založený na ESG“ (ďalej SKV ESG, ESG – Európske normy a smernice pre zabezpečenie kvality vzdelávania v EHEA), 2. oblastí riadenia kvality vedy a výskumu – „Systém kvality výskumu UKF“ (ďalej SKV UKF), 3. procesov, postupov a nástrojov riadenia kvality v rámci SKV ESG a SKV UKF. SRK UKF je založený na uplatňovaní kľúčových zásad politiky a riadenia kvality UKF, ktoré sa premietajú do procesov a nástrojov zabezpečovania kvality vzdelávania, ktoré sú opísané univerzitou a jej fakultami UKF, sú diferencované podľa jednotlivých ESG tak, ako ich popisuje SKV ESG (ESG 2: Schvaľovanie, monitorovanie a pravidelné hodnotenie študijných, programov a akademických titulov. ESG 3: Hodnotenie študentov. ESG 4: Zabezpečovanie kvality pedagogických pracovníkov. ESG 5: Študijné zdroje a zdroje na podporu študentov. ESG 6: Informačné systémy. ESG 7: Verejné informácie). V súlade s princípom stálosti politiky, cieľov a hodnôt, stratégiou a plánovaním uplatnenia jednotlivých ESG v rámci systému kvality vysokej školy sa univerzita zaviazala v procese napĺňania kľúčového poslania vysokých škôl v oblasti vzdelávania a výskumu implementovať, uplatňovať, monitorovať a prehodnocovať nasledovné kľúčové zásady politiky a riadenia kvality:

  • zásada orientácie na študenta,

  • zásada orientácie na potreby praxe a trhu práce,

  • zásada podpory a rozvoja kvality zamestnancov,

  • zásada partnerstva a internacionalizácie výskumu a vzdelávania,

  • zásada systémového prepojenia vzdelávania a výskumu,

  • zásada dostupnosti informácií,

  • zásada optimalizácie procesov riadenia kvality.

Zvyšovanie kvality vzdelávania založenom na uplatňovaní zásady orientácie na študenta si kladie za cieľ komplexne rozvíjať osobnosť študenta s dôrazom na rozvoj vedomostí, zručností a kompetencií študenta a prepojiť ich na jeho uplatnenie v praxi. Kľúčový rámec uplatnenia zásady orientácie na študenta predpokladá vytvoriť také edukačné prostredie, v ktorom sa vzdelávací a učebný proces uskutočňuje ako súčasť úsilia študenta rozvinúť svoj potenciál na základe nadobudnutia vedomostí, zručností a kompetencií, ktoré využije v profesii, pre výkon ktorej sa štúdiom pripravuje. V oblasti ďalšieho vzdelávania sa rozširuje rámec uplatnenia a implementácie tejto zásady o rozmer rozvoja osobnosti frekventanta ďalšieho vzdelávania tak, aby nadobudol ďalším vzdelávaním také vedomosti, zručnosti a kompetencie, ktoré mu umožnia zapojiť sa do života občianskej spoločnosti, umožnia mu uspokojiť vlastné záujmy a potreby, alebo rozšíriť či prehĺbiť si oblasť poznania na úrovni kvalifikácie.

Zvyšovanie kvality vzdelávania založenom na uplatňovaní zásady orientácie na potreby praxe a trhu práce si kladie za cieľ v oblasti vysokoškolského vzdelávania pripravovať študentov v takých študijných programoch, ktorých absolventi nachádzajú uplatnenie v praxi a na trhu práce. Kľúčovým rámcom uplatnenia tejto zásady vo vysokoškolskom priestore je kreovať, akreditovať a periodicky vyhodnocovať študijné programy, ktorých opis očakávaných výsledkov vzdelávania (vedomosti, zručnosti a kompetencie) má významný prienik s požadovanými vedomosťami, zručnosťami a kompetenciami pre výkon príslušnej profesie v súlade s ich popisom v rámci registra kompetencií Národnej sústavy povolaní. V oblasti ďalšieho vzdelávania implementácia a uplatňovanie tejto zásady si kladie za cieľ poskytnúť vzdelávanie v takých akreditovaných vzdelávacích programoch, ktorých tvorba priamo reflektuje požiadavky praxe, či konkrétne požiadavky zamestnávateľov, v oblasti záujmového vzdelávania, vzdelávania seniorov, občianskeho a iného vzdelávania si kladie za cieľ zvýšiť pravdepodobnosť uplatnenia na trhu práce, efektívneho využitia nadobudnutých vedomostí, zručností a kompetencií v kontexte potrieb spoločenskej praxe a aktívneho zapojenia sa do života občianskej spoločnosti.

Zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania založenom na uplatňovaní zásady podpory a rozvoja kvality zamestnancov si kladie za cieľ stimulovať a zvyšovať aktívny vklad všetkých zamestnancov univerzity pre prospech a úspech univerzity. Kľúčovým rámcom uplatnenia zásady podpory a rozvoja zamestnancov je vytvoriť efektívne postupy a podmienky na výber, rozvoj a hodnotenie kvality a spokojnosti zamestnancov univerzity. V oblasti ďalšieho vzdelávania univerzita predpokladá výber lektorov ďalšieho vzdelávania založenom na profesijno-odbornej a personálnej kompetencii a aktívnu participáciu lektorov pri sebaevaluácii vlastnej činnosti vo vzdelávacom procese v rámci zabezpečenia vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania. Súčasťou uplatnenia tejto zásady je aj hodnotenie kvality lektorov samotnými účastníkmi ďalšieho vzdelávania.

Zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania založenom na uplatňovaní zásady partnerstva a internacionalizácie výskumu a vzdelávania si kladie za cieľ prehlbovať a stimulovať spoluprácu s výskumnými, vzdelávacími, štátnymi, samosprávnymi inštitúciami, ako aj výrobnými a podnikateľskými subjektmi pôsobiacimi v regióne, na území SR a v zahraničí, s cieľom byť konkurencieschopnou národnou a medzinárodne uznávanou vzdelávacou a výskumnou inštitúciou. Kľúčovým rámcom uplatnenia zásady partnerstva a internacionalizácie výskumu a vzdelávania je pripraviť študentom vysokoškolského vzdelávania, účastníkom ďalšieho vzdelávania a pracovníkom univerzity podmienky na efektívnu spoluprácu s regionálnymi, celoslovenskými a zahraničnými vzdelávacími, výskumnými a ďalšími inštitúciami s cieľom prehĺbiť a stimulovať kooperáciu na regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni. V oblasti ďalšieho vzdelávania sú významnými partnermi UKF v uskutočňovaní jeho aktivít na národnej a regionálnej úrovni Slovenská akademická asociácia pre celoživotné vzdelávanie (SAACV), Asociácia univerzít tretieho veku (ASUTV), Mesto Nitra, Jednota dôchodcov na Slovensku, z partnerských univerzít napríklad Slovenská poľnohospodárska univerzita.

Zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania založenom na uplatňovaní zásady systémového prepojenia vzdelávania a výskumu si kladie za cieľ stimulovať a nastaviť procesy systematického rozvoja výskumu najvyššej kvality s cieľom implementovať jeho závery do vzdelávacieho procesu v jednotlivých skupinách odborov či vzdelávacích programoch ďalšieho vzdelávania a zapojiť študentov/účastníkov ďalšieho vzdelávania do výskumno-vzdelávacej činnosti univerzity. Kľúčovým rámcom uplatnenia zásady systémového prepojenia vzdelávania a výskumu je predpoklad vzájomnej integrity vedy, výskumu, umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti so vzdelávacou činnosťou realizovanou na univerzite a jej fakultách.

Zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania založenom na uplatňovaní zásady dostupnosti informácií si kladie za cieľ disponovať takými nástrojmi a postupmi, ktoré umožnia efektívne riadiť a využívať informácie o vzdelávaní, výskume a ďalších aspektoch kvality univerzity, určené študentom, účastníkom ďalšieho vzdelávania, zamestnancom, perspektívnym zamestnávateľom a verejnosti. Kľúčovým rámcom uplatnenia zásady dostupnosti informácií je existencia takých informačných systémov a nástrojov, ktorých používanie umožňuje zhromažďovanie, analyzovanie a zverejňovanie informácií o kľúčových ukazovateľoch výkonu, ukazovateľoch kvality vzdelávania a výskumu na univerzite.

Zvyšovanie kvality vysokoškolského vzdelávania založenom na uplatňovaní zásady optimalizácie procesov riadenia kvality si kladie za cieľ aplikovať cirkulárny a dynamický charakter riadenia a zvyšovania kvality vzdelávania, ktorý je postavený na kontinuálnom revidovaní systému a procesov riadenia kvality univerzity. Kľúčovým rámcom uplatnenia zásady optimalizácie procesov riadenia kvality je kvalitné manažérstvo podľa procesov a objektívnych údajov, ktoré vedie univerzitu k perspektíve, že želaný výsledok je možné dosiahnuť účinnejšie, keď sú zodpovedajúce zdroje a činnosti riadené ako proces a efektívne rozhodnutia sú založené na analýze objektívnych údajov a informácií.

Zámerom uplatňovania zásad politiky a riadenia kvality UKF v Nitre je zabezpečiť kvalitu vzdelávania na vysokej úrovni, zvyšovať a dosiahnuť inštitucionálnu kvalitu a úspech v národnom i medzinárodnom meradle tak v oblasti vysokoškolského vzdelávania, ako aj v oblasti ďalšieho vzdelávania a v oblasti výskumu, ktoré radíme ku kľúčovým činnostiam univerzity.

Vyššie uvedené piliere politiky kvality univerzity a zásady politiky a riadenia kvality UKF sú rámcom pre zabezpečenie kvality vzdelávania aj na Univerzite tretieho veku pri UKF (ďalej U3V). História samostatného fungovania U3V pri UKF v Nitre siaha do akademického roka 1993/1994, v rámci ktorého poslucháči U3V absolvovali vzdelávacie programy sociológia, biológia, psychológia, estetika a umenie. V období rokov 1996 – 2001 študovalo na Univerzite tretieho veku pri UKF v Nitre približne 350 študentov pochádzajúcich z okresov Nitra, Levice, Zlaté Moravce, Nové Zámky, Topoľčany, Trenčín a Veľký Krtíš. Od tohto obdobia záujem o vzdelávanie na U3V pri UKF v Nitre medziročne významne narastal a v súčasnosti na univerzita v rámci vzdelávania seniorov ponúka vzdelávanie v 17 vzdelávacích programoch (ich ponuka sa každoročne aktualizuje vzhľadom na požiadavky a potreby seniorov či regiónu) v trvaní troch rokov vzdelávania od zápisu po jeho ukončenie. Do prvého ročníka v akademickom roku 2013/2014 nastúpilo 236 novoprijatých seniorov, celkovo navštevovalo U3V počas tohto akademického roka 600 študentov. UKF sa zaviazala vybudovať aj vnútorný systém kvality na U3V pri UKF v Nitre, ktorá je inštitúciou pre záujmové vzdelávanie starších ľudí v súlade s koncepciou celoživotného vzdelávania v Slovenskej republike v nadväznosti na gerontologický program UNESCO.

Zvyšovanie kvality ďalšieho vzdelávania seniorov na Univerzite tretieho veku pri UKF v Nitre

UKF buduje systém kvality ďalšieho vzdelávania seniorov s podporou projektu EÚ schváleného v rámci výzvy operačného programu Vzdelávanie OPV-2012/2.1/03-SORO s názvom „Zvyšovanie kvality ďalšieho vzdelávania seniorov na Univerzite tretieho veku pri UKF v Nitre“ (ITMS kód: 26120130028). Strategickým cieľom projektu je prispieť k zvýšeniu kvality života seniorov prostredníctvom naplnenia ich potreby rozširovania a prehlbovania vedomostí, zručností a kompetencií s dôrazom na skvalitnenie vzdelávania, inovácie už existujúcich vzdelávacích programov a poskytnutie nových vzdelávacích programov podporujúcich aktívne starnutie prostredníctvom ďalšieho vzdelávania na U3V. Špecifickými cieľmi projektu sú: a) Zvýšiť kvalitu vzdelávania poskytovaného v rámci ďalšieho vzdelávania seniorom na U3V prostredníctvom inovácie obsahu, foriem a metód vzdelávania seniorov v už existujúcich vzdelávacích programoch (dejiny výtvarného umenia a tvorba, ľudové remeslá, digitálna fotografia a kamera, informačné technológie, psychológia tretieho veku, anglický jazyk pre začiatočníkov, anglický jazyk pre mierne pokročilých). b) Vytvoriť, realizovať a pilotne overiť nové vzdelávacie programy pre seniorov na U3V podporujúce ich aktívne starnutie (drahé kamene a drahé kovy, zdravotno-sociálne aspekty života seniorov). c) Posilniť systém kvality vzdelávania seniorov prostredníctvom monitoringu a hodnotenia kvality poskytovaného vzdelávania v rámci vzdelávacích programov na U3V s tým, že monitoring a hodnotenie kvality vzdelávania seniorov sú koncipované na báze definovania, merania a evaluácie očakávaných a dosiahnutých výsledkov vzdelávania, hodnotenia vybraných indikátorov kvality vzdelávania seniorov na U3V, identifikovaných a uspokojených potrieb seniorov v prvom roku realizácie vzdelávacích programov (novovytvorených aj inovovaných) a sebaevaluácie pedagogickej činnosti lektorov.

Riešiteľský kolektív projektu vypracoval pod vedením prorektorky pre celoživotné vzdelávanie M. Verešovej na úrovni autorskej výskumnej a bádateľskej činnosti prehľad indikátorov kvality ďalšieho vzdelávania na U3V pri UKF v Nitre [8], pričom trianguloval vypracovaný systém riadenia kvality UKF, zásady kvality UKF, definovaných 15 indikátorov kvality ďalšieho vzdelávania Európskou komisiou, ako aj ďalšiu vedeckú a odbornú literatúru venovanú problematike kvality ďalšieho vzdelávania. Za významné indikátory kvality ďalšieho vzdelávania považuje:

  1. explicitne definované očakávané výsledky ďalšieho vzdelávania,

  2. zabezpečenie kvality vzdelávacieho procesu a metódy ďalšieho vzdelávania,

  3. zabezpečenie kvality obsahu ďalšieho vzdelávania,

  4. kvalitu edukačného prostredia,

  5. kvalitu a kompetencie lektora ďalšieho vzdelávania,

  6. aktívnu participáciu účastníkov ďalšieho vzdelávania,

  7. meranie dosiahnutých výsledkov ďalšieho vzdelávania,

pričom dané indikátory považuje za významné sýtiť s cieľom poskytovania vzdelávania, ktoré bude centrované na študenta – seniora a jeho potreby, ako aj potreby občianskej spoločnosti a požiadavky kladené na kvalitu ďalšieho vzdelávania v európskom meradle. Riešiteľský kolektív rovnako zostavil a overil evaluačné dotazníky, ktorých aplikáciou možno aktívne monitorovať jednotlivé indikátory kvality ďalšieho vzdelávania seniorov.

Každý zo vzdelávacích programov, ktorý je etablovaný v rámci vzdelávania na U3V pri UKF musí spĺňať štandard, ktorý je vyhodnocovaný práve prostredníctvom analýzy vyššie uvedených indikátorov kvality. Jeho kvalita po dôslednej a cielenej príprave na báze reflektovanej potreby cieľovej skupiny, reflektovanej požiadavky spoločnosti či regiónu, musí po fáze implementácie do vzdelávania seniorov prejsť aj fázou overovania, respektíve monitoringu sýtenia jednotlivých indikátorov kvality, čo po dôslednej analýze a vyhodnotení môže viesť k úpravám a revízii v pôvodne navrhnutom vzdelávacom programe.

Vo fáze plánovania a prípravy vzdelávacieho programu  inštitúcia na základe vyhodnotených požiadaviek, respektíve potrieb cieľovej skupiny vzdelávania pristúpi k návrhu názvu vzdelávacieho programu s vymedzením a špecifikáciou kľúčového cieľa vzdelávania a definovaním profilu absolventa na báze identifikácie kľúčových vedomostí, zručností a kompetencií (metodológia KSC – viac [1] a [9]). Na základe špecifikovaného kľúčového cieľa vzdelávania a sformulovaného profilu absolventa zostavovateľ vzdelávacieho programu formuluje čiastkové – špecifické ciele pre vzdelávanie v rozsahu 5 semestrov vzdelávania (prvý semester vzdelávania na U3V pri UKF v Nitre je spoločný a má spoločné kurikulum). Špecifické ciele autor spája s výkonovým štandardom pre každý vzdelávací blok (jeden vzdelávací blok tvorí 7 vzdelávacích jednotiek; jedna vzdelávacia jednotka = 3 vyučovacie hodiny v rozsahu 45 minút), teda definovaním očakávaných výsledkov vzdelávania na báze metodológie Bloomovej revidovanej taxonómie s prepojením na metódy vzdelávania a hodnotenia dosiahnutých výsledkov vzdelávania (viac [1] a [9]) a konštituuje obsah – vzdelávací štandard s prepojením na odporúčanú literatúru. Uvedenú fázu ilustruje opis súčastí vzdelávacieho programu a forma informačného listu vzdelávacieho bloku doporučeného pre vzdelávacie programy univerzity tretieho veku (tabuľka č.1).

Súčasti opisu vzdelávacieho programu U3V:

  1. Názov vzdelávacieho programu.

  2. Garant vzdelávacieho programu.

  3. Ciele vzdelávacieho programu.

  4. Očakávané výsledky vzdelávania na úrovni vzdelávacieho programu/profil absolventa.

  5. Požadované predchádzajúce skúsenosti .

  6. Systém a technické zabezpečenie výučby.

  7. Metódy záverečného hodnotenia.

  8. Informačné listy vzdelávacích blokov.

Informačný list vzdelávacieho bloku
Názov VP: 
Názov VB:
Garant VP:
Garant VB:
Lektor/i VB: 
Obdobie štúdia VB:Ročník: Semester: Forma výučby:
Odporúčaný rozsah výučby (v hodinách) za VB:7 stretnutí x 3 hodiny
Podmieňujúce VB: 
Všeobecný cieľ VB: 
Vzdelávací štandard Obsahový štandard VB:
Výkonový štandard (výsledky vzdelávania) VB:
Metódy dosiahnutia výsledkov vzdelávania v rámci VB:
Spôsob hodnotenia a ukončenia VB:

Tab. 1: Vzor informačného listu vzdelávacieho bloku vzdelávacieho programu U3V (poznámka: VB = vzdelávací blok, VP = vzdelávací program)

Podstatou druhej fázy – implementácie vzdelávacieho programu je uskutočňovanie plánovaného a pripraveného vzdelávania. Predpokladom implementácie vzdelávacieho programu je dostatočný/optimálny počet prihlásených seniorov na základe ich záujmu a jednoznačne vymedzených potrieb. V úvodnej fáze implementácie vzdelávacieho programu, teda realizácie vzdelávania, odporúčame identifikovať potreby seniorov, na účely čoho kolektív autorov zostavil dotazník potrieb,  percepcie seba a okolia seniormi pred začiatkom vzdelávania na univerzite tretieho veku [9].

Fáza monitoringu sýtenia jednotlivých indikátorov kvality vzdelávacieho programu je zameraná na hodnotenie výsledkov dosiahnutých na primárnej úrovni jednotlivcov a následne celého systému. Podstatou je zber a spracovanie výsledkov, diskusia a hodnotenie kvality na základe merateľných výsledkov. Na UKF v Nitre sme stanovili vyššie uvedené merateľné a objektívne opísateľné indikátory kvality ďalšieho vzdelávania, ktorých hodnotenie si vyžaduje navrhnutie hodnotiaceho mechanizmu, definovanie rozsahu hodnotenia a poskytovanie informácií o zisteniach. Hodnotiaci mechanizmus merania indikátorov kvality ďalšieho vzdelávania seniorov na U3V UKF v Nitre, ako aj ich podstatu podrobne spracovávame v publikácii Indikátory kvality ďalšieho vzdelávania [9].

Keďže jedným zo základných pilierov systému kvality UKF je centrovať vzdelávanie na študenta, považujeme za významné okrem monitoringu potrieb a záujmov seniora počas celého obdobia vzdelávania sledovať aj jeho spokojnosť so sýtením jednotlivých indikátorov kvality. Na základe uvedeného kolektív autorov pripravil hodnotiaci hárok účastníka vzdelávania [9], prostredníctvom ktorého sa každý účastník vzdelávania formou škálovania vyjadruje ku každému indikátoru kvality ďalšieho vzdelávania. Súčasťou uplatnenia zásady podpory a rozvoja kvality zamestnancov je preto aj hodnotenie kvality lektorov samotnými účastníkmi ďalšieho vzdelávania. Rovnako tak v súlade s uvedenou zásadou kvality ďalšieho vzdelávania kolektív autorov pripravil sebahodnotiaci hárok lektora ďalšieho vzdelávania [9], ktorého cieľom je priebežne monitorovať (po každej vzdelávacej jednotke vzdelávacieho bloku = tri 45 minútové vyučovacie jednotky) splnenie či sýtenie jednotlivých indikátorov kvality ďalšieho vzdelávania seniorov s cieľom zefektívniť lektorskú činnosť pri následnom vzdelávaní. Ako sme už deklarovali, univerzita predpokladá výber lektorov ďalšieho vzdelávania založenom na profesijno-odbornej a personálnej kompetencii a aktívnu participáciu lektorov pri sebaevaluácii vlastnej činnosti vo vzdelávacom procese v rámci zabezpečenia vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania.

Na základe výsledkov z monitoringu a analýzy výsledkov meraní jednotlivých indikátorov kvality, uskutoční manažment v kooperácii s garantmi vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania seniorov úpravy a zreviduje jednotlivé vzdelávacie programy v súlade s potrebami a očakávaniami cieľovej skupiny vzdelávania (fáza úprav a revízie vzdelávacieho programu). Opäť nastupuje cyklus hodnotenia kvality prvou fázou pomyselne na vyššej úrovni prípravy upraveného vzdelávacieho programu s odstránenými nedostatkami, respektíve doporučenými zmenami, či zapracovanými inováciami.

Sýtenie indikátora kvality „zabezpečenie kvality obsahu ďalšieho vzdelávania“, kolektív riešiteľov projektu a lektorov ďalšieho vzdelávania významne zabezpečil prostredníctvom vydania učebných textov pre seniorov v printovej podobe s priloženým CD. Všetky vydané učebné texty sú zverejnené aj na web-sídle univerzity (https://www.ukf.sk/dalsie-vzdelavanie/univerzita-tretieho-veku).

ZÁVER

UKF v Nitre má záujem o vypracovanie vysoko funkčného vnútorného systému kvality centrovaného na všetky súčasti celoživotného vzdelávania – vysokoškolské ako aj ďalšie vzdelávanie. UKF reflektovala v oblasti ďalšieho vzdelávania pôvodne Európskou komisiou definovaných 15 indikátorov kvality ďalšieho vzdelávania, o čom referovala v roku 2012 prezentovala na stretnutí Asociácie univerzít tretieho veku SR prorektorka pre celoživotné vzdelávanie M. Verešová ako o koncepcii kvality vzdelávania na U3V pri UKF v Nitre s dôrazom na indikátory kvality vzdelávania seniorov [7]. V procese riešenia projektu „Zvyšovanie kvality ďalšieho vzdelávania seniorov na Univerzite tretieho veku pri UKF v Nitre“ univerzita začala budovať vlastný vnútorný systému kvality a  riešiteľský kolektív na základe vedeckého overenia podrobne rozpracoval v príspevku uvedených 7 indikátorov kvality ďalšieho vzdelávania seniorov (platné pre všetky typy a formy ďalšieho vzdelávania).

O prehlbujúcom sa investovaní do rozvoja systému kvality U3V pri UKF v Nitre svedčí nielen neustále rastúci záujem študentov o toto ďalšie vzdelávanie, ale i ďalšie ocenenia – napríklad udelenie Ďakovného listu Univerzite tretieho veku pri UKF v Nitre Jednotou dôchodcov na Slovensku, pravidelne už šesť rokov organizovaná výstava prác študentov U3V pri UKF v Nitre, ohlasy vo viacerých inštitucionálnych a regionálnych médiách (napríklad časopis Náš čas 6-7/2012, 2/2014, televízia Central Nitra – viaceré informačné bloky o aktivitách U3V pri UKF v Nitre, relácia Senior klub 1/2012 venovaná prezentácii aktivít U3V (vysielanie Slovenskej televízie – január 2012), v Hospodárskych novinách 18.3.2011- príloha Senior, atď.

Veríme, že podporou a riešením aktivít projektu „Zvyšovanie kvality ďalšieho vzdelávania seniorov na Univerzite tretieho veku pri UKF v Nitre“ (realizuje sa do 1/2015) sa nám podarí vytvoriť čo najlepšie podmienky pre vzdelávanie seniorov tak, aby boli kvalitou sýtené všetky aspekty vzdelávania.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

[1] čerešník, M., verešová, M.: Inovácia a tvorba programov na Univerzite tretieho veku pri UKF v Nitre. Nitra: UKF, 2013. Dostupné na: https://www.ukf.sk/dokumenty/KvalitaIntranet/vzdelavanie/Inovacia-a-tvorba-vzdel-programov-U3V-pri-UKF-v-Nitre_Ceresnik-Veresova_2013_copy.pdf .

[2] European Commission: European Report on Quality Indicators of Lifelong Learning: Fifteen Quality Indicators. Belgium : Brussel, 2002.

[3] MŠVVaŠ: Kritériá hodnotenia vnútorného systému zabezpečovania kvality vysokoškolského vzdelávania. 2013. Dostupné na: http://www.minedu.sk/data/files/3433_kriteria-vnutor-system-kvality_zverejnenie.pdf.

[4] MŠVVaŠ: Stratégia celoživotného vzdelávania 2011. 2011. Dostupné na: http://old.minedu.sk/data/USERDATA/DalsieVzdel/VDOC/Strategia%20celozivotneho%20vzdelavania%202011.pdf .

[5] MŠVVaŠ: Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 2002, posledná novelizácia 2012. Dostupné na: http://www.minedu.sk/12284-sk/zakony/.

[6] MŠVVaŠ: Zákon 568/2009 Z.z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 2009, posledná novelizácia 2012. Dostupné na: http://www.minedu.sk/data/files/2617_2009_568.pdf.

[7] verešová, M.: Kvalita vzdelávania na Univerzite tretieho veku pri UKF v Nitre. Zasadnutie ASUTV, Šachtičky, 26.-27.4.2012. Dostupné na: http://www.uniba.sk/asociaciautv/dokumenty/7_Kvalita_vzdelavania_UTV_pri_UKF_VERESOVA.pdf.

[8] verešová, M. a kol.: Indikátory kvality ďalšieho vzdelávania. Nitra: UKF, 2014, v tlači.

[9] verešová, M., čerešník, M.: Výsledky vzdelávania a ich implementácia do študijných programov. Nitra: UKF, 2013, 94 s., ISBN 978-80-558-0247-3

Tento príspevok vznikol za podpory Agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR pre štrukturálne fondy EÚ (OP Vzdelávanie) v rámci riešenia projektu „Zvyšovanie kvality ďalšieho vzdelávania seniorov na Univerzite tretieho veku pri UKF v Nitre“ (ITMS kód: 26120130028).

ADRESA A E-MAIL

doc. PaedDr. Marcela Verešová, PhD.

Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Katedra pedagogickej a školskej psychológie Pedagogickej fakulty

Drážovská 4

94901 Nitra

Slovenská republika

e-mail: mveresova@ukf.sk

web: https://www.ukf.sk/

POTREBY A VÍZIE DO BUDÚCNOSTI

Školstvo – miesto pre dobrovoľníctvo seniorov

Lucia Hrebeňárová, Janka Sňahničanová, Zuzana Šimková

ABSTRAKT

Jedným zo spôsobov aktívneho vyplnenia voľného času osôb starších ako 50 rokov je aj štúdium na Univerzite tretieho veku. Stretávajú sa tu ľudia, ktorí sú často ešte veľmi aktívni s relatívnym dostatkom voľného času. Prienikom univerzity ako spoločensky zodpovednej inštitúcie pôsobiacej v regióne, ďalšieho vzdelávania, dobrovoľníctva a komunity sú dobrovoľnícke aktivity seniorov zamerané na šírenie nových poznatkov získaných v  rôznych etapách života ako aj počas záujmového štúdia. Vie ale univerzita adekvátne využiť tento svoj potenciál a rozvíjať dobrovoľníctvo seniorov práve v oblasti vzdelávania? Ako pripraviť študentov Univerzity tretieho veku pre ich dobrovoľnícku prácu? Sú seniori schopní napĺňať tieto dobrovoľnícke ciele? Autorky analyzujú praktické skúsenosti manažmentu s budovaním prepojenia štúdia na Univerzite tretieho veku na dobrovoľníctvo na pôde univerzity i mimo nej získané počas implementácie projektu GAIN i ďalších dobrovoľníckych aktivít. Výsledky prieskumu o možnostiach dobrovoľníctva uskutočneného v rámci spomínaného projektu GAIN porovnávajú vnímanie tohto druhu aktivity a záujem seniorov oň na Žilinskej univerzite a na Univerzite Karlovej v Prahe. Motivácia pre štúdium na Univerzite tretieho veku, celospoločenské vnímanie seniorského vzdelávania ale i počet obyvateľov a história mesta sa ukázali ako významné faktory ovplyvňujúce prístup k dobrovoľníckej práci či voľbu dobrovoľníckych aktivít.

Kľúčové slová

senior, dobrovoľníctvo, vzdelávanie, Univerzita tretieho veku, komunita

ADRESA A E-MAIL

Ing. Lucia Hrebeňárová, PhD.

Žilinská univerzita v Žiline

Ústav celoživotného vzdelávania

Univerzitná 8215/1

010 26 Žilina

Slovensko

e-mail: hrebenarova@uniza.sk

web: http://www.ucv.uniza.sk

Ing. Janka Sňahničanová.

Žilinská univerzita v Žiline

Ústav celoživotného vzdelávania

Univerzitná 8215/1

010 26 Žilina

Slovensko

e-mail: janka.snahnicanova@uniza.sk

web: http://www.ucv.uniza.sk

Ing. Zuzana Šimková

Žilinská univerzita v Žiline

Ústav celoživotného vzdelávania

Univerzitná 8215/1

010 26 Žilina

Slovensko

e-mail: zuzana.simkova@uniza.sk

web: http://www.ucv.uniza.sk

Vízia prepojenia štúdia UNIVERZITY TRETIEHO VEKU a študijného programu Ošetrovateľstvo na JESSENIOVEJ LEKÁRSKEJ FAKULTE

UNIVERZITY KOMENSKÉHO v Martine

Mária Zanovitová, Martina Lepiešová, Ivan Farský

Abstrakt

Východiskom príspevku je zdôraznenie významu vzdelávania seniorov, ktoré má svoju tradíciu najmä na univerzitách tretieho veku (UTV) vo forme záujmového vzdelávania. Ako reakcia na narastajúce sociálno-kultúrne odďaľovanie mladšej generácie od staršej a nedostatočné príležitosti pre interakciu medzi nimi, sa aj vo vysokoškolskom prostredí začínajú etablovať prvé snahy o implementáciu programov medzigeneračného vzdelávania. Vychádzajúc z možností ponúkaných študijných programov na Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Martine (JLF UK) autori príspevku prezentujú víziu prepojenia štúdia UTV v študijnom programe starostlivosť o seniorov a študijného programu ošetrovateľstvo s cieľom obohatiť štúdium o nové, netradičné prvky. V závere príspevku autori navrhujú postupné kroky realizácie tejto vízie.

Kľúčové slová

univerzita tretieho veku, starostlivosť o seniorov, ošetrovateľstvo, medzigeneračné vzdelávanie

vzdelávanie seniorov na univerzitách tretieho veku

Prelomovým obdobím v živote každého jednotlivca je prechod z aktívne činného pracovného života do dôchodku. Zo dňa na deň stráca senior svoju terciárnu sociálnu rolu (ktorá bola pre mnohých doposiaľ dominantná), mení sa jeho postavenie a spravidla nepripravený sa stretáva s problémom využitia voľného času. Odrazu sa cíti menej potrebný, nevyužitý, nedocenený. Točí sa v kruhu svojich myšlienok týkajúcich sa vlastných životných, zdravotných a iných problémov, začína sa viac ľutovať.

Nie všetci seniori, ktorí sú v postproduktívnom veku, mali možnosť v minulosti študovať. Jednému sa nenaplnil životný cieľ, iný premárnil príležitosť. Niektorých zastavila prednosť rodine, alebo mali v mladosti inú hierarchiu hodnôt. Ale mnohí by práve v dôchodkovom veku chceli dobehnúť zameškané.

Jednou z možností prekonania novej životnej situácie je doplnenie si vedomostí v oblastiach, na ktoré v prechádzajúcom aktívnom živote nezostal čas, prostredníctvom univerzít tretieho veku. Univerzity tretieho veku (UTV) sú jednou z možností, ktorými sa moderná spoločnosť snaží nielen riešiť otázku vyplnenia voľného času seniorov, spektra ich záujmových aktivít a kompenzovať deficity v ich vzdelaní, ale aj zvýšiť spoločenský význam a prestíž seniorov. Od vzniku prvej UTV v Toulouse v roku 1973 sa ich počet rozrástol na stovky po celom svete. Mnohoročné skúsenosti so vzdelávaním v rámci UTV prinášajú dôkazy o rozsiahlej aktivite, iniciatíve a organizačných schopnostiach seniorov [1, 2].

Motiváciou pre štúdium starších poslucháčov na UTV je napr.:

  • potreba vzdelávania, snaha o vyrovnanie deficitu vo vzdelaní,

  • štúdium predmetu alebo oblasti, na ktoré v minulosti nemali čas,

  • priradenie teoretických vedomostí k predchádzajúcim skúsenostiam, resp. už nadobudnutým praktickým zručnostiam,

  • sledovanie špecifického záujmu (vrátane problematiky starnutia),

  • získanie spoločenskej prestíže spojenej s menom univerzity,

  • potreba sebareflexie, sebarealizácie, hľadanie novej orientácie a úloh,

  • priestor pre podnecovanie všestranného záujmu o život,

  • potenciál pre stimuláciu aktivít, povzbudenie k aktivite v zmysle dodržiavania zásad zdravého starnutia,

  • rozšírenie sociálnych spôsobilostí,

  • potreba komunikácie, najmä s mladšími,

  • potreba podeliť sa o vlastný empirický potenciál,

  • príležitosť pre nadviazanie úzkych kontaktov a nových priateľstiev medzi účastníkmi, prekonávanie pocitu osamelosti [2, 6].

Organizačná forma UTV vychádza z materskej vysokej školy, pričom využíva jej štruktúry a zázemie, najmä lektorský potenciál vysokoškolských pedagógov. Ako uvádzajú Hegyi a kol. [2], z volených výučbových predmetov a tematických oblastí k najžiadanejším patria starnutie, starý človek v zdraví a chorobe, sociálna problematika, právne otázky, politika, umenie, dejiny a jazyky. Obsah vzdelávania by mal súvisieť so situáciou poslucháčov – seniorov [7].

Seniorský vek so sebou prináša viac myšlienok o vlastnom zdraví, o svojich zdravotných problémoch, či zdravotných problémoch svojich príbuzných a rovesníkov. Na Univerzite tretieho veku pri Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského (JLF UK) v Martine, sú starším poslucháčom ponúkané dva študijné programy venujúce sa problematike starého človeka v zdraví a chorobe. Ide o program všeobecná medicína, ktorý má už viac ako 20-ročnú tradíciu a od akademického roku 2014-2015 sa iniciuje nový program starostlivosť o seniorov.

UTV JLF UK realizuje od septembra 2013 projekt „Univerzita tretieho veku – Aktívne starnutie s informáciami z oblasti všeobecného lekárstva a nelekárskych študijných programov“, ITMS kód projektu: 26120130056. Výsledkom vzdelávania seniorov a realizácie tohto projektu na UTV JLF UK v Martine bude:

  • zvýšenie povedomia seniorov o zdravotnej starostlivosti, najnovších diagnostických a liečebných metódach,

  • zvýšenie zdravotnej gramotnosti seniorov,

  • zvládnutie kritických zdravotných situácií seniormi s prípadným poskytnutím laickej pomoci po rozpoznaní zdravotného problému,

  • implementácia atraktívnych didaktických metód do vzdelávania na UTV,

  • vytvorenie špeciálnej interaktívnej multimediálnej učebne UTV,

  • vytvorenie študijných materiálov a elektronických skrípt v študijných programoch všeobecná medicína a starostlivosť o seniorov,

  • komplexné zavedenie tréningu kognitívnych funkcií,

  • vyškolenie 26 lektorov v základných a špecifických zručnostiach,

  • pravidelné stretnutia lektorov a vytvorenie „inkubátora lektorov“,

  • prednášanie zahraničných lektorov študentom UTV.

Študijný program Starostlivosť o seniorov na UTV pri JLF UK v Martine

Iniciácia nového programu starostlivosť o seniorov ako výstup aktuálne riešeného projektu je v pôsobnosti Ústavu ošetrovateľstva JLF UK. Vďaka zameraniu prednášok sa poslucháčom tohto programu ponúka príležitosť hlbšie spoznať samých seba, pochopiť svoje zdravotné problémy a aktívne aplikovať vhodné postupy ich laického riešenia a zvládania. Absolvovanie programu prispieva tiež k formovaniu správneho postoja k svojmu zdraviu a zdravému starnutiu. Program starostlivosť o seniorov je obsahovo zameraný na základné témy z oblasti gerontológie, geriatrie a gerontologického ošetrovateľstva: zdravie a zdravý životný štýl, aktívne starnutie, edukačné, zdravotné a sociálne programy, možnosti starostlivosti o seniora (domáca, inštitucionálna), fyziológia a patofyziológia starnutia, prehľad geriatrických symptómov a syndrómov (špecifických problémov objavujúcich sa u seniorov a možností ich zvládania), prehľad a zvláštnosti vybraných ochorení v staršom veku, prehľad druhov liečby, špecifiká komunikácie a etické aspekty starostlivosti o seniora, možnosti kognitívneho tréningu, starostlivosť o seniora v domácom prostredí a pod. Špecifikom nového programu je nielen teoretická, ale aj praktická výučba.

Lektorský zbor študijného programu tvoria najmä vysokoškolskí pedagógovia z Ústavu ošetrovateľstva JLF UK, ale aj pedagógovia a vedeckí pracovníci z ďalších pracovísk JLF UK i vybraní vysoko kvalifikovaní odborníci z klinickej praxe.

Problematika starostlivosti o seniorov v študijnom programe Ošetrovateľstvo na JLF UK

Kolektív pedagógov Ústavu ošetrovateľstva JLF UK primárne zabezpečuje výučbu najmä študentov bakalárskeho študijného programu ošetrovateľstvo. Vzhľadom na fenomén populačného starnutia a s ním súvisiaci dôraz na iniciovanie programov zdravého starnutia a kvalitné zdravotné a sociálne služby pre čoraz väčší počet seniorov, sú mnohé z tematických oblastí spomínaných v predchádzajúcom texte predmetom výučby aj v študijnom programe ošetrovateľstvo. Problematika starnutia a špecifických potrieb, problémov a aspektov starostlivosti o seniorov je zakomponovaná napr. v predmetoch výchova k zdraviu, potreby pacienta a ošetrovateľský proces, psychológia, komunikácia, primárna ošetrovateľská starostlivosť, psychiatria, duševné zdravie a ošetrovateľstvo, vnútorné choroby / gerontológia a ošetrovateľstvo, neurológia a ošetrovateľstvo. Študenti ošetrovateľstva v tejto oblasti neabsolvujú len teoretickú výučbu, ale získané poznatky aplikujú aj v priamo v klinickej ošetrovateľskej praxi v rámci praktickej výučby na výučbových klinických pracoviskách JLF UK, najčastejšie však v kontakte s chorými seniormi v inštitucionálnej starostlivosti. Práve kontakt s relatívne zdravými seniormi mimo inštitucionálnej starostlivosti, napr. v komunite, si musia študenti ošetrovateľstva za účelom posúdenia potrieb seniora, pochopenia a aplikácie špecifík starostlivosti v zmysle podpory zdravia, edukácie, iniciácie zmien životného štýlu v rámci prevencie či manažmentu ochorení zabezpečovať sami, obyčajne z okruhu svojich príbuzných, blízkych a známych. O aktuálnosti zaradenia problematiky starostlivosti o seniorov v študijnom programe ošetrovateľstvo svedčí aj pomerne rozsiahly počet bakalárskych prác venovaných vybraným témam z gerontologického ošetrovateľstva, ktoré študenti každoročne spracovávajú.

Medzigeneračné vzdelávanie

Ako uvádza Kolland [4], v rámci geragogiky a praxe vzdelávania seniorov neustále rezonuje otázka, či vzdelávanie ponúkané vekovej skupine seniorov má byť rozdelené (veková segregácia), alebo spojené (veková integrácia). Súčasné podmienky, na základe ktorých sa tvoria a realizujú programy na UTV v našom prostredí, nám umožňujú ponúkať hlavne segregačné modely vzdelávania [3].

Prvé medzigeneračné programy začali vznikať na konci 60. rokov minulého storočia ako reakcia na narastajúce odďaľovanie mladšej a staršej generácie vplyvom spoločensko-ekonomickej situácie, s následnou separáciou generácií, izoláciou seniorov a nárastom mýtov, predsudkov a stereotypov vo vnútri generácií. Medzigeneračné vzdelávanie sa od tých čias akcentuje z nasledovných dôvodov:

  • vekové stereotypy ako výzva: spoločné zdieľanie študijných skúseností medzi mladšou a staršou generáciou môže pomôcť spoločenskej integrácii seniorov; komunikácia a kontakty medzi skupinami sú príležitosťou pre vytváranie nových vzťahov a väzieb;

  • spoločenský kapitál: medzigeneračné štúdium vytvára podmienky pre rozvoj medzigeneračných spojení, vytvára dôveru ako základ vzájomných vzťahov, rozširuje a obohacuje sociálnu sieť, pozitívnym spôsobom ovplyvňuje vytváranie spoločných noriem a hodnôt tolerancie, porozumenia a rešpektu;

  • spoločenský vývoj: medzigeneračné programy vychádzajú z predpokladu, že budeme na tom všetci lepšie – ako jednotlivci, rodiny, skupiny, spoločenstvá i spoločnosť – ak budú existovať príležitosti pre vzájomnú interakciu, vzdelávanie, podporu i starostlivosť obidvoch vekových skupín o seba navzájom;

  • kognitívna stimulácia: účasť v medzigeneračných programoch vedie k zlepšeniu pamäťových a iných kognitívnych schopností; výskumné štúdie potvrdzujú prínos takýchto programov aj na život mladých, resp. vzájomný prínos pre obe generácie; v mnohých programoch nie sú seniori ani tak príjemcovia služieb, ako skôr mentori, lektori, poradcovia, priatelia alebo koučovia;

  • vzdelávanie a prax: medzigeneračná výmena sa sústreďuje na (doposiaľ nevyužitý) potenciál seniorov, pričom primárna pozornosť sa nesústreďuje ani tak na spoločné vzdelávanie ako na spoločnú prácu za účelom dosiahnutia spoločného cieľa [4].

Z uvedeného vyplýva, že medzigeneračné vzdelávanie považuje vzťahy medzi mladou a staršou generáciou za rovnako dôležité ako pre obidve vekové skupiny, tak aj pre celú spoločnosť. Môže byť definované ako recipročné vzdelávacie vzťahy a interakcie medzi mladými a seniormi [8].

Pre medzigeneračné vzdelávanie platí:

  • týka sa interdependencie a reciprocity,

  • je dôležité pre uskutočňovanie spoločných aktivít a vzájomné zblíženie sa (vzťah je viac než len interakciou),

  • vzťahuje sa výlučne ku skúsenostiam rôznych vekových skupín alebo generácií,

  • orientuje sa na zdieľanie skúseností takým spôsobom, aby sa využili špecifické schopnosti každej generácie,

  • je koncipované takým spôsobom, aby účastníci kriticky premýšľali o tom, že stereotypy obmedzujú schopnosť vnímať individuálne rozdiely medzi ľuďmi a že generalizácia nie je vždy správna,

  • snaží sa pôsobiť proti negatívnym stereotypom, ktoré sú spojené so starnutím, zohľadňuje mieru kompetencie staršej generácie a jej význam pre vzdelávanie mladých;

  • má za úlohu rozvíjať pochopenie pre postoje iných generácií a korigovať ich správnym smerom, ak je to potrebné [5].

Medzigeneračné vzdelávanie vo vysokoškolskom prostredí má svoje špecifické črty súvisiace s tým, že akademické vzdelávanie ako také je prieskumným a sebariadiacim spôsobom vzdelávania, čo ďaleko presahuje hranice vedomostného vzdelávania. V prieskumnom vzdelávaní dochádza k reflexii životnej skúsenosti špecifickej pre danú generáciu, pričom dôraz sa kladie na dialóg medzi teóriou a skúsenosťou. Z tohto hľadiska sú skúsenosti a profesionálne schopnosti starších študentov veľmi významné – porovnávaním života a profesionálnych skúseností s obsahom štúdia sú starší študenti schopní lepšie konfrontovať teóriu s praxou a uvádzať ich do vzájomného protikladu [4].

Možnosti prepojenia štúdia na UTV a študijného programu Ošetrovateľstvo

Vzhľadom na prezentované výhody medzigeneračného vzdelávania a iniciovaný nový program starostlivosť o seniorov na UTV pri JLF UK uvažujeme o možnostiach prepojenia tohto programu so študijným programom ošetrovateľstvo. V súčasnosti pripravujeme plán pre naplnenie našej vízie v nasledovných oblastiach:

  • Poslucháči UTV a študenti ošetrovateľstva by mohli v zmysle podpory medzigeneračného vzdelávania absolvovať niektoré prednášky i praktické cvičenia spoločne. Tým by sa umožnila vzájomná komunikácia a učenie sa medzi generáciami v zmysle reflexie diskutovaných tém z rôznych perspektív – napr. z aspektu rôznych vekových skupín, z aspektu cieľových skupín, t.j. príjemcov ošetrovateľských služieb (starší poslucháči UTV ako zdraví i chorí seniori, resp. primárni opatrovatelia svojich blízkych) i budúcich poskytovateľov takýchto služieb (študenti ošetrovateľstva).

  • Poslucháči UTV môžu byť v procese výučby študentov ošetrovateľstva zdrojom informácií pre vytváranie kazuistík, opisu prípadov či scenárií opisujúcich určitú špecifickú situáciu v živote seniorov – napr. v súvislosti s ich prechodom z aktívneho produktívneho života do dôchodku a procesom adaptácie na tento prechod, v súvislosti so zmenami zdravotného stavu seniorov (napr. výskyt geriatrických symptómov a syndrómov, novodiagnostikované ochorenie vyžadujúce zmenu životného štýlu alebo selfmanagement tohto ochorenia) alebo ich blízkych (napr. potreba prevzatia roly primárneho opatrovateľa svojho blízkeho príbuzného). Spracované scenáriá opisujúce prípady a situácie týchto konkrétnych seniorov môžu pedagógovia využiť v študijnom programe ošetrovateľstvo pri príprave simulačných metód výučby, či virtuálnych pacientov s dôrazom na špecifiká posúdenia a poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti seniorom.

  • Poslucháči UTV môžu tiež slúžiť ako „model“ pre posúdenie potrieb seniora v rôznej životnej situácii, či nácvik komunikácie s rešpektovaním špecifických zmien súvisiacich so starnutím (napr. kognitívne zmeny, zmeny percepcie, zmeny zmyslového vnímania – zrak, sluch). Taktiež môžu slúžiť ako „model“ na opis a demonštráciu ich individuálneho prežívania nejakej špecifickej životnej situácie, ako sme už spomenuli v predchádzajúcom bode. V takýchto prípadoch sa môžu poslucháči UTV, resp. ich blízki, priamo podieľať na výučbe študentov ošetrovateľstva, kedy im môžu prísť osobne prerozprávať svoj príbeh. Tí môžu následne v rámci diskusie či iných metód výučby konfrontovať teoretické poznatky získané štúdiom s reálnou situáciou daného seniora, analyzovať a reflektovať odporúčané postupy ošetrovateľskej starostlivosti, resp. pokúsiť sa pripraviť plán pre ich aplikáciu v tomto konkrétnom prípade. Uvedený spôsob interakcie študentov ošetrovateľstva a seniorov je zaužívaný napr. na univerzite v Salforde vo Veľkej Británii, kde existuje skupina príjemcov starostlivosti, ich blízkych, či primárnych opatrovateľov, tzv. Service Users and Carers Group. Členovia tejto skupiny prezentujú študentom svoj „príbeh“, svoj pohľad na poskytovanie zdravotnej starostlivosti na základe osobnej skúsenosti, a to ešte pred zaradením študentov do výučby v klinickej ošetrovateľskej praxi. Takýto spôsob výučby si vieme predstaviť napr. v predmetoch potreby pacienta a ošetrovateľský proces, alebo komunikácia, či pri každom z klinických predmetov (chirurgia a ošetrovateľstvo, vnútorné choroby / gerontológia a ošetrovateľstvo, neurológia a ošetrovateľstvo, psychiatria, duševné zdravie a ošetrovateľstvo a pod.).

  • V zmysle podpory zážitkového učenia a výučbovej metódy názornej demonštrácie je využitie poslucháčov UTV možné aj v praktickej výučbe ako „pacientov“ pre nácvik a tréning vybraných ošetrovateľských techník a zručností (napr. odbery biologického materiálu, obväzovanie, techniky prevencie imobilizačného syndrómu, polohovanie, liečebná telesná výchova, meranie vitálnych funkcií). O uvedenom spôsobe prepojenia poslucháčov UTV a študentov ošetrovateľstva uvažujeme v rámci výučby predmetu ošetrovateľské techniky.

  • Pri spracovaní bakalárskych prác najmä výskumného charakteru môžu poslucháči UTV predstavovať súbor respondentov pre zber údajov za účelom realizácie ošetrovateľského výskumu na vybrané témy z oblasti gerontologického ošetrovateľstva, podpory zdravia a prevencie ochorení v tejto vekovej skupine, resp. sa môžu realizovať ako kontaktné osoby pre nábor respondentov seniorského veku z okruhu svojich blízkych či známych. Taktiež je možné zamerať sa na nich v rámci testovania vhodnosti použitia posudzovacích a výskumných nástrojov v tejto vekovej skupine respondentov (najmä pri použití ich prekladaných verzií z cudzieho jazyka).

  • Poslucháči UTV môžu pre študentov ošetrovateľstva predstavovať cieľovú skupinu pre prípravu a implementáciu edukačných programov či plánu ošetrovateľskej starostlivosti v rámci praktickej výučby v predmetoch výchova k zdraviu a primárna ošetrovateľská starostlivosť. Môžu taktiež vystupovať ako kontaktné osoby, resp. sprostredkovatelia kontaktu za rovnakým účelom v prípade programov podpory zdravia a edukačných programov zameraných na seniorov v určitej komunite.

  • Študenti ošetrovateľstva môžu na druhej strane nájsť uplatnenie v rodinách poslucháčov UTV, resp. ich blízkych ako zdroj konkrétnej praktickej pomoci v prípade potreby. Študenti môžu v rámci ošetrovateľskej starostlivosti v domácnostiach seniorov realizovať potrebné ošetrovateľské výkony (napr. preväz rany, ošetrenie diabetickej nohy, polohovanie imobilného seniora, monitorovanie vitálnych funkcií, kontrola hladiny glykémie, príprava na diagnostické vyšetrenie), či asistovať pri vykonávaní (inštrumentálnych) aktivít denného života (napr. asistencia pri príprave a príjme stravy, realizovaní hygienickej starostlivosti, nakupovaní). Takéto prepojenie je možné napr. v rámci predmetov primárna ošetrovateľská starostlivosť, ošetrovateľská prax, či v rámci realizácie súvislej praxe študentov (letná prax, zimná prax).

Záver

Predpokladáme, že uvedené možnosti prepojenia opisovaných dvoch typov štúdia na JLF UK, resp. spolupráce ich poslucháčov/študentov, by mali mať pre všetky zainteresované strany pozitívny prínos. Na strane seniorov je to možnosť uspokojenia potreby akceptácie a uznania i potreby sebarealizácie. Na strane študentov ošetrovateľstva je to zase podpora postoja k staršej generácii v zmysle medzigeneračnej tolerancie a solidarity, porozumenie požiadavke individualizovanej ošetrovateľskej starostlivosti poskytovanej jej príjemcom a učenie sa s využitím alternatívnych, zážitkových metód výučby, s možnosťou konfrontácie teoretických poznatkov s reálnou praxou, situáciou, či skúsenosťou seniorov.

Uvedomujeme si, že iniciácia takejto formy prepojenia štúdia UTV a študijného programu ošetrovateľstvo na JLF UK vyžaduje detailné plánovanie ako aj evaluáciu spokojnosti a analýzu prínosu pre všetkých zainteresovaných. Postupné kroky implementácie našej vízie sú nasledovné:

  1. návrh prednášok a praktických cvičení, ktoré by mohli študenti oboch generácií absolvovať spoločne (komparácia obidvoch študijných programov),

  2. zmapovanie záujmu pedagógov o začlenenie poslucháčov UTV do výučby študentov ošetrovateľstva (stanovenie jednotlivých tém),

  3. posúdenie prijatých poslucháčov UTV pripraveným posudzovacím formulárom, ktorý zohľadňuje záujem, ochotu, motiváciu, reálnu situáciu v súvislosti s témami, ktoré boli navrhnuté (napr. zmena zdravotného stavu ako výskyt geriatrických symptómov a syndrómov, novodiagnostikované ochorenie vyžadujúce zmenu životného štýlu alebo selfmanagement tohto ochorenia, potreba prevzatia roly primárneho opatrovateľa svojho blízkeho príbuzného),

  4. následná realizácia prepojenej výučby v obidvoch študijných programoch podľa podrobného harmonogramu,

  5. hodnotenie efektivity a spokojnosti zúčastnených na základe pripraveného evaluačného nástroja.

Uvedeným príspevkom sme chceli poukázať na východiská a možnosti prepojenia vybraných študijných programov na JLF UK v Martine s využitím netradičných foriem medzigeneračného vzdelávania.

Príspevok vznikol v rámci riešenia projektu „Univerzita tretieho veku – Aktívne starnutie s informáciami z oblasti všeobecného lekárstva a nelekárskych študijných programov“, ITMS kód Projektu: 26120130056.

Zoznam bibliografických Odkazov

[1] ADAMEC, P., KRYŠTOF, D. a kol.: Univerzity třetího věku na vysokých školách. Brno: Asociace univerzit třetího věku České republiky ve spolupráci s Masarykovou univerzitou, 2011, 135 s. ISBN 978-80-210-5640-4.

[2] Hegyi, L. a kol.: Sociálna gerontológia. 1. vyd. Bratislava: Herba, spol. s r. o., 2012, 176 s. ISBN 978-80-89171-99-6.

[3] Hrapková, N.: Integračné vzťahy a kontakty vo vzdelávaní seniorov. In Elán vital v priestore medzigeneračných vzťahov. Prešov: PU, 2010, s. 47-55. Júl 10, 2014. Dostupné na: http://www.pulib.sk/elpub2/FF/Balogova1/pdf_doc/5.pdf

[4] Kolland, F.: Proč potřebujeme mezigenerační vzdělávání? In Waxenegger, A. jménem konzorcia ADD LIFE (Ed.) (2008): Zpráva ADD LIFE – Co jsme se naučili 1: Mezigenerační vyučování a učení v univerzitním prostředí – zkušenosti a doporučení. Štýrský Hradec: Univerzita ve Štýrském Hradci, © konzorcium ADD LIFE, 2008, s. 7-8. Júl 10, 2014. Dostupné na: http://add-life.uni-graz.at/cms/files/add-life_report1_cz.pdf

[5] KOLLAND, F.: Co je mezigenerační vzdělávání ve vysokoškolském kontextu? In Waxenegger, A. jménem konzorcia ADD LIFE (Ed.) (2008): Zpráva ADD LIFE – Co jsme se naučili 1: Mezigenerační vyučování a učení v univerzitním prostředí – zkušenosti a doporučení. Štýrský Hradec: Univerzita ve Štýrském Hradci, © konsorcium ADD LIFE, 2008, s. 9-10. Júl 10, 2014. Dostupné na: http://add-life.uni-graz.at/cms/files/add-life_report1_cz.pdf

[6] KRYSTOŇ, M.: Motivácia v edukácii seniorov. Lifelong Learning – celoživotní vzdělávání, 2012 (3), s. 64-73. ISSN 1804-526X.

[7] PETŘKOVÁ, A., ČORNANIČOVÁ, R.: Gerontagogika: Úvod do teorie a praxe edukace seniorů. Olomouc: Univerzita Palackého, 2004, 92 s. ISBN 80-244-0879-1.

[8] Rabušicová, M., Kamanová, L., Pevná, K.: O mezigeneračním učení. Brno: Masarykova univerzita, 2011, 208 s. ISBN 978-80-210-5750-0.

ADRESA A E-MAIL

Mgr.Mária Zanovitová, PhD.

Univerzita Komenského v Bratislave

Jesseniova lekárska fakulta v Martine

Ústav ošetrovateľstva

Malá hora 5

036 01 Martin

Slovenská republika

e-mail: zanovitova@jfmed.uniba.sk

web: http://www.jfmed.uniba.sk/index.php?id=2048

Mgr.Martina Lepiešová, PhD.

Univerzita Komenského v Bratislave

Jesseniova lekárska fakulta v Martine

Ústav ošetrovateľstva

Malá hora 5

036 01 Martin

Slovenská republika

e-mail: lepiesova@jfmed.uniba.sk

web: http://www.jfmed.uniba.sk/index.php?id=2048

Mgr.Ivan Farský, PhD.

Univerzita Komenského v Bratislave

Jesseniova lekárska fakulta v Martine

Ústav ošetrovateľstva

Malá hora 5

036 01 Martin

Slovenská republika

e-mail: farsky@jfmed.uniba.sk

web: http://www.jfmed.uniba.sk/index.php?id=2048

Zostavovateľ: Univerzita tretieho veku pri Ústave celoživotného vzdelávania Žilinskej univerzity v Žiline

Jazyková korektúra: Mgr. Katarína Pankuchová, PhD.

Vydalo: EDIS-vydavateľstvo Žilinskej univerzity pre Asociáciu univerzít tretieho veku na Slovensku v novembri 2014 ako svoju 3837. publikáciu

Vydanie: prvé

Náklad: 212 výtlačkov

ISBN 978-80-554-0933-7

Za použitú literatúru a zdroje informácií zodpovedajú autori abstraktov a príspevkov zborníka.

Vytlačené z dodaných predlôh.