Zborník ASUTV 2010

U n i v e r z i t a K o m e n s k é h o v B r a t i s l a v e

Centrum ďalšieho vzdelávania Univerzita tretieho veku

Univerzita tretieho veku

 

v partnerstve

s Asociáciou Univerzít tretieho veku na Slovensku – ASUTV

Európska federácia starších študentov EFOS

 

 

pod záštitou rektora Univerzity Komenského v Bratislavedoc. PhDr. Františka Gahéra, CSc.

Zborník z medzinárodnej konferencie konanej dňa 7. októbra 2010 k 20. výročiu univerzít tretieho veku na Slovensku

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

2010

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

 

Zostavovateľ                             PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

 

 

Redakčná rada                          PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

PhDr. Katarína Grunwald

Ing. Lucia Hrebeňárová, PhD.

 

Recenzent                                 doc. PhDr. Rozália Čornaničová, CSc.

 

 

Za odbornú a jazykovú úroveň textu zodpovedajú autori

 

 

 

Zborník sa vydal vďaka finančnej podpore projektu

z programu Zelená pre seniorov Nadácie Orange

a Asociácie univerzít tretieho veku na Slovensku

 

 

 

© Univerzita Komenského v Bratislave, 2010

 

 

 

 

 

OBSAH

  • Úvod
  • Hlavný referát
    • Dvadsať rokov univerzitného vzdelávania seniorov na Slovensku a v rámci Európskej federácie starších študentov – EFOS
  • Referáty plenárneho rokovania
    • Reflektujú univerzity tretieho veku demografické zmeny v spoločnosti a spoločenské priority?
    • Význam európskych projektov pre vzdelávanie seniorov
    • Internationale Kontakte älterer Studierender Erfahrungen und Ergebnisse
    • Univerzita tretieho veku ako jeden z prostriedkov na udržanie fyzického a duševného zdravia
    • Popularizácia UTV v regióne
    • Zhodnotenie štúdia na UTV SPU v Nitre počas 20 rokov trvania
    • Seniorské vzdelávanie na Žilinskej univerzite v Žiline
    • Študijný odbor Praktické využitie počítačov na UTV pri STU v Bratislave
    • Štúdium klasickej latinčiny a rímskych reálií na UTV UK v Bratislave
    • Vzdelávanie – prostriedok na sebaaktualizáciu
    • Vzdelávanie seniorov ako podpora aktívneho životného programu v starobe
    • Rozmanitosť aktivít seniorov a ich prínos v komunite obce
    • Návrhy opatrení odbornej pracovnej skupiny pre celoživotné vzdelávanie a informatizáciu Rady vlády Slovenskej republiky pre seniorov do návrhu Národného programu

 

Úvod

 

 

Dvadsaťročná história univerzít tretieho veku na Slovensku, bohatá vzdelávacia ponuka, rôznorodosť foriem vzdelávania a doplňujúcich aktivít nás priviedli k myšlienke pripraviť medzinárodnú konferenciu, kde by sme mohli prezentovať svoje skúsenosti a úspechy. Súčasne je naším záujmom vytvoriť priestor pre otvorenú diskusiu zameranú na inovácie a nové možnosti vzdelávacích programov pre seniorov na univerzitách.

 

Generácia starších študentov na univerzitách sa neustále vyvíja, mení a k tomu sa menia aj požiadavky na ponúkané možnosti štúdia. Univerzity tretieho veku na Slovensku sa za dvadsať rokov rozšírili do jedenástich univerzitných miest a na trinásť univerzít. Starší študenti na univerzitách už nie sú zvláštnosťou, ale bežnou skutočnosťou, ktorú prijímajú pozitívne nielen tí, ktorí univerzity tretieho veku zakladali a učia na nich mnoho rokov, ale aj mladí lektori UTV a študenti univerzít. Intergeneračné spolužitie na univerzitách otvára nové možnosti pre spoluprácu a rozvojové projekty. Je potrebné využívať potenciál a múdrosť seniorského veku, ktoré sa spájajú so životnými skúsenosťami starších študentov.

Pre mnohých seniorov sa stalo vzdelávanie na UTV novým zmyslom života. Je to prirodzené, veď popri uspokojovaní vzdelávacích potrieb si seniori na univerzitách vytvárajú nové vzťahy, nachádzajú nové kontakty, plnia si svoje ciele z mladosti a nachádzajú programy pre zmysluplné a kvalitné vypĺňanie voľného času.

 

Konferencia by mala poukázať na vysoký záujem seniorov o programy aktívneho starnutia a potrebu pokračovať v úsilí a podpore idey univerzít tretieho veku. Veríme, že naše stretnutie prinesie nové myšlienky, ktoré bude možné aplikovať do praxe vzdelávania seniorov v najbližšom období a poukáže na možnosti ich rozvoja.

 

 

 

 

 

DVADSAŤ ROKOV UNIVERZITNÉHO VZDELÁVANIA SENIOROV NA SLOVENSKU A V RÁMCI EURÓPSKEJ FEDERÁCIE STARŠÍCH ŠTUDENTOV – EFOS

 

 

PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

 

 

Abstrakt

Príspevok sa zameriava na genézu, zmeny počas dvadsiatich rokov a možnosti vo vzdelávaní seniorov v slovenskom i európskom kontexte.  Poukazuje na potrebu riešiť niektoré oblasti činnosti univerzít tretieho veku a hľadať podporu tejto významnej aktivity. Vzdelávanie seniorov má pozitívny vplyv nielen na účastníkov aktivít, ale má aj celospoločenský dopad.

 

Kľúčové slová

Univerzity tretieho veku, obsah a rozsah štúdia, možnosti a formy vzdelávania, osobnosť seniorského študenta, demografická revolúcia a jej dopad, štvrtý vek, asociácie združujúce seniorské vzdelávacie inštitúcie a ich ciele.

 

 

Dvadsať rokov skúseností dáva zvyčajne každej organizácii dostatok informácií pre analýzy a hodnotenia, a zároveň aj bázu pre tvorbu  nových perspektív a cieľov.    Východisková idea  pre vznik novej vzdelávacej inštitúcie – UTV, ktorá sa bude orientovať na tých skôr narodených, vznikla začiatkom roku 1990 na podnet Jednoty dôchodcov na Slovensku, Ministerstva školstva, mládeže a športu SR, Ministerstva zdravotníctva SR, Ministerstva sociálnych vecí SR a  Univerzity Komenského v Bratislave. Prvá UTV na Slovensku bola zriadená rozhodnutím Vedeckej rady UK v Bratislave. Poznatky zo zahraničných UTV (hlavne francúzskych a poľských), prvé skúsenosti z Akadémie tretieho veku v Olomouci a v Trenčíne  a teória celoživotného vzdelávania boli základom pre prácu na Katedre vzdelávania dospelých, dnes Katedre andragogiky FFUK v Bratislave, ktorá sa stala odborným garantom pre tvorbu prvého študijného programu.  Dovoľte spomenúť tých, ktorí prispeli najväčšou mierou pre otvorenie prvej UTV  na Slovensku a to prof. RNDr. Pavla Hrnčiara, DrSc.  vtedajšieho prorektora UK, PaedDr. Martu Fittovú, prvú tajomníčku UTV a doc. PhDr. Rozáliu Čornaničovú, CSc.  pracovníčku Katedry vzdelávania dospelých Filozofickej fakulty UK v Bratislave. Za Jednotu dôchodcov výrazne prispeli k otvoreniu i propagácii UTV v prvých rokoch jej činnosti doc. Ing. Juraj Kaliský, CSc.  a v Nitre od roku 1991 doc. Ing. Viliam Horniak, CSc.  V tomto roku vznikla aj ponuka pre seniorov na Jesseniovej lekárskej fakulte UK v Martine vďaka primárovi MUDr. Branislavovi Gerykovi a doc. MUDr. Josefovi Květenskému, CSc.  Nasledovali ďalšie univerzity a to v roku 1992 na UMB v Banskej Bystrici pod vedením doc. Ing. Lýdie Schniererovej, CSc. a na Technickej univerzite v Košiciach za organizácie p. Kataríny Kováčovej.  Univerzity tretieho veku sa v prvej etape realizovali v súlade so zákonom č. 172/1990 Zb. o vysokých školách, neskôr v súlade so zákonom o ďalšom vzdelávaní č. 386/1997 Z.z. v znení jeho zmien a doplnkov, ale až po 20 rokoch, teda v roku 2010 sa dostala do zákona o celoživotnom vzdelávaní zmienka o vzdelávaní seniorov. Metodickým a poradným orgánom sa pre UTV na Slovensku stala Asociácia univerzít tretieho veku na Slovensku, ktorá bola založená v Košiciach 1. decembra 1994 a prvým jej prezidentom sa stal Prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc. Asociácia plní dnes funkciu kolektívneho združenia, ktoré okrem metodickej a poradnej úlohy zastupuje navonok univerzity tretieho veku a reprezentuje seniorských študentov doma i v zahraničí.

 

Myšlienka vzdelávania seniorov je v Európe známa už skoro 40 rokov, keď v roku 1973 bola otvorená prvá UTV na svete v meste Toulouse vo Francúzsku.  Ponuky v jednotlivých krajinách sú dnes odlišné obsahom , rozsahom i organizáciou štúdia. Vzdelávacie kurzy sú pre seniorov ponúkané nielen ako univerzity tretieho veku (na Slovensku, v Českej republike, Poľsku, Francúzsku, Belgicku), ale aj ako seniorské akadémie pri univerzitách (v Nemecku, Holandsku), alebo aj ako univerzity voľného času a univerzity každého veku (Francúzsko). Univerzity tretieho veku (U3A) vo Veľkej Británii nie sú centralizované iba pri univerzitách, ale sa realizujú aj v menších mestách a strediskách, čo znamená, že ich je aktuálne 771 s počtom 248 tisíc študentov a sú zlúčené v asociácii U3A trust. Na mnohých seniorských programoch sa v rámci Európy popri univerzite podieľa aj mesto, či niekde kultúrne ustanovizne, ako sú napr. múzeá a kultúrne centrá. O tejto organizácii vzdelávania seniorov aktuálne uvažuje na Slovensku mesto Košice v spolupráci s TU v Košiciach a inými vysokými školami v tomto meste.  Integrované vzdelávanie spolu s mladými študentmi v denných formách riadneho štúdia je ponúkané v Rakúsku, ale nie je prístupné vo všetkých univerzitných odboroch štúdia.

 

UTV Rok založenia
UK v Bratislave 1990
JLF UK v Martine 1991
SPU Nitra 1991 Klub dôch.   1993 VŠP             1996 SPU
UKF Nitra 1991 Klub dôch.   1993 VŠP            1996 UKF
TU Košice 1992
UMB Banská Bystrica 1992
TU Zvolen 1993 na UMB       1996 samostatne
Žilinská univerzita 1995
STU v Bratislave 1998
Trnavská univerzita 1999
Trenčín 2002
Liptovský Mikuláš 2005
Ružomberok 2006
Prešov 2006

 

Tabuľka 1: Vznik jednotlivých UTV na Slovensku

 

Univerzita tretieho veku na Slovensku vznikla ako inštitúcia, ktorá:

  • má zabezpečovať starším ľuďom právo na vzdelanie
  • má ako vysokoškolská inštitúcia  zabezpečovať nielen vzdelávanie, ale aj robiť výskum a spolupracovať s inými inštitúciami v prospech starších ľudí
  • má uspokojovať vzdelávacie potreby a poskytovať študijný obsah predmetov  vychádzajúci  z najnovších vedeckých poznatkov
  • má vytvárať podmienky pre činnostnú životnú orientáciu a priestor pre intelektuálnu a spoločenskú realizáciu a afiliáciu starších ľudí
  • má zvyšovať záujem spoločnosti  i vedy o problematiku tretieho veku
  • má zvyšovať záujem spoločnosti i vedy o problematiku tretieho veku a participovať na hlbšom poznávaní tejto vekovej skupiny obyvateľstva (Čornaničová, 2007).

Pre obsah štúdia bol v prvom roku (1990/91) stanovený všeobecný ročník, ktorý ponúkal základ predmetov, ktoré sa plánovali v ďalších rokoch ponúknuť.  V druhom študijnom roku už mala prvá UTV na Slovensku  v ponuke 9 študijných odborov a 407 študentov. Štúdium sa stalo dvojročným a bolo určené len pre dôchodcov. Záujem verejnosti stúpal a o štúdium mali záujem aj mladší. Dôvodov pre zníženie vekovej hranice bolo niekoľko:

·       zúženie ponuky a rušenie možností štúdia popri zamestnaní

·       nárast záujmu verejnosti

·       príprava na dôchodok niekoľko rokov pred jeho nástupom

·       dostatok voľných miest pre záujemcov o štúdium na UTV

Dvojročné štúdium sa absolventom štúdia na UTV zdalo časovo prikrátke a nedostatočné pre získanie širšej sústavy vedomostí z jedného odboru. Na návrhy učiteľov aj študentov sme reagovali predĺžením štúdia s podrobnejšou ponukou jeho obsahu. Postupne sa rozširovala aj škála študijných odborov a ďalšie vysoké školy a fakulty prejavovali záujem o vzdelávanie seniorov.

 

Dnes je štúdium na UTV na Slovensku trojročné s ucelenou ponukou vzdelávacieho programu v konkrétnom odbore.  Ponuky na UTV vychádzajú z profilácie univerzity a materské univerzity a ich fakulty majú zodpovednosť za obsahový program vzdelávania.  Zapojenie sa do vzdelávania seniorov však závisí len na ochote a dobrej vôli jednotlivých fakúlt, pracovísk, či zanietených učiteľov.

Seniorskí študenti majú odlišné vzdelávacie záujmy i postoje k vyučovaciemu procesu. Nielenže prejavujú záujem o preberanú problematiku, ale chcú informácie učiteľa rozšíriť a využiť vlastné vedomosti a skúsenosti pre doplnenie obsahu prednášanej problematiky. Obojstranné diskusie a vedomosti seniorov obohacujú  študentov a učiteľov navzájom a vytvárajú priestor pre rozvoj informácií. Starší študenti prejavujú záujem aj o ďalšie formy vzdelávania a popri prednáškach sa aktívne zúčastňujú projektov, exkurzií, návštev múzeí,   i praktických cvičení rôzneho druhu.

Miesto, ktoré dnes zaujíma v spoločnosti 21. storočia náš senior, závisí vo veľkej miere od jeho aktívnej sebaorganizácie v rámci vlastnej generácie i v intergeneračnej práci.  Len za takýchto podmienok môžeme očakávať naplnenie princípu spoločenskej užitočnosti a zdôvodniť miesto starých ľudí v spoločnosti. Osobnosť seniorského študenta na Slovensku sa pomaly približuje aj mentalite starších študentov v západných krajinách Európy, keď sa naši seniori nielen zúčastňujú aktivít, ale podieľajú sa aj na ich príprave a realizácii. Najlepším príkladom sú Kluby UTV, kde si študenti pripravujú stretnutia a pozývajú  zaujímavé a významné osobnosti spoločenského i vedeckého života, organizujú kultúrne i spoločenské aktivity.

 

Ďalšia skutočnosť, ktorá charakterizuje  UTV na Slovensku je vysoký podiel žien, ktorý je napr. na UK v Bratislave až 89% oproti mužom, v rámci Slovenska to bolo v roku  2008/09 zo 6205 spolu 5441 žien  t.j. 88% a v roku 2009/10   zo 6603 spolu 5717 žien, tj, 86,6%.  Podobná situácia je aj v Poľsku a v Českej republike. Situácia je odlišná  v Nemecku aj v Holandsku, kde sú muži a ženy viac v rovnováhe.  Faktorov je mnoho, ale určite je táto skutočnosť podmienená odlišným spôsobom života v jednotlivých krajinách,  rozdielnou strednou dĺžkou života, ktorá je v západnej Európe o 5 rokov vyššia ako u nás, ale aj finančným zabezpečením a výškou dôchodkov. Stredná dĺžka života v SR predstavovala v roku 2006 u mužov vyše 70 rokov a u žien vyše 78 rokov (Rovný, 2006).

 

 Rok Počet poslucháčov Z toho žien %
1999 2268 1728 76
2000 2584 2231 86
2001 2964 2322 78
2002 3119 2542 81
2003 3581 3018 84
2004 4154 3202 77
2005 4525 3808 84
2006 5274 4785 91
2007 6033 5244 87
2008 6205 5441 82
2009 6652 5762 87

Tabuľka 2: Počet poslucháčov UTV na Slovensku spolu, z toho žien

zbornik2010-image008

Graf 2: : Počet poslucháčov  UTV na Slovensku spolu, z toho žien

zbornik2010image007

Graf 1: Pomer mužov (male) a žien (female) vo vzdelávaní – porovnanie (Príklad z projektu EFOSEC)

Demografická revolúcia, ktorá nám priniesla predĺženie života a väčší počet starších ľudí v spoločnosti nás núti zamýšľať sa nad sprievodnými skutočnosťami. Na jednej strane nám prináša nový názov pre ďalšiu etapu života starších ľudí a terminologicky nám ponúka možnosť hovoriť o tzv. štvrtom veku.  Dnes je už bežné, že sa nám v programoch na UTV stretávajú dve generácie poslucháčov, teda seniori v treťom a tí starší v štvrtom veku. Na druhej strane demografické zmeny ovplyvnili aj možnosti štúdia seniorov na slovenských univerzitách. Pre niektoré regióny, či mestá a ich univerzity tretieho veku to znamená  zvýšenie počtu záujemcov o štúdium natoľko, že je potrebné na prijatie čakať. Pri náraste počtu mladých študentov nie je možné uspokojiť  všetkých seniorov.  Učebne, ktoré sa  vyhradili pre UTV pred dvadsiatimi rokmi hlavne v piatok sú dnes nepostačujúce a seniorské prednášky sa na niektorých univerzitách realizujú počas celého týždňa. Napriek tomu  nie je možné priestorovo zabezpečiť všetky potrebné aktivity a činnosti, ktoré sa na UTV realizujú.

V našich podmienkach je otázka financovania UTV  dosť problematická, lebo je ponechaná na samotné vysoké školy a organizátorov seniorského vzdelávania. Vysoké školy na Slovensku nie sú pre túto formu vzdelávania dotované štátom, naproti Českej republike a sčasti aj v Poľsku, kde sa na tieto aktivity zo štátneho rozpočtu prispieva.

Napriek problémom, ktoré UTV na Slovensku majú podarilo sa nám realizovať niekoľko celoslovenských odborných seminárov a konferencií a to k 5. , 10. aj 15. výročiu UTV a semináre k aktuálnym témam života seniorov. Spolupráca Asociácie UTV na Slovensku (ASUTV) a Európskej federácie starších študentov (EFOS) začala spoločným odborným seminárom s medzinárodnou účasťou, ktorý sa konal v Bratislave v roku 1998 pod názvom „Prínos vzdelávania starších  pre psychofyzické zdravie človeka“ a neskôr rozšírila pri realizácii odborného seminára v roku 2002 pod názvom „Vzdelávanie seniorov a nové trendy pre tretie tisícročie“.

Škála vzdelávacích foriem a ďalších aktivít na UTV sa postupne rozširovala tak, ako aj obsah štúdia. Prednáškové formy, semináre a diskusie sa prirodzene v niektorých odboroch doplnili odbornými exkurziami, ktoré sa postupne začali rozširovať aj do zahraničia.  Niektoré UTV hľadali  nové kontakty aj na univerzitách  na základe partnerských kontaktov vlastných univerzít a neskôr aj za účelom vytvárania partnerstiev pre projekty Sokrates a projekty ďalšieho vzdelávania Grundtvig.

Dnes už máme za sebou niekoľko partnerstiev v projektoch, keď na UK v Bratislave seniori riešili úlohy projektu EuCoNet, EFOSEC, ELiLL, Danube Networkers a VECU, seniori z STU v Bratislave projekt Seniori online, Sen Net a Neighbours, v Žiline projekt T.A.P.E (Trans-generational Arts/cultural Platform in Europe). Taktiež UTV pri UMB v Banskej Bystrici je partnerom v projekte Grundtvig pod názvom TANDEMS – GO, ktorý je zameraný na komunikáciu medzi generáciami prostredníctvom IKT. Projekty Európskej únie umožňujú seniorom v rámci mobilít získavať skúsenosti priamo v teréne v partnerskej organizácii a v rámci riešenia úloh projektu získavať nové informácie s možnosťou komparácie. Partnerstvá ponúkajú aj rozvoju jazykových znalostí a umožňujú jazykový tréning pri spoločných stretnutiach so zahraničnými partnermi.

Základom pre nové kontakty a partnerstvá sú  aj vzájomné združenia seniorov, ktoré spájajú študentov s cieľom výmeny a získavania informácií a riešenia spoločných úloh i aktuálnych otázok. Slovenské UTV sú združené v Asociácii UTV na Slovensku – ASUTV, ktorá od roku 1994 zabezpečuje popri informačnej a združovacej úlohy aj poradenstvo a vzájomnú spoluprácu. Na medzinárodnej úrovni sú UTV zo Slovenska zapojené (cestou členstva asociácie od roku 2000) do diania svetovej asociácie UTV – AIUTA. Prepojenie máme aj na Európsku federáciu starších študentov – EFOS, v ktorej máme stále členstvo vo výbore od roku 1994 a od roku 2003 sme predsedajúcou krajinou EFOS. Aj EFOS zaznamenáva v roku 2010 dvadsať rokov od svojho založenia. Ústredným, hlavným cieľom EFOSu, ktorý vychádza z práva starších ľudí k prístupu k univerzitnému vzdelávaniu je Ochrana záujmov starších študentov na univerzitách v Európe.

Historicky boli kreované a konkretizované ďalšie ciele EFOS:

1.     Podpora vytvárania študijných možností a vzdelávania starších ľudí na univerzitách, ktoré realizujú vzdelávanie integrovane s mladými študentmi alebo na univerzitách pre seniorov.

2.     Účasť na projektoch ako ďalších aktivít  starších študentov v rámci Európy

3.     Podpora možností pre vyššie vzdelávanie starších študentov v prípade straty kvalifikácií prístupom k doplnkovým skúškam

4.     Verejná podpora vecí týkajúcich sa vzdelávania

5.     Podpora foriem štúdia seniorov na univerzitách v Európe  v záujme zlepšovania kvality života a sociálneho postavenia starších ľudí

6.     Spolupráca s autonómnymi  národnými organizáciami s podobnými cieľmi

7.     Využívanie schopnosti a vedomosti starších študentov, ktoré sú prospešné pre spoločnosť.

8.     Spolupráca s ďalšími európskymi a medzinárodnými organizáciami orientovanými smerom k starším ľuďom.

9.     Reprezentácia a zastupovanie záujmov členov EFOS vo veciach uspokojovania vzdelávacích potrieb starších študentov a vytvárania podmienok pre realizovanie ich aktivít

Rokovania EFOS sa počas dvadsaťročnej histórie konali trikrát v Bratislave a jedenkrát v Modre, k čomu sa dvakrát v Modre stretli aj riešitelia spoločných európskych projektov Grundtvig.  V súčasnej dobe sa EFOS zaoberá otázkami: Ako ďalej v seniorskom vzdelávaní v rámci Európy, ako zabezpečiť vzdelávacie potreby seniorov v rôznych krajinách Európy, ako vytvárať možnosti a zabezpečiť potrebné podmienky pre vzdelávanie seniorov,  ako využiť vedomostný potenciál seniorov a ich životné skúsenosti v prospech svojho okolia a spoločnosti, ako ďalej odovzdávať vedomostné a kultúrne hodnoty mladším generáciám.  Podmienky pre vzdelávanie seniorov i vzdelávacie systémy v rámci Európy sú rôzne. Táto rôznorodosť nám dáva možnosť  hľadať aplikovateľné metódy i porovnávať formy práce, čo je zvyčajne aj témami spoločných európskych stretnutí.

Takýmto bolo aj stretnutie seniorov na workshope k zavedeniu Eura, kde rakúski seniori nešetrili radami a povzbudili našich k správnemu postoju k novej mene.

Nielen diskusie v EFOS, ale aj naša vlastná situácia nás núti zamýšľať sa nad rozšírením možností a doplnením systému vzdelávania seniorov na Slovensku. Nová náplň seniorského vzdelávania by mala vychádzať z oddialenia dôchodku a posunutia vekovej hranice stanovenej pre odchod do dôchodku. V tomto zmysle by sme mohli uvažovať o vzdelávaní starších aj pre potreby pracovného trhu, pre flexibilné riešenie pracovných situácií a hľadaní možností pre ľudí 50+. Kapacitne však UTV nestačia, tak len radikálny zásah do zabezpečovania organizácie štúdia môže vytvoriť potrebné podmienky pre rozširovanie vzdelávacej ponuky.

Ako teda ďalej vo vzdelávaní seniorov?

Je potrebné presvedčiť verejných činiteľov a vládnych predstaviteľov o celospoločenskom prospechu z programov vzdelávania. Štúdium nielenže stimuluje účastníkov pre mentálne a sociálne aktivity, ale ich aj orientuje k rozvoju vlastných záujmov.  Benefity z účasti seniorov na vzdelávaní sa prejavujú postupne pri riešení zdravotných, sociálnych či celospoločenských otázok. Vzdelaný človek je flexibilnejší, ľahšie zvláda úlohy a problémy, lepšie sa orientuje v priestore a ľahšie komunikuje. Tento prínos, ktorý nám vzdelávanie dáva sa prijíma automaticky a okolie si ho nie vždy uvedomuje. Mentálne aktívni ľudia majú silnejšie záujmy o dianie v spoločnosti a chcú sa zúčastňovať  aj na spoločenskom rozhodovaní.

Vzdelávanie prináša aj pozitívny efekt na zdravie a duševnú pohodu seniorov, čo sú významné aspekty  kvality života. Edukácia seniorov má aj svoj makrorozmer, kedy spoločnosť získava plnohodnotných ľudí až do vysokého veku, menšiu závislosť seniorov na sociálnych službách a pozitívny postoj ostatných občanov k seniorom (Balogová,B. 2008).

Tieto skutočnosti by mali presvedčiť zodpovedných o význame vzdelávania pre rozvoj osobnosti starších ľudí a centrálne i celoplošne v rámci Slovenska riešiť postavenie a rozvoj UTV.

 

 

Literatúra:                                       

BALOGOVÁ, B. 2008. Seniori v kontexte edukácie, In: Zborník „Svet seniora, senior

                    vo svete“, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove,

ISBN 978-80-8068-814-1, s.228.

ČORNANIČOVÁ, R. 2007. Idea vzniku a založenie UTV na Slovensku, In: Zborník

História a súčasnosť UTV na Slovensku“, Univerzita Komenského

v Bratislave, ISBN 978-80-223-2309-3, s. 8-9.

HRAPKOVÁ, N. 2007. Projekt EFOSEC, Fragebogen für Studenten, EFOS News

2007/2 , http://www.efos-europa.eu/downloads/efosnews20072.pdf.

ROVNÝ, I, 2006. V SR sa zvyšuje stredná dĺžka života, TASR 2006,

http://www.zzz.sk/?clanok=1368.

 

 

Kontakt:

PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

Univerzita Komenského

Centrum ďalšieho vzdelávania

Univerzita tretieho veku

Šafárikovo nám.6

818 06 Bratislava

Nadezda.Hrapkova@gmail.com

 

REFLEKTUJÚ UNIVERZITY TRETIEHO VEKU DEMOGRAFICKÉ ZMENY V SPOLOČNOSTI A SPOLOČENSKÉ PRIORITY?

PhDr. Libor Lubelec, CSc.

 

 

Abstrakt

Príspevok sa orientuje na krátky pohľad na súčasné fungovanie UTV v kontexte individuálnych potrieb jej účastníkov a deklarovaných spoločenských očakávaní od UTV. Poukazuje na pozitívne aj negatívne faktory, ktoré ovplyvňujú v súčasnosti chod UTV. Zároveň sa autor pokúša načrtnúť výzvy, ktoré stoja pred UTV a celkovo ďalším vzdelávaním seniorov 50+ v najbližších rokoch. V príspevku sa hovorí aj o potrebe inovovať víziu pôsobenia UTV v nadväznosti na možné partnerstvá s relevantnými spoločenskými subjektami a potrebami ich rozvoja.

 

1. Úvodom

Dvadsať rokov úspešného fungovania UTV ako inštitúcie v oblasti ďalšieho vzdelávania dospelých je príležitosťou nielen pre ohliadnutie sa do minulosti a potešenie sa z dosiahnutých úspechov, ale aj pre zamyslenie sa nad tým ako ďalej efektívne fungovať v novo sa formujúcich spoločenských podmienkach .

Ako iste viete, reglement dotýkajúci sa štúdia na UTV hovorí o veku 50+ od ktorého sa možno zapísať na štúdium UTV. Veková kohorta 50+, t.j. potenciálnych študentov UTV sa nám starnutím populácie utešene rozrastá. Pre UTV je to signál zamyslieť sa nad tým, ako ďalej so zabezpečením podmienok pre štúdium stále sa zväčšujúceho  okruhu záujemcov o štúdium na UTV, ako efektívne pripraviť ponuku vzdelávacích programov, vzdelávacích a rozvojových aktivít, aby sme obsiahli a uspokojili čo najväčší okruh záujemcov o štúdium, v čo najkomplexnejšom okruhu ponúkaných vzdelávacích programov a aktivít.

To čo nás ako inštitúcie ďalšieho vzdelávania dospelých z pohľadu rozširovania sa našej klientely  „ teší “, to robí vrásky expertom v sociálnej oblasti. Títo signalizujú problémy hlavne z pohľadu nárokov udržateľnosti systému sociálneho zabezpečenia a zamestnateľnosti resp. vysokej miery nezamestnanosti ľudí vo veku 50+. Táto veková kohorta má status znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, čím sa aj oficiálne akceptuje jej sťažená zamestnateľnosť.

Menej pozornosti je z pohľadu spoločnosti venované  práve skupine občanov, ktorá dosiahla dôchodkový vek a opustila spoločenský pracovný okruh. Práve pre túto vekovú skupinu je UTV príležitosťou nielen rozšíriť si svoje poznatky v oblastiach jej záujmu, ale aj priestorom pre sociálne a kultúrne vyžitie sa v novej životnej situácii.

Vidíme tu aj priestor pre zachovávanie, využitie, ale aj sieťovanie a zveľaďovanie poznatkového potenciálu  a životnej energie ľudí, ktorí sú už mimo spoločenský pracovný okruh.

Zo spoločenského pracovného okruhu nám často odchádzajú občania s vysokou úrovňou explicitných aj tacitných vedomostí, s potenciálom ktorý je pri dnešnom spôsobe zaobchádzania s poznatkami fakticky pre spoločnosť  a jej organizačné súčasti stratený. Máme snáď tak veľa expertov v týchto oblastiach, uchovávaných v nich poznatkov a skúseností, že nám je to ľahostajné, nakoľko sa to neprejaví v nižšej efektívnosti fungovania organizácií, miest, regiónov a spoločnosti ako celku? Som skôr opačného názoru, nakoľko si prakticky v celom spektre fungovania spoločnosti začínam všímať všadeprítomný fenomén poklesu kompetentnosti a kompetencií realizátorov spoločensky významných pracovných pozícií .

Aj toto sú výzvy, ktoré stoja pred UTV v regionálnom ale aj celospoločenskom rozmere Pozrime sa však trochu bližšie na spoločenské prostredie v ktorom dnes fungujú UTV.

 

2. UTV nástroj realizácie len individuálneho alebo aj spoločenského rozvoja?

Je namieste pýtať sa na to UTV má len individuálne alebo aj celospoločenské rozvojové efekty, či toto vzdelávanie reaguje len na uspokojovanie individuálnych alebo aj širších spoločensky orientovaných vzdelávacích potrieb. Či má len individuálny alebo aj spoločensky významný prínos.

Ak by sme vychádzali z úloh, ktoré stanovuje Národný program ochrany starších ľudí

pre UTV takto postavená otázka je zbytočná. V uvedenom programe sa už pre roky 2005 – 2006 stanovuje požiadavka „ venovať zvýšenú pozornosť činnosti UTV, podporovať zvýšenie počtu (v texte správy zvýšenú poctu) študentov a tvorbu vzdelávacích programov, otváraniu nových študijných programov. V uvedenej správe (s.21) sa hovorí o tom, že na financovanie vzdelávania seniorov sa pripravujú všeobecne záväzné predpisy. Krátky odpočet plnenia uvedených úloh z pohľadu UTV – počty študentov, počet vzdelávacích programov, ako aj ich inovácia sa rapídne zvýšili. Pokiaľ ide o reálnu podporu načrtnutým cieľom, rastu počtu študujúcich a študijných odborov UTV zo strany Národného programu ochrany starších ľudí a vlád ktoré za ním stáli, táto zostala prakticky iba na papieri a rovnako sa nič neudialo ani pokiaľ ide o prípravu všeobecne záväzných predpisov financovania vzdelávania seniorov o ktorých sa hovorí v správe o realizácii Národného programu.

Financovanie vzdelávania seniorov študujúcich na UTV bolo, dosiaľ je a zdá sa, že aj bude len jednozdrojové. Jediným zdrojom financovania štúdia na UTV, na rozdiel od mnohých štátov EU, je  „školné“ uhrádzané účastníkmi vzdelávania. Je potrebné spomenúť, že v našich podmienkach sa nepriamo na financovaní UTV podieľajú aj materské Univerzity resp. fakulty ako ich súčasti, možnosťou bezplatne využívať ich priestory. V susednom Poľsku sa osvedčuje trojzložkový model financovania: účastník- mesto – štát (univerzita). V Česku sa na financovanie UTV využívajú dotačné prostriedky. Na otázku prečo by mesto a štát mali prispievať na vzdelávanie seniorov dáva odpoveď samotný Národný projekt ochrany starších ľudí v ktorom sa môžeme dočítať, že Národný program si uvedomuje efekty vzdelávania seniorov, pokiaľ ide o podporu duševného zdravia seniorov a spomaľovanie procesu stárnutia.

V Národnom projekte ochrany starších ľudí sa dočítame aj o úlohách, ktoré by sa mali v rámci neho realizovať v prospech starších ľudí na podporu ich :

-sebestačnosti, sociálnej participácie, integrácie starších ľudí do spoločnosti, začleňovania starších občanov do aktívneho pôsobenia pri formovaní modernej občianskej spoločnosti , ale aj o potrebe zvýšiť participáciu starších ľudí na trhu práce a zvyšovanie miery ich zamestnanosti. Len pre zaujímavosť za starších ľudí sa v uvedenom programe považujú ľudia vo veku 55-64 rokov, t. j. fakticky ľudia v produktívnom veku zúčastňujúci sa do 62 rokov s navrhovanou perspektívou do 65 rokov na spoločenskom trhu práce. Jedným dychom sa v uvedenom dokumente hovorí aj o potrebe  organizovať pre starších občanov, ktorým sa poskytuje starostlivosť v domovoch dôchodcov kultúrne programy, čo sa samozrejme vzťahuje k inej vekovej skupine starších ľudí. Toto signalizuje potrebu precíznejšieho vymedzenia vekovej kategórie starších ľudí, kde sa ľudia v aktívnom ekonomickom veku pletú s ľuďmi vo veku, kedy si už vyžadujú sociálnu starostlivosť k tomu určených inštitúcií.

Celkovo nadobúdame dojem, že dokumenty uvedeného typu sú len formálnymi nástrojmi riadenia procesov starostlivosti o starších ľudí, bez adekvátnych realizačných mechanizmov a bez ich reálneho vplyvu na život ľudí 50+ a tým znamienkom „+“ rozumiem ľudí v produktívnom veku , ktorý je dnes do 62 rokov resp. perspektívne bude do uvažovaných 65 rokov. Veľmi ma fascinuje myšlienka uzákoniť hranicu odchodu do dôchodku na 65 rokov bez projektu revitalizácie kompetencií seniorov pre udržanie sa a úspešné uplatnenie na trhu práce a bez hľadania adekvátnych mechanizmov ich úspešného znovuzamestnávania. Rozbieha sa na Slovensku projekt „Flexiistoty“ , ktorý by mohol byť po skúsenostiach z vyspelých štátov EU jedným z efektívnych nástrojov zabezpečovania zamestnanosti seniorov v produktívnom veku. Chápanie zamestnanosti  v rámci tohto projektu sa mení z poňatia zamestnania ako istoty celoživotného pracovného miesta na istotu celoživotnej zamestnanosti. Uvažuje sa tu o vyskladaní zamestnanosti z pôsobenia na viacerých pracovných pozíciách u viacerých zamestnávateľov. Práve to si bude vyžadovať nielen flexibilitu trhu práce, ale aj flexibilitu účastníkov trhu práce, ktorá sa bude zvyšovať kontinuálnym a cieleným ďalším vzdelávaním.

Ak mám odpovedať, či UTV je nástrojom individuálneho rozvoja jej študentov, alebo rozvíja aj ich spoločensky významné kompetencie, priklonil by som sa jednoznačne k individuálnemu rozvoju jeho účastníkov. Voľba vzdelávacieho programu sa jednoznačne odvíja predovšetkým od uspokojovania individuálnych vzdelávacích potrieb záujemcov o toto štúdium, aj keď celkom neabsentuje ani rozmer rozvoja spoločensky požadovaných kompetencií napr. v jazykovej oblasti, resp. digitálnych kompetencií. UTV je tak skôr záujmovým ako kompetenčným vzděláváním. Aj tvorba vzdelávacích programov na UTV je prepojená skôr na mapovanie možností ponuky programov príslušnej Univerzity a zvyšovaní atraktívnosti tejto ponuky pre  záujemcov o štúdium, ako na mapovanie potrieb rozvoja a budovania učenia sa v partnerstvách napr. s potenciálnymi odberateľmi, akými môžu byť mesto a jeho inštitúcie, región, štát a jeho inštitúcie, ale aj podnikateľské organizácie.

Samozrejme, že štúdium UTV má aj sprievodné pozitívne spoločenské rozvojové efekty napr. pri rozvoji sebarealizačných aktivít, vytváraní sociálnych sietí medzi účastníkmi vzdelávania, znižovania pocitu spoločenského vylúčenia  a sociálneho zbezvýznamnenia hlavne ľudí, ktorí už odišli do dôchodku a pod. Tieto efekty sa mi zdajú v dobe keď hovoríme o vedomostnej spoločnosti, učiacich sa mestách, učiacich sa regiónoch, učiacich sa spoločenstvách a pod. trochu málo ambiciózne, a preto by som chcel upriamiť pozornosť na víziu ďalšieho vzdelávania seniorov v rámci UTV ale aj širšie.  Je potrebné spracovať víziu vzdelávania seniorov, ktoré by bolo prepojením tak na individuálne rozvojové potreby jeho účastníkov, ako aj na rozvojové potreby samotného spoločenstva seniorov, regiónu a rozvoja občianskej spoločnosti. Vzdelávanie seniorov  dáva možnosť spájať rozvoj ich  ľudského potenciálu s rozvojom iných spoločenských subjektov a oblastí spoločenského života. Takto poňaté vzdelávanie seniorov je o tvorbe vzdelávacích partnerstiev a vzdelávacích programov s posilnením zodpovednosti každej zo zúčastnených strán na rozvoji a zúžitkovaní ľudského potenciálu prostredníctvom získavania poznatkov, zručností a hodnôt v obojstranne prospešných typoch aktivít seniorov vo veku 50 +. Hlavne takto koncipované vzdelávanie prispieva k rozvoju kvality života a sociálnej významnosti človeka aj vo fáze životného cyklu 50+, ale má aj nezanedbateľné regionálne a spoločenské rozvojové efekty.

 

3. Aké nové výzvy stoja pred UTV a celkovo ďalším vzdelávaním seniorov 50+ ?

Sme názoru, že 20 rokov UTV je dostatočne dlhé fungovanie inštitúcie, ktoré by malo generovať záujem o víziu zmeny v oblasti jej pôsobnosti t.j. víziu ako ďalej v oblasti vzdelávania seniorov.

Na čo slúži vízia?

– na vyjasnenie želaného budúceho stavu,

– na motiváciu zúčastnených ľudí vykročiť správnym smerom,

– na zjednocovanie a koordináciu činnosti a konania rôznych subjektov podieľajúcich

sa na realizácii vízie,

Za znaky účinnej vízie sú obvykle považované:

– obraznosť –  popisuje, ako bude vyzerať budúcnosť,

– adresnosť – oslovuje záujmy tých, od ktorých závisí,

– realizovateľnosť – predstavuje reálne, dosiahnuteľné ciele,

– jednoznačnosť – je dostatočne jasná, uľahčuje rozhodovanie,

– flexibilita –  nebráni iniciatíve a alternatívnym návrhom  a

– zrozumiteľnosť – je ju možné ľahko vysvetlit.

 

Požiadavku zamerať sa na zhodnotenie súčasného zamerania UTV a tvorbu vízie inovovaného zamerania a fungovania UTV, ako aj na formuláciu predpokladov  efektívnej implementácie tejto inovovanej vízie a formulovanie nových rolí pre všetkých ktorých sa bude týkať táto implementácia, vidíme ako prioritnú úlohu pre ďalšie obdobie.

 

Uvedená vízia by z nášho pohľadu mala hlavne :

– posúdiť a navrhnúť možnosti rozšírenia zamerania UTV od prioritne záujmového

vzdelávania aj ku vzdelávaniu zameranému na rozvoj kompetencií potrebných pre

úspešné uplatnenie sa účastníkov  vzdelávania v nadväznosti na potreby rozvoja trhu

práce, miestnych lokalít, regiónov ako aj iných druhov spoločenstiev,

– budovať vzdelávanie seniorov a vzdelávacie programy ktoré UTV ponúka viac na

participácii a partnerských požiadavkách  využívajúcich kompetencie získané seniormi

vo vzdelávaní v záujme rozvoja a na úžitok všetkých  zúčastnených strán,

– umožniť UTV nielen poskytovať poznatky svojim účastníkom, ale aj mapovať

a využívať ich explicitné a tacitné vedomosti vytvárajúc pritom neformálne

učiace sa spoločenstvá a sociálne siete zamerané na riešenie vlastných problémov,

ako  aj problémov obklopujúceho ich spoločenského prostredia (community of

practice). V uvedenom zmysle je možno rozvinúť participatívne formy účasti

seniorov na rôznych projektoch riešenia spoločenských a iných problémov tak

v národnom ako aj medzinárodnom merítku. Seniori by zo svojho pohľadu dokonca

mohli  generovať zameranie takýchto projektov, hlavne pokiaľ ide o riešenie

problémov  ich lokálneho spoločenského prostredia (mikroprojekty) ,

– motivovať seniorov ku získavaniu, odovzdávaniu a využívaniu  svojich poznatkov a

zručností  v prospech prosperity všetkých zúčastnených strán a odmeňovať ich za

aktívnu účasť na riešení spoločenských, ako aj lokálnych problémov,

– zabezpečiť aj pre tento typ vzdelávania prístup k spoločenským finančným zdrojom

vynakladaným v oblasti vzdelávania tvorbou špeciálnych programov a projektov

pre oblasť vzdelávania seniorov, ako aj špecifických grantových schém

financovania ich vzdelávacích a expertných aktivít.

 

Načrtli sme tu len rámcové zameranie otázok na ktoré by bolo potrebné odpovedať

v diskusii o vízii UTV a seniorského vzdelávania na nasledovné roky.

Sme názoru, že tak zameranie vzdelávania na UTV, ako aj celkovo vzdelávania seniorov by malo prostredníctvom partnerstiev pri formovaní jeho zamerania posilniť jeho rozvojové efekty a to tak pre samotných seniorov, ako aj pre jednotlivé partnerské subjekty. Tieto je potrebné väčšou mierou ako je tomu dosiaľ zainteresovať tak na iniciovaní požiadaviek na zameranie vzdelávania seniorov, ako aj na následnom využití sformovaných kompetenčných profilov jeho účastníkov.

Je potrebné vytvoriť širšiu spoločenskú platformu diskusie pre rozpracovanie vízie rozvoja UTV pre ďalšie roky, ako aj celkovo vízie vzdelávania seniorov.

Nadväzne na túto diskusiu je potrebné formulovať jasnú rozvojovú trajektóriu tohto vzdelávania pre najbližšie roky, ako aj podmienky požadované pre jej úspešnú implementáciu. Nemôžeme sa už ďalej tváriť, že ide o spoločensky významnú tému, keď orgány štátu v ktorých pôsobnosti je táto problematika sa správajú ako mŕtvy chrobák.

 

 

 

 

 

Literatúra :

1.The SAGE Handbook of Management Learning, Education and Development,

Edited by Steven J.Armstrong and Cynthia V. Fukami , SAGE 2009,

London, 568 p.

2. LONGWORTH, N. 1999. Making Lifelong Learning Work : Learning Cities for

a Learning  Century, Kogan Page, London, 227p.

3. LONGWORTH, N. 2006. Learning Cities, Learning Regions, Learning   

Communities, Lifelong learning and local government, Routledge,

London.228 p.

4. Súhrnná správa o realizácii Národného programu ochrany starších ľudí za

r.  2005-2006. 59 s.

http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=17550

5. Národný program ochrany starších ľudí, 1999, 26.s,

http://www.employment.gov.sk/index.php?SMC=1&id=17550

 

 

 

Kontakt:

PhDr. Libor Lubelec, CSc.

Univerzita Komenského

Centrum ďalšieho vzdelávania

Ul. Odbojárov 10/a

820 05 Bratislava

Libor.Lubelec@cdvuk.sk

 

 

 

 

 

VÝZNAM EURÓPSKYCH PROJEKTOV PRE VZDELÁVANIE SENIOROV.

Medzinárodné kontakty starších študentov – skúsenosti a výsledky.

Dipl. Ing. Peter Hug

 

Milé dámy a páni,

pred Vami stojí angažovaný študent seniorskej akadémie v Groningene a v Drenthe v Holandsku, ktorý sa už 10 rokov zúčastňuje najmenej dvoch kurzov ročne.

Keďže štúdium mi prináša radosť a zadosťučinenie, rozhodol som sa podľa možnosti čo najviac podporovať akademickú výučbu seniorov. Momentálne to vykonávam ako:

–        pokladník holandského zväzu seniorských univerzít HOVO-Nederland

–        člen predstavenstva medzinárodného zväzku seniorských univerzít, AIUTA

–        zástupca prezidenta Európskej federácie starších študentov, EFOS

Posledné dve aktivity mi dávajú príležitosť spoznať seniorských študentov a organizácie z iných krajín a vymienať si s nimi skúsenosti.

Tým, že toto je podujatie aj EFOS-u, následovne sa obmedzím na činnosti EFOS-u. EFOS sa zameriava na seniorských študentov Európskej únie, pokúša sa o vybudovanie vzájomných kontaktov, čo by malo viesť k zvýšeniu obojstranného porozumenia. Zo skúsenosti vieme, že takéto kontakty a stretnutia nám dávajú možnosti spoznať nové formy výučby seniorov. Takýmto spôsobom chceme spojiť sily na vytvorenie vplyvu pri formovaní výučby seniorov v Európe.

Naše stretnutia sa konajú každý polrok v iných mestách za účelom výmeny názorov a skúsenosti. Spoločne sa podieľame na projektoch. Medzičasom sa seniorskí študenti z dvoch alebo viacerých inštitúcii kontaktujú.

Uvediem tri príklady z nedávnej doby:

●        Návšteva turistickej skupiny „Vedome robiť turistiku, turistikou sa učiť” zo seniorských univerzít z Magdeburgu, Hannoveru, Bielefeldu a Groningenu na Slovensku podniknuté na pozvanie Univerzity tretieho veku v Bratislave.

●        Návšteva študentov seniorskej univerzity z Uppsaly v Groningene na pozvanie „Vrienden“ (zastupitelia záujmov seniorských študentov) a vzájomná návšteva študentov z Groningenu v Uppsale.

●        Návšteva seniorov z Viedne na workshope v Bratislave, týkajúceho sa zavedenia Eura na Slovensku a ich skúsenosti s novou menou.

 

Pre mňa sú tieto medzinárodné kontakty veľmi dôležité, pretože rozširujú horizont, prebúdzajú zvedavosť k poznávaniu iných krajín a kultúr a generujú nové idey k výučbe seniorov.

Prístup EFOS-u je veľmi pragmatický. Našou cieľovou skupinou sú seniorskí študenti. Vo väčšine prípadov je obtiažne sa s nimi priamo skontaktovať, z toho dôvodu kontaktujeme seniorské univerzity. Tieto sú väčšinou aj členom EFOS-u. Preto náš zoznam členov vyzerá nasledovne:

–        10 seniorských univerzít

–        3 zastupiteľstva študentov

–        1 krajinský zväz

–        18 individuálnych členov

Pri naších polročných stretnutiach sa vytvorila skupinka ľudí, ktorá sa medzičasom dobre pozná a ktorá je ochotná sa spoločne zasadiť za ciele v otázkach vzdelávania seniorov. Aj my sme dobre oboznámení s rôznzmi vzdelávacími systémami našej univerzity a iných krajín s ich úspechmi a problémami. Preto sme často v pozícií, kedy sa môžeme radou (alebo činom) podporiť.

 

EFOSEC

Náš prvý projekt, EFOSEC, ktorý sme zrealizovali ako časť európskeho programu Grundtvig, cielil priamo na tento aspekt. Vypracovali sme v tabuľkovej forme prehľad organizácií a vzdelávacích ponúk k nám pripojených inštitútov ako aj krátky popis každej inštitúcie.

Pomocou ankety seniorskych študentov sme sa pokúsili získať vedomosti o ich motivácii, ich očakávaniach a prianiach v rámci vzdelávania starších. Pri 1.397 odpovediach seniorských študentov z desiatich univerzít v siedmich európskych krajinách sa ukázali zaujímavé zhody a protiklady medzi rôznymi univerzitami a krajinami.

Súčasťou EFOSEC-projektu bol jednotýždňový letný kurz v Modre (Slovensko), na ktorom sa zúčastnili seniorskí študenti zo Slovenska, Poľska, Rakúska, Nemecka a Holandska. Letný kurz seniorov bol organizovaný Univerzitou tretieho veku na Univerzite Komenského a mal za cieľ, priblížíť nám kultúru a rôznorodé možnosti osobných stretnutí. V priebehu týždňa sa tento cieľ podarilo vynikajúco splniť. Po začiatočnej rezervovanosti sa účastníci kurzu stále viac a viac zbližovali. Na konci pobytu boli už národnosti úplne zmiešané.

 

VECU

VECU bol náš druhý projekt, ktorý sme koncom júna s prezentáciou našich výsledkov ukončili na medzinárodnej konferencii vo Wroclawe (Poľsko). Cieľová orientácia bola iná, ale je takisto relevantná pre pochopenie EFOS-u:

Skupiny seniorskych študentov jednej univerzity si zvolili kultúrnu tému (napr. literatúra, príslovia a porekadlá, kultúra všedného dňa, hudba) a uvažovali o tom, ako  a čo by mohli z toho odovzdať mladšej generácii a iným kultúrnym regiónom. Premýšľali nad metódami, ako by sa to mohlo zrealizovať a vyskúšali ich. Nadväzovali kontakty so školami, mládežníckymi skupinami, študentami atď. a vytvárali tzv. “tripel” s dvoma ďalšími univerzitami z iných kultúrnych regiónov. Týmto spôsobom sa uskutočnila intenzívna výmena s mladom generáciou a so skupinami iných kultúr. Rezultát prezentujeme vo forme všeobecne prístupnej webovej stránke pod názvom “Virtuálne európske kultúrne centrum”. Dúfame, že touto cestou dáme aj iným podnet k spracovaniu ďalších tém podobným spôsobom. Niektorí zo zúčastnených seniorskych študentov boli cestou medzinárodných kontaktov v rámci VECU-projektu animovaní k premýšlaniu o ďalších projektov (v rámci alebo mimo EFOS-u).

 

Pri návšteve webovej stránky sa môžete presvedčiť o výborných rezultátoch projektu. Viedlo nás to k zaujímavým spoločným stretnutiam staršej a mladšej generácie a do rôznych kultúrnych regiónov. Ukázalo sa, že je veľmi dôležité sa zamyslieť nad kultúrnymi hodnotami a snažiť sa ich ďalej odovzdávať.

Ďalšie informácie o našej činnosti nájdete na našich webových stránkach:

www.efos-europa.eu

www.efos-europa.eu/efosec-d

www.vecu.efos-europa.eu

 

Na záver:

Môj prejav by som chcel ukončiť s výzvou k seniorským študentom, aby sa aktívne zasadzovali za vzdelávanie starších ľudí. So stále výrazne sa prejavujúcim tlakom bolonského procesu a úsporných opatrení univerzít rastie nebezpečenstvo marginalizácie seniorského štúdia rovnako ako vo všetkých našich krajinách. Angažovanie sa seniorských študentov môže vytvoriť v politike a na univerzitách protitlak.

Medzinárodné kontakty sú dôležité na získavanie vedomostí o úspešných stratégiach a o tom, aké formy organizácii pre vzdelávanie seniorov sa inde osvedčili. Umožňujú aj spoločné akcie za hranicami, keď sa to zdá byť zmysluplné.

V tejto súvislosti chcem poukázať na EFOS manifest, o ktorom chceme na tomto stretnutí rozhodnúť. Manifest zvoláva študentov, emeritov a inštitúcie pre vzdelávanie starších k vytvoreniu jednej “európskej univerzity pre staršiu generáciu”, ktorá by organizovala bi- alebo troj-národné semináre (projekty, fóra, exkursie, kolloquia), ktoré by sa venovali spoločným otázkam z perspektívy rôznych kultúrnych predbežných vedomostí.

S výzvou k medzinárodnej spolupráci by som chcel uzavrieť môj výklad.

 

Ďakujem za Vašu pozornosť.

 

 

 

 

INTERNATIONALE KONTAKTE ÄLTERER STUDIERENDER – ERFAHRUNGEN UND ERGEBNISSE

Dipl. Ing. Peter Hug

 

 

Meine Damen und Herren,

 

Vor Ihnen steht ein engagierter Seniorstudent der Senioren Academie Groningen und Drenthe in den Niederlanden, der schon seit über 10 Jahren an mindestens 2 Kursen pro Jahr teilnimmt.

Weil ich so viel Freude und Genugtuung am Studium erlebe, möchte ich die akademische Älterenbildung auch gerne nach Möglichkeit unterstützen. Das tue ich im Moment als:

–        Kassenwart des niederländischen Verbandes der Seniorenuniversitäten, HOVO-Nederland

–        Vorstandsmitglied des internationalen Verbandes der Seniorenuniversitäten, AIUTA

–        Vizepräsident der Europäischen Vereinigung Älterer Studierender an Universitäten, EFOS

In den letzten beiden Aktivitäten kommt mein besonderes Interesse zum Ausdruck, Seniorstudenten und Organisatoren aus anderen Ländern kennenzulernen und mich mit ihnen auszutauschen.

Da dies eine Veranstultung der EFOS ist, werde ich mich im Folgenden auf die Tätigkeiten  der EFOS beschränken. Die EFOS richtet sich auf die Seniorstudenten in der Europäischen Union, versucht sie mit einander in Kontakt zu bringen, und dadurch das gegenseitige Verständnis zu vergrössern. Die Erfahrung hat auch gezeigt, dass wir durch diese Begegnungen immer wieder viel voneinander lernen können über die Gestaltung der Älterenbildung.  Unser Anliegen ist es auch, unsere Kräfte zu bündeln, um mehr Einfluss auf die Gestaltung der Älterenbildung in Europa zu erlangen.

Wir treffen uns halbjährlich zum Meinungsaustausch in stets anderen Städten. Wir führen gemeinsame Projekte aus. Und die Kontakte führen auch immer wieder zu zwischenzeitlichen Treffen von Seniorstudenten aus zwei oder mehr Mitgliedsinstitutionen.

Drei Beispiele dafür aus jüngster Zeit:

·       Besuch der Wandergruppe „Wissend wandern, wandernd lernen“ der Senioruniversitäten Magdeburg, Hannover, Bielefeld und Groningen in der Slowakei auf Einladung der Universität des 3. Alters in Bratislava.

·       Besuch von Studenten der Seniorenuniversität Uppsala in Groningen auf Einladung der „Vrienden“ (Interessenvertretung der Seniorstudenten) und ein Gegenbesuch der Groninger in Uppsala

·       Wiener Senioren die auf einem Symposium in Bratislava zur Einführung des Euro über ihre Erfahrungen mit der neuen Währung berichten

Für mich sind diese internationalen Kontakte sehr wichtig, weil sie den Horizont erweitern, die Neugier auf andere Länder und Kulturen wecken und neue Ideen zur Älterenbildung generieren.

Der Ansatz der EFOS ist sehr pragmatisch. Unsere Zielgruppe sind die Seniorstudenten. Da es aber in den meisten Fällen schwierig ist, direkt mit ihnen in Kontakt zu kommen, legen wir Kontakte mit den Seniorenuniversitäten. Diese sind denn auch in den meisten Fällen Mitglied der EFOS. So kommt es, dass unser Mitgliederbestand wie folgt aussieht:

–        10 Seniorenuniversitäten

–        3 Studentenvertretungen

–        1 Landesverband

–        18 individuelle Mitglieder

Durch unsere halbjährlichen Treffen hat sich eine Gruppe von Leuten herausgebildet, die sich gut kennt und die auch bereit ist, sich gemeinsam für die Ziele der Älterenbildung einzusetzen. Wir sind auch gut vertraut mit den verschiedenen Bildungssystemen unserer Universitäten und Länder und mit ihren Erfolgen und Problemen. Dadurch sind wir auch oft in der Lage einander mit Rat (und manchmal mit Tat) zu unterstützen.

 

EFOSEC

Unser erstes Projekt, EFOSEC, das wir als Teil des europäischen Grundtvig Programms ausführten, zielte genau auf diesen Aspekt. Wir erarbeiteten eine Übersicht über Organisation und Bildungsangebot der bei uns angeschlossenen Institute in Tabellenform, und einer Kurzbeschreibung jedes Instituts.

Mittels einer Befragung der Seniorstudenten versuchten wir Einsicht zu gewinnen in ihre Motivation, ihre Erwartungen und Wünsche zur Älterenbildung. Die Antworten von 1.397 Seniorstudenten von 10 Universitäten in 7 europäischen Ländern zeigten interessante Übereinstimmungen und Gegensätze zwischen den verschiedenen Universitäten und Ländern.

Teil des EFOSEC-Projekts war auch ein einwöchiger Sommerkurs in Modra (Slowakei), an dem Seniorstudenten aus der Slowakei, Polen, Österreich, Deutschland und den Niederlanden teilnahmen. Er wurde durch die Universität des 3. Alters an der Comenius-Universität in Bratislava organisiert und hatte zum Ziel, uns die Kultur der Slowakei näher zu bringen und vielfältige Möglichkeiten  zu persönlichen Begegnungen zu bieten. Das ist im Laufe dieser Woche ausgezeichnet gelungen. Nach einer anfänglich deutlich feststellbaren Reserviertheit, wuchs die Gruppe stets mehr zusammen. Am Ende hatten sich die Nationalitäten vollständig vermischt.

 

VECU

VECU war unser  zweites Grundtvig-Projekt, das wir Ende Juni mit der Präsentation der Ergebnisse auf einer  internationalen Konferenz in Wroclaw (Polen) abgeschlossen haben. Es hatte eine andere Zielrichtung, die aber ebenso relevant ist für das Selbstverständnis der EFOS:

Gruppen von Seniorstudenten an einer Universität wählten ein kulturelles Thema (z.B. Literatur, Sprichwörter, Alltagskultur, Musik) und überlegten sich, was sie davon der jüngeren Generation und anderen Kulturregionen vermitteln möchten. Sie dachten sich Methoden aus, wie das gemacht werden könnte und probierten diese aus. Dafür legten sie Kontakte mit Schulen, Jugendgruppen, Studenten etc. und formten sogenannte ‚Tripel‘ mit zwei anderen Universitäten aus anderen Kulturregionen. Auf diese Weise kam ein intensiver Austausch mit der jüngeren Generation und mit Gruppen aus anderen Kulturen zustande. Das Resultat wurde in der Form einer allgemein zugänglichen Website als “Virtuelles Europäisches Kulturzentrum“ dargestellt.   Wir hoffen damit anderen einen Anstoss zu geben, weitere Themen in ähnlicher Weise zu behandeln. Einige der beteiligten Seniorstudenten wurden jedenfalls durch die internationalen Kontakte im Rahmen des VECU-Projekts dazu animiert, über weitere Projekte (innerhalb und ausserhalb der EFOS) nachzudenken.

 

Das Projekt hat ansprechende Resultate hervorgebracht, wie sie bei einem Besuch der Website selber feststellen können. Es hat auch zu interessanten Begegnungen zwischen älterer und jüngerer Generation und zwischen verschiedenen Kulturregionen geführt. Es zeigte den beteiligten Senioren, dass es sich durchaus lohnt, über kulturelle Werte nachzudenken und sich zu bemühen, diese auch an andere zu vermitteln.

 

Weitere Informationen über unsere Tätigkeiten können Sie finden auf unseren Websites:

www.efos-europa.eu

www.efos-europa.eu/efosec-d

www.vecu.efos-europa.eu

 

Zum Schluss

Ich möchte meine Ausführungen schliessen mit einem Aufruf an die Seniorstudenten sich aktiv für die Älterenbildung einzusetzen. Mit dem immer deutlicher feststellbaren Druck durch den Bolognaprozess und die Sparmassnahmen der Universitäten wächst  die Gefahr einer Marginalisierung des Seniorenstudiums in all unseren Ländern gleichermassen. Ein Engagement der Seniorstudenten kann da bei der Politik und den Universitäten für Gegendruck sorgen.

Internationale Kontakte sind dabei wichtig um voneinander zu lernen, was erfolgreiche Strategien sind und welche Organisationsformen der Älterenbildung sich anderswo bewährt haben. Sie ermöglichen auch gemeinsame Aktionen über Ländergrenzen hinweg, wenn das sinnvoll erscheint.

Ich möchte in diesem Zusammenhang auch auf das EFOS Manifest hinweisen, das wir auf dieser Tagung verabschieden wollen. Das Manifest ruft Studenten, Emeriti und Institutionen der Älterenbildung dazu auf, eine „Europäische Universität der älteren Generationen“ zu schaffen die bi- oder tri-nationale Seminare (Projekte, Foren, Runde Tische, Kolloquien, Exkursionen) organisiert, die sich aus der Perspektive unserer unterschiedlichen kulturellen Vorkenntnisse denselben gemeinsamen Fragen widmen.

Mit diesem Aufruf zu internationaler Zusammenarbeit möchte ich meine Ausführungen schliessen. Ich danke Ihnen herzlich für Ihre Aufmerksamkeit.

 

 

 

 

 

 

 

UNIVERZITA TRETIEHO VEKU AKO JEDEN Z PROSTRIEDKOV NA UDRŽANIE FYZICKÉHO A DUŠEVNÉHO ZDRAVIA

Doc. Ing. Irena Šulajová, CSc.

 

Vo Svetovej zdravotníckej organizácií vedci vymysleli formuláciu, že „predĺženie veku zdravého a aktívneho životného štýlu a udržanie funkčnej schopnosti a kapacít po celý život, teda i pre ľudí pokročilejšieho veku, vedie k úspešnému starnutiu“. Aké jednoduché. Ale kde začína starnutie?

Na túto otázku môžeme jednoducho odpovedať. Predsa starnutie začína v momente narodenia. Encyklopedia Universum z roku 2003 definuje starnutie ako „zákonitú etapu vývoja jedinca, kedy dochádza k úbytku fyzických a psychických  schopností.

Začať bojovať proti starnutiu je možné v každom veku, začať by sa malo skutočne ešte v mladosti.

Starnutie je prirodzený proces, pri ktorom sú postupne ohrozené orgány a funkcie tela i psychika jednotlivca. S obľubou sa hovorí o biologických hodinách, ktoré nám naprogramovali vek, ktorého sa dožijeme. Biologické hodiny môžeme do určitej miery ovplyvniť spôsobom života, obmedzením rizík pri ktorých je dokázané, že pôsobia negatívne na dĺžku prežitia jednotlivca.

Svetová zdravotnícka organizácia prijala pre rozlíšenie vekových kategórií nasledovné členenie:

·       stredný vek veková kategória 45 – 59 rokov

·       starnúce osoby sú od 60 – 74 rokov

·       stará generácia to sú ľudia vo veku 75 – 89 rokov

·       starecká skupina začína od 90 rokov.

Táto kategorizácia nie je výmyslom starcov, i keď experti medzinárodných organizácií často bývajú zrelí ľudia. Gerontológia je vedný odbor a pracujú v ňom odborníci všetkých vekových kategórií.

Treba však konštatovať, že ľudský vek sa výrazne predlžuje. Predpokladá sa, že v roku 2030 bude štvrtina populácie v ekonomicky rozvinutom svete vo veku nad 65 rokov a takmer v polovici západnej Európy vo veku nad 50 rokov.

Dôkazom starnutia obyvateľstva na našej planéte je aj rastúca stredná dĺžka života človeka. V súčasnosti sa vo vyspelých krajinách pohybuje na úrovni 74 a viac rokov, no v roku 2030 by mala dosiahnuť až 95 rokov, pričom priemerný muž by sa mal dožiť 100 a žena 102 rokov. S najväčšou pravdepodobnosťou nepriaznivý vývoj úmrtnosti na Slovensku v druhej polovici 20. storočia vytvoril dostatočný potenciál na jej znižovanie minimálne do roku 2050.

U oboch pohlaví sa do tohto roku počíta s poklesom úmrtnosti, ktorý sa prejaví zvyšovaním strednej dĺžky života pri narodení. V roku 2010 by mala stredná dĺžka života dosahovať už 71,41 rokov u muža a 79,17 rokov u ženy  a do roku 2050 by sa mala u muža zvýšiť na 77,13 rokov a u žien na 84,01 rokov. Z uvedených predpokladov vyplýva, že stredná dĺžka života pri narodení občana Slovenskej republiky by sa mala dostať na úroveň, ktorú v súčasnosti dosahujú najvyspelejšie krajiny.

Výrazný vplyv na zvyšovanie počtu ľudí dôchodkového – teda staršieho veku, je okrem iného aj starostlivosť o svoje zdravie. Svetová zdravotnícka organizácia definuje zdravie ako stav úplného telesného, duševného a sociálneho blaha.

Pri problémoch fyzického zdravia človek vyhľadá lekársku pomoc a svoj zdravotný problém najčastejšie rieši užívaním predpísaných liekov.

Neoddeliteľnou súčasťou celkového zdravia človeka je duševné zdravie. Vyjadruje stav vnútornej pohody, keď človek dokáže uplatniť svoje individuálne schopnosti, poradí si s každodennou záťažou a stresom. Je to rozpoloženie, ktoré nám dovolí úspešne a s chuťou pracovať a rozvíjať plnohodnotné vzťahy s druhými ľuďmi. Keď ochorie duša, telo prestane byť plne výkonné. Je to signál na spomalenie a oddych, ale aj poznanie, že bohatstvo života treba hľadať v sebe.

Príprava na starobu a jej aktívne prežitie

Starších ľudí – seniorov, gerontov – možno chápať ako občanov v postuproduktívnom veku (nemusia už byť zárobkovo činní), vyčlenených zákonnou normou. Patria sem ešte ekonomicky aktívni, ako už aj nepracujúci občania dôchodkového veku so špecifickými potrebami, spoločnými sociálnymi skúsenosťami a spoločne prežitými historickými skutočnosťami. Deň dôchodku do dôchodku predstavuje dôležitý medzník v živote človeka. Hoci prvé dokázateľné negatívne prejavy starnutia sa vyskytujú u človeka od 35. roku života, väčšina ľudí začína vnímať prítomnosť „staroby“ až s odchodom do dôchodku. Aby bol proces zmeny aktívneho života na život s prevahou voľného času plynulý a netraumatizujúci, je vhodné skôr začať s prípravou na starnutie a starobu.

Starnutie je prirodzený, nepretržitý a nezvratný proces, pri ktorom vznikajú zmeny organizmu v závislosti od pôsobenia mnohých vonkajších a vnútorných faktorov. Medzi najdôležitejšie patria štrukturálne a funkčné zmeny, ako aj pokles adaptability. Pozitívne a negatívne vplyvy pôsobiace na priebeh starnutia majú veľký význam najmä v strednom veku.

Medzi pozitívne vplyvy patrí dobrý zdravotný stav, stav kardiovaskulárneho, respiračného, pohybového a nervového systému, ako aj stav psychiky, metabolizmu a zmyslových orgánov. Dôležitý je aj sociálno-ekonomický stav, teda kvalifikácia, úroveň vzdelania, stupeň zodpovednosti v povolaní, výška príjmu, charakter činnosti, hygiena práce, životný štýl a kvalita života, konštruktívne riešenie záťažových situácií a pod.

Medzi negatívne vplyvy patria najmä hlavné príčiny chorobnosti, ako je napr.: artérioskleróza, akútne nádory, degeneratívne zmeny pohybového systému, poruchy metabolizmu a psychických funkcií, ako aj stresové faktory príznačné pre vyšší vek, vyplývajúce z pracovného a životného prostredia, kumulácia psychickej záťaže, problémové, frustrujúce, deprimujúce a stresové životné situácie a krízy, ktorých výsledkom sú najčastejšie psychosomatické ochorenia. Vážne choroby stredného veku vytvárajú nepriaznivé predpoklady pre ďalší osud starnúceho organizmu.

Úsilie o odstránenie, resp. minimalizovanie rizikových faktorov spočíva v celoživotnej príprave na starnutie, ktorej cieľom je pripraviť jedinca na aktívnu starobu, podľa možností v dobrom zdraví, tvorivej pohode a dôstojnom prostredí s patričným sociálnym zabezpečením.

V súvislosti s odchodom do dôchodku sa zistilo, že ľudia blížiaci sa k dôchodkovému veku začínajú mať obavy a sú zvýšene sebakritickí. Dochádza k výraznému ubúdaniu sociálnych kontaktov a každý človek sa k tomuto faktu stavia individuálne. Ale pre väčšinu ľudí predstavuje odchod do dôchodku iba nepatrnú zmenu ich životnej spokojnosti a u zdravých jedincov môže dôjsť dokonca aj k jej zvýšeniu. Ľudia pracujúci duševne si dôchodok užívajú viac ako fyzicky pracujúci. Tento fakt pravdepodobne vyplýva z pevnejšieho zdravia a finančného zaistenia.

Vedci odporúčajú, aby sa už štyridsiatnici za pomoci odborníkov pripravovali na problémy nasledujúceho neľahkého desaťročia. V posledných rokoch zamestnania by sa mali poskytovať preddôchodcovské kurzy so všestranným poučením o pracovnoprávnych záležitostiach, o najčastejších problémoch rodinného života v starobe, o zdravej výžive a psychických zmenách, s ktorými treba rátať.

A práve tejto úlohy sa dôstojne ujíma UTV, ktorá svojim programom a aktivitami účinne pomáha už po 40. veku života jedinca pripraviť sa na seniorsky vek a predĺžiť si aktívne roky života aj v tomto období.

Riešenie tohto problému poskytuje štúdium na UTV – zvlášť v predmete „Právo“, kde okrem iného sa venuje pozornosť takým otázkam, ako je: Zákon o zamestnanosti, sociálne zabezpečenie, zákon o sociálnej pomoci a štátne dávky, dôchodkové zabezpečenie a iné. V predmete Výživa a zdravie venujeme pozornosť zásadám správnej výživy, zvlášť v staršom veku prípadne v nemoci a starostlivosti o zdravie.

Dôchodkový vek je obdobie života, o ktorom sa hovorí, že využiť voľný čas v ňom možno tak, ako si kto praje. I tu však môžu vyvstať dve zásadné obmedzenia: zdravotný stav a príležitosť k práci, resp. k rôznym aktivitám. Najjednoduchším spôsobom využitia voľného času sú rôzne záľuby. Pre niekoho sú to rôzne jednoduché spoločenské hry, pre iného športová aktivita, ale pre mnohých je to prehlbovanie intelektuálnych schopností a vedomostí.

Možnosť udržať si kontakt s vonkajších prostredím je prehlbovanie si intelektuálnych záujmov s cieľom rozšírenia si vlastných vedomosti práve na Univerzite tretieho veku, kde sa môžu realizovať v tomto smere už štyridsiatnici, pokiaľ získali aspoň stredoškolské vzdelanie s maturitou. Berieme do úvahy, že s pribúdajúcim vekom prichádza celý rad problémov, s ktorými sa musí človek vedieť vyrovnať. Čím je človek starší, ťažšie sa prispôsobuje rôznym zmenám. V našej hierarchii sú najzávažnejšie ekonomické zmeny po odchode do dôchodku, odchod deti z domu, smrť životného partnera, vylúčenie z pracovného a následne i spoločenského života. Veľa starších ľudí má zdravotné problémy, často sa cítia neužitoční a samotní, u mnohých vzniká i problém s voľným časom.

Kvalitné využitie voľného času ponúka práve štúdium na Univerzite tretieho veku. Vyhľadávajú ho tí, ktorí túžia po ďalších vedomostiach, tí, ktorí hľadajú cestu sebapoznania ale i pomoci pre svojich blízkych. Je to príležitosť pre spoznanie nových ľudí, nadviazanie priateľstiev, obohatenie doterajších získaných skúsenosti, ale i spoločenského vyžitia.

O tom, že človek túži byť fyzicky i duševne zdravý, svedčí záujem o študijné odbory, ako je: starostlivosť o telesné i duševné zdravie, netradičné formy medicíny, psychológia, výživa a zdravie, ale i fytoterapia. Každoročne tieto študijné odbory spolu s právom, záhradníctvom a informačnými technológiami zaznamenávajú najväčší záujem a popularitu na UTV v Banskej Bystrici.

Pre ďalšie poznanie a intelektuálny rozhľad je veľmi vyhľadávaný aj odbor – Výtvarné umenie, kde kvalitní lektori sprístupňujú vedomosti z dejín svetového výtvarného umenia a to nielen základné vedomosti, ale aj dejiny výtvarného umenia 20. storočia s akcentom na SR. Teoretické vedomosti dopĺňajú exkurzie do galérií, múzeí a to i do zahraničia.

Predmetom záujmu je aj  zdravý životný štýl, správna životospráva, vplyv výživy na zdravie človeka, preto je vyhľadávaný aj odbor – výživa a zdravie. O duševnom zdraví sa študenti majú možnosť dozvedieť aj na hodinách psychológie, kde okrem teoretických poznatkov získavajú i praktické sociálne zručnosti a absolvujú praktický výcvik k odprednášaným témam. Okrem iného sa učia predchádzať stresu, depresiám, ovládať svoje emócie a nadobúdať duševnú rovnováhu.

Univerzita tretieho veku svojím programom i zameraním pozitívne vplýva na fyzickú i duševnú rovnováhu našich študentov a podporuje kvalitu života v zrelom i staršom veku.

Literatúra:

1.POLEDNÍKOVÁ, Ľ. 2006. Geriatrické a gerontologické ošetrovateľstvo,                          Osveta, Martin

2. DIENSTBIER, Z. 2009. Průvodce stárnutím aneb jak ho oddálit, RADIX, s. r. o.

3. HROZENSKÁ, M. a kol., 2008. Sociálna práca so staršími ľuďmi, Osveta, Martin,

4. Interné materiály UTV-UMB, Banská Bystrica

 

Kontakt:

Doc. Ing. Irena Šulajová, CSc.

UMB Banská Bystrica

Národná 12

974 01 Banská Bystrica

Irena.Sulajova@umb.sk

 

POPULARIZÁCIA UTV V REGIÓNE

Ing. Zuzana Chabadová

 

 

Abstrakt

Referát hovorí o možnostiach a využívaní rôznych foriem a metód popularizácie a propagácie štúdia seniorov na Technickej univerzite vo Zvolene. Spätná väzba umožňuje získať informácie a spoznať názorovú úroveň frekventantov štúdia.

 

Kľúčové slová

Podmienky pre záujmové vzdelávanie seniorov, popularizácia štúdia, propagácia na verejnosti, získavanie informácií.

 

 

Vážené dámy, Vážení páni!

 

V posledných rokoch sa spomína Univerzita tretieho veku na Slovensku čoraz častejšie a rezonuje v ušiach už aj mladšej generácie nielen tretej,  o ktorej toto štúdium je. Slovné spojenie UTV sme mohli dokonca zachytiť aj v televízii v slovenských seriáloch, či v rádiu ako jej priblíženie verejnosti.

Všetci tu prítomní vieme, že UTV je predovšetkým záujmové vzdelávanie, ktoré nám – Vám rozširuje obzory, pomáha nám prekonávať úskalia bežného života a spája ľudí na celom svete.

A predsa to nie je len také obyčajné štúdium, ako by sme si povedali. Pretože základnými podmienkami pre toto štúdium je iba chuť vrátiť sa do školských lavíc a dosiahnutie 45-teho roku veku. A predsa, aby to nebolo také jednoduché, je u nás toto štúdium podmienené maturitou.

 

Mnohí z Vás tu prítomných by si možno myslelo, že sa na UTV pri TU vo Zvolene budú naši frekventanti vzdelávať práve v technických smeroch, či smeroch špecifických pre túto univerzitu, ako je lesníctvo alebo drevárstvo. Opak je však pravdou. Čoraz viac sa naši študenti zaujímajú predovšetkým o humanitné odbory, o cudzie jazyky ako aj o výpočtovú techniku, ktorá tak vytŕča spomedzi všetkých odborov, že sa pravdepodobne vyučuje na všetkých UTV na Slovensku.

 

V minulosti na našej UTV bolo jedným z najpopulárnejších odborov Zdravotníctvo, dnes už tomu tak nie je. Jedným z najzaujímavejších odborov pre našich frekventantov sú Okrasné a liečivé rastliny a výpočtová technika. Postupne sa naše odbory začali rozširovať na základe žiadostí absolventov, ktorí sa k nám radi a s veľkým záujmom vracajú znova a znova. Či už preto, aby sa naďalej vzdelávali, alebo kvalitne využili svoj voľný čas. Naša UTV určite prispieva k pozitívnemu sociálnemu zaradeniu, ako aj udržiavaniu duševnej i fyzickej rovnováhy, nehovoriac o pocite plne prežívaného života v školských laviciach.

Tak ako už spomínaná výpočtová technika napredujú aj cudzie jazyky, ktoré už nie sú ani našej tretej generácii úplne neznáme. Určite sa už viacerí z Vás – študentov stretli s otázkou či už spomedzi susedov, priateľov, ktorí ešte stále v sebe nenašli odvahu začleniť sa do tejto komunity študentov UTV „Načo prosím Ťa študuješ tú angličtinu“ a vy sa usmejete a odpoviete „Aby som sa aspoň so základmi vedel/vedela dorozumieť v Londýne či kdekoľvek inde na svete, keď pôjdem navštíviť svoju dcéru/syna alebo vnúčatá“.

 

Naši vlastní frekventanti nám vnukli nápad zviditeľnenia UTV vo Zvolene nielen rozprávaním sa medzi sebou a lákaním svojich priateľov na toto štúdium, ale aj voľnou propagáciou na verejnosti či už formou plagátov v MHD vo Zvolene, Žiari nad Hronom a v Banskej Bystrici ale ja v prímestských linkách v našom kraji. Taktiež každoročne oslovujeme domovy dôchodcov, ako aj praktických lekárov, aby svojich starších pacientov oboznámili aj s takouto formou duševného uspokojenia.

 

Od roku 2007 aktívne získavame informácie od našich frekventantov formou dotazníkov, ankiet, rozhovorov s nami manažérmi o ich problémoch, trápeniach ale aj šťastných a veselých príhodách týkajúcich sa štúdia na UTV. Na základe toho dokážeme ponúknuť našim študentom odbory, ktoré im môžu v ich bežnom živote pomôcť, alebo uspokojiť ich potreby. Snažíme sa vychádzať im v ústrety či už formou rozširovania už existujúcich odborov, ako napríklad Psychológia a Výpočtová technika, ako aj vytvorením nových odborov medzi ktoré patria Základy archeológie a Sebapoznanie – sebarealizácia – sociálna percepcia.

 

Nie vždy však ide všetko podľa našich predstáv, ako aj podľa predstáv našich študentov. V posledných rokoch čoraz viac pociťujeme na študentoch nespokojnosť s povinným absolvovaním prvého všeobecného ročníka.

Prečo je však podľa nás prvý ročník dôležitý je hlavne to, aby mali dosť času navyknúť si na určitú povinnosť chodiť opätovne do školy, vštepiť si určité návyky, spoznať svojich spolužiakov, mať dostatok priestoru na vybratie si vhodného odboru pre ďalšie dva roky štúdia. Dávame však možnosť študovať prvý ročník súčasne s odborom, o ktorý majú v tom danom roku záujem, tu sa však stretávame s nevôľou, týkajúcou sa hlavne financií.

Pre mnohých našich študentov je niekedy problém financovať naraz dva roky a naraz zaplatiť za obidva ročníky pre nich takú vysokú sumu. Je potrebné si však uvedomiť, či skutočne je tá cena taká vysoká ako sa na prvý pohľad zdá. Tak ako na našej UTV aj na ostatných UTV na Slovensku zahŕňa zápisné hlavne mzdu lektorov,  ktorí svoj čas trávia nielen pri konkrétnej prednáške, ale aj pri ich príprave a tvorbe osnov.  Zápisné taktiež zahŕňa všetky ostatné aktivity spojené so štúdiom na UTV. Tvorbu materiálov potrebných k prednáškam, cestovné pri exkurziách pokiaľ sa využíva školský autobus a iné.

Každý semester dávame vypĺňať našim študentom dotazník, ktorý nám ukáže o ktoré odbory je záujem, ktorí lektori zanechávajú aké stopy na základe prednášania, čo máme možnosť vidieť v nasledovnej tabuľke.

 

Na záver by sme mohli povedať, že aj na základe spomínaného dotazníka sa snažíme vylepšovať podmienky poskytovaného štúdia. K tomu nám napomáhajú vysoko kvalifikovaní lektori nielen z radov interných zamestnancov TU vo Zvolene, ale aj externí lektori s ich odbornými prednáškami a ústretovým prístupom k našim študentom.

 

Ďakujem za pozornosť!

 

 

 

Kontakt:

Ing. Zuzana Chabadová

CĎV Technickej univerzity vo Zvolene

T.G.Masaryka 24

960 53 Zvolen

chabadova@vsld.tuzvo.sk

 

 

 

 

 

 

ZHODNOTENIE ŠTÚDIA NA UTV SPU V NITRE

POČAS 20 ROKOV TRVANIA

Prof. Ing. Ján Švihra, DrSc.

 

 

Moderná vzdelávacia sústava – inštitúcia – prechádza hľadaním nových programov. Naša univerzita v zmysle uvedeného prehodnotila programy vzdelávania a nadviazala na celoživotné vzdelávanie záujemcov o štúdium.

Univerzita tretieho veku SPU v Nitre dvadsiaty rok uskutočňuje svoju vzdelávaciu  činnosť. Za uplynulé roky sa stala známou vzdelávacou inštitúciou starších občanov v rámci celoživotného vzdelávania. V nadväznosti na gerontologický program UNESCO sa po roku 1990 začal intenzívnejšie rozvíjať systém celoživotného vzdelávania aj na Slovensku. Vytvárali sa právne, ekonomické a organizačné podmienky na ustanovenie a pôsobenie Univerzít tretieho veku pri vysokých školách a univerzitách SR. Svojím poslaním UTV rozširuje možnosti uspokojenia vzdelávacích potrieb občanov tretieho veku, vhodnou formou im sprístupňuje nové poznatky a zručnosti, ktoré môžu študujúci využívať pre svoj osobný rozvoj, ako aj v prospech celej spoločnosti. Významnú úlohu zohráva aj možnosťou kontaktu s podobne zmýšľajúcimi a vekovo blízkymi ľuďmi, nadväzovaním nových priateľstiev, prekonávaním pocitu osamelosti, izolovanosti či nepotrebnosti, vedomým spomaľovaním procesu starnutia, udržiavaním psychickej sviežosti, vhodným a kvalitným vypĺňaním voľného času.

Seniorom na UTV okrem potešenia z nových poznatkov a z toho, že sú ešte schopní vedomosti získavať, sa uspokojujú aj sociálne potreby, ako i potreba sebarealizácie. Môžu si zvyšovať sebavedomie, získavať viac prejavov uznania i obdivu od svojich blízkych. Toto všetko prispieva k pozitívnejšiemu, subjektívnejšiemu prežívaniu kvality svojho života.

V roku 1990, hneď po vzniku prvej UTV na Slovensku pri Univerzite Komenského v školskom roku 1990/91, sa hľadala možnosť otvorenia štúdia UTV na vtedajšej Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre. V tom čase nebola podpora akademických funkcionárov na VŠP ani na Pedagogickej fakulte, pretože riešili otázky vzniku spoločnej Nitrianskej univerzity. Preto Okresná Jednota dôchodcov v Nitre pod vedením doc. Ing. Viliama Horniaka, CSc. v školskom roku 1991/1992 iniciovala možnosť štúdia seniorov v rámci UTV pri UK v Bratislave na detašovanom pracovisku v Nitre. Organizačnú stránku UTV vykonávala Okresná Jednota dôchodcov v Nitre, ktorá zabezpečila prednášateľov na UTV, čo nebolo ľahké, lebo UTV mohla učiteľom ponúknuť odmenu 70,- Sk za hodinu, čo bolo na úrovni robotníka. V súčasnosti je odmena od 6 do 9 € podľa stredísk a miesta na SPU v Nitre. Našli sa nadšenci pre túto prospešnú prácu v prospech seniorov ako prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., ktorý ako vedúci Katedry záhradníctva zabezpečil prednášateľov pre študijný odbor záhradníctvo už od šk. roku 1991/92. V tomto prvom školskom roku úspešne absolvovalo 32 poslucháčov prvý ročník všeobecného smeru, na ktorom sa okrem pedagógov vtedajšej VŠP podieľali aj učitelia z Pedagogickej fakulty a druhý ročník študijného zamerania bol ovocinárstvo. Dvadsiati šiesti seniori druhého ročníka študijného zamerania záhradníctvo dostali diplomy na slávnostnej promócii v aule UK v Bratislave dňa 17. mája 1992.

V školskom roku 1992/93 otvorila Univerzita Komenského pre poslucháčov prvého ročníka, ktoré zabezpečovali učitelia Pedagogickej fakulty, štúdium druhého špecializovaného ročníka dvoch študijných odborov. Študijný odbor ovocinárstvo zabezpečovali učitelia VŠP a významní odborníci z praxe. Študijný odbor právo zabezpečovala Právnická fakulta UK v Bratislave a poprední nitrianski odborníci z oblasti práva. Štúdium UTV sa začalo slávnostnou imatrikuláciou na VŠP 29. októbra 1992. Štúdium úspešne skončilo 61 poslucháčov prvého ročníka z odboru humanitných vied, 68 druhého ročníka odboru ovocinárstvo a 43 z odboru právo. Absolventi študijného odboru právo dostali diplomy o absolvovaní dvojročného štúdia na slávnostnej promócii v aule UK v Bratislave dňa 2. júna 1993. Štyridsaťdva absolventov študijného odboru ovocinárstvo dostalo diplomy na slávnostnej promócii už na VŠP v Nitre dňa 2. júla 1993.

V školskom roku 1993/94 sa založili dve samostatné UTV, a to pri Vysokej škole poľnohospodárskej (VŠP) a Vysokej škole pedagogickej (VŠPg) v Nitre, pričom štúdium už bolo trojročné.

Na VŠP bolo štúdium v prvom ročníku zamerané na základy záhradníctva a v druhom ročníku boli otvorené dva študijné odbory. Študijný odbor záhradníctvo bol zameraný na zeleninárstvo, kvetinárstvo a okrasné sadovníctvo a druhý odbor bol ekonomika a manažment.

Na štúdium sa zapísalo 172 seniorov, z toho na detašovanom pracovisku VŠP v Žiline sa do prvého ročníka študijného odboru záhradníctvo zapísalo 64 poslucháčov. Štúdium úspešne absolvovalo celkom 164 poslucháčov. Z nich dostalo 31 poslucháčov diplom o absolvovaní trojročného štúdia odboru záhradníctvo na slávnostnej promócii v aule VŠP dňa 3. júla 1994.

Výrazný vzostup počtu študijných zameraní a počtu seniorov nastal v školskom roku 1994/95. Na VŠP vznikli okrem uvedených dvoch študijných odborov aj zamerania chov drobných hospodárskych zvierat a odbor agroturistika s počtom 113 študujúcich. V tomto roku vznikli detašované pracoviská v mestách Žilina, Košice, Bojnice, Trnava a Nové Zámky, na ktorých bol jediný študijný odbor záhradníctvo. Na tomto študijnom odbore študovalo v Nitre a na detašovaných strediskách 376 seniorov, čo vtedy predstavovalo 23 % z celkového počtu poslucháčov UTV v Slovenskej republike.

Na vzniku detašovaných pracovísk (stredísk) majú najväčšiu zásluhu prof. Ing. Ivan Hričovský, DrSc., ktorý je okrem pôsobenia na SPU angažovaný ako predseda Republikového výboru Slovenského zväzu záhradkárov, bol prezidentom Asociácie UTV SR so sídlom v Nitre a prof. Ing. Ján Švihra, DrSc., tajomník UTV Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorý odviedol  veľký podiel na organizácii a kvalite výučby.

V Žiline uskutočňoval organizačnú prácu strediska pán Slavko Funtík, toho času Ing. Ľudovít Deák, v Košiciach prof. Ing. Ondrej Hronec, DrSc. a Ing. Monika Daňová, PhD. V Trnave to bol pán J. Stiller, v súčasnom období vedie stredisko pani Alžbeta Sorádová. V Nových Zámkoch viedla stredisko doc. Ing. Magdaléna Valšíková, PhD. a v Bojniciach to bola Ing. Eva Šidová, PhD. V školskom roku 2003/04 obidve strediská (Nové Zámky a Bojnice) už neprijali nových poslucháčov, takže záujemcovia o štúdium dochádzajú do Nitry. V školskom roku 2000/2001 sme otvorili nové stredisko v Prievidzi pod vedením Mgr. Imricha Péliho a v roku 2006 stredisko v Martine pod vedením Ing. Márie Kleňovej, ktoré má v súčasnosti okolo 300 študujúcich, čo je viac ako polovica všetkých študujúcich.

Na potrebu celoživotného vzdelávania sme reagovali tak, že po absolvovaní základného štúdia v jednotlivých odboroch a zameraniach sme otvorili nadstavbové štúdium s vedomím, že výučba v UTV sa realizuje s vysokým stupňom náročnosti, ktorý zodpovedá úrovni vysokej školy, ale nie je tak účelovo orientované na prípravu pre výkon povolania. Vytvára sa väčší priestor na diskusiu a na poznávanie podstaty javov a ich aplikáciu, na objavovanie nových súvislostí a vysvetľovanie v praxi známych pozorovaných javov. Štúdium je primerane náročné, aby sprostredkovalo hodnotné poznatky, ale na druhej strane, je voľné, takže vytvára dostatočný priestor pre diskusiu a tvorivé myslenie poslucháčov. Orientujeme sa na vzdelávacie programy, ktoré sú pre študujúcich danej vekovej skupiny zaujímavé.

Na UTV je štúdium 4-6 semestrálne, pričom sme odstúpili od jednotného všeobecného zamerania v prvom ročníku na odborné zameranie už od začiatku vzdelávania. Poslucháči mohli absolvovať vzdelávanie v týchto študijných špecializáciách:

Záhradníctvo (Nitra, Košice, Žilina, Trnava),

Agroturistika a cestovný ruch (Nitra, Prievidza, Žilina),

Výživa a zdravie (Nitra, Martin),

Chov drobných hospodárskych zvierat (Nitra),

Ekonomika a manažment (Nitra, Martin),

Ekonomika a právo (Nitra),

Potraviny, výživa a zdravie (Nitra, Martin, Prievidza),

Informatika a manažment (Nitra, Martin),

Účtovníctvo (Nitra),

Malá poľnohospodárska technika (Nitra),

Okrasné záhradníctvo (Nitra, Žilina, Trnava),

Cestovný ruch (Prievidza),

Sociálna práca a zdravie (Prievidza),

Anglický jazyk (Martin),

Nemecký jazyk (Martin).

Po úspešnom skončení získal absolvent UTV diplom, toho času osvedčenie, a možnosť vzdelávania v nadstavbovom štúdiu v nasledujúcich špecializáciách:

Právo (Nitra),

Ovocinárstvo, vinohradníctvo a vinárstvo (Nitra),

Okrasné záhradníctvo (Nitra),

Špeciálne záhradníctvo (Trnava, Nové Zámky, Martin),

Špeciálne záhradníctvo a agroturistika (Žilina),

Jednoduché účtovníctvo (Nitra),

Ochrana rastlín (Nitra),

Vinárstvo (Nitra),

Liečivé rastliny (Žilina),

Liečivé rastliny a zdravie (Nitra),

Záhradná architektúra (Nitra, Žilina).

Za dvadsať rokov realizácie danej formy vzdelávania skončilo štúdium vyše 2000 absolventov. Najstarší absolvent mal 90 rokov. V súčasnej dobe sa zúčastňuje vzdelávania okolo 590 poslucháčov. Okrem uvedených špecializácií v školskom roku 2000/2001 seniori založili Klub absolventov UTV, ktorý začal so svojou činnosťou podľa programu.

Organizácia vzdelávacej činnosti našej UTV predstavuje vzdelávací systém, ktorý umožňuje priebežne aktualizovať ponuku študijných zameraní a ich obsah. Vzdelávanie realizujeme formou sústredení raz za dva týždne počas 6 semestrov. Aby sme zabezpečili vysokú úroveň vzdelávania, výučbou na tejto forme poverujeme najskúsenejších učiteľov, profesorov a docentov univerzity i pedagógov-dôchodcov a pracovníkov z výskumu. Poverenie, ktoré dostávajú naši učitelia pre výučbu na UTV, kladie vysoké požiadavky na prípravu vzdelávacieho procesu, nakoľko poslucháči sú mnohokrát absolventi vysokých škôl s celoživotnými skúsenosťami, preto učitelia pristupujú k tejto výučbe veľmi zodpovedne. Záujemcom s rôznou úrovňou vzdelania ponúkame priestor, aby sa mohli venovať svojim záujmom a naplnili svoj voľný čas v kolektíve, kde ich spájajú spoločné záujmy. Z doterajších poznatkov možno povedať, že počas štúdia na UTV vznikajú nové priateľstvá, ktoré pretrvávajú aj po ukončení vzdelávania. UTV je príkladom toho najlepšieho – vzťahy medzi poslucháčmi a učiteľmi, kde iniciatívny záujem účastníkov vzdelávania vyvoláva aj v učiteľoch potrebu rozdeliť sa so svojimi poznatkami, ale zároveň hľadať odpovede vo vzájomnom dialógu, ktorý mnohokrát na graduálnom štúdiu chýba. Učiteľ sa často ocitá v pozícii skúšaného, kde je auditórium plné skúšajúcich. Možno však skonštatovať, že naši učitelia prechádzajú týmito skúškami úspešne.

Naša univerzita predstavuje otvorený systém, ktorý umožňuje priebežne aktualizovať ponuku študijných zameraní a ich obsah. Učebný program je otvorený, pružný a dotvára sa v súlade s potrebami poslucháčov. Študijný program je primeraný k jeho obsahovému zvládnutiu. O štúdium je stále záujem a absolventi sa vyjadrujú pochvalne. Dobrým doplnkom vo vzdelávaní sú exkurzie, zvlášť na popredné strediská, výstavy a agroturistické podniky. Exkurzie sa uskutočňujú podľa plánu zakotvenom v študijnom programe.

Absolvovanie UTV sa končí písomnou prácou a jej „obhajobou“. Univerzita dáva tejto forme vzdelávania patričnú vážnosť, hneď na začiatku vzdelávania imatrikuláciou a po ukončení promóciou. Svedomitosť študujúcich a ich nádej a naplnenie životnej šance je pre nás všetkých zaväzujúca i keď neprináša univerzite formálne výhody vo forme finančnej dotácie alebo bodov do evaluácie. Táto aktivita si zaslúži plnú zodpovednosť a vážnosť pre vedomie, že patríme do jednej spoločnosti s našimi spoluobčanmi tretieho veku. Každá hodina ľudského života, mladého či dospelého i seniora, má rovnakú hodnotu.

UTV pri našej univerzite má veľmi dobré miesto v systéme celoživotného vzdelávania. Vedenie univerzity má porozumenie s touto formou vzdelávania a podľa možností vychádza v ústrety pri zabezpečovaní chodu UTV, priestorov pre výučbu a poverovaním učiteľov pre zabezpečenie kvalitnej výučby. Podobne i na strediskách cez vedúcich stredísk majú mimoriadne porozumenie pri uskutočňovaní výučby v ich priestoroch. Bude potrebné zahrnúť UTV ako súčasť vzdelávania do vysokoškolského zákona, keď bol koncom minulého roka Národnou radou SR schválený zákon o celoživotnom vzdelávaní.

SENIORSKÉ VZDELÁVANIE NA ŽILINSKEJ UNIVERZITE V ŽILINE

Ing. Lucia Hrebeňárová, PhD.

 

 

Abstrakt

Univerzita tretieho veku Žilinskej univerzity vznikla v roku 1995. Postupne bola začlenená do štruktúry Ústavu celoživotného vzdelávania Žilinskej univerzity. Príspevok sa vo svojej prvej časti stručne venuje histórii seniorského vzdelávania. Ďalej sa viac sústredí na súčasné prístupy k vzdelávaniu, hľadanie podporných nástrojov vedúcich k zvyšovaniu počtu seniorov zapojených do aktivít Univerzity tretieho veku. Snaží sa prostredníctvom filozofie dobrovoľníckych aktivít odpovedať na otázku, „Čo ďalej s tým, čo sa na Univerzite tretieho veku naučím?“.

 

Kľúčové slová

Seniorské vzdelávanie, zážitkové vzdelávanie, spolupráca, motivácia, dobrovoľníctvo.

 

Úvod

Vzdelávanie medzi generáciami je známe od počiatkov existencie ľudskej civilizácie a bolo prirodzenou vecou v každej spoločensko-ekonomickej formácii. Postupne sa škola stala hlavným médiom pre vzdelávanie formovaným existujúcimi sociálnymi vzťahmi a politickými systémami. Stále výraznejšou zložkou celoživotného vzdelávania je ďalšie vzdelávanie spolu so seniorským vzdelávaním. Tretí vek je vo väčšine prípadov chápaný ako obdobie života, v ktorom už človek ukončil profesijnú kariéru, deti odrástli a senior má oveľa viac voľného času, ktorého využitie môže ovplyvniť. Jedným zo spôsobov aktívneho vyplnenia tohto priestoru je aj štúdium na Univerzite tretieho veku, ktorá poskytuje študentom – seniorom prísun zaujímavých a aktuálnych poznatkov z rôznych odborov. V roku 1972 zorganizoval Pierre Vellas z Univerzity v Toulous prvú experimentálnu letnú školu pre záujemcov v dôchodkovom veku. Úspech bol obrovský. Vzniklo množstvo univerzít tretieho veku na celom svete. Každá bola a dodnes je vlastne jedinečným variantom ale pre všetky je charakteristická spoločná východisková idea a vlastné hnutie.

 

Minulosť …

Myšlienka založiť Univerzitu tretieho veku na Žilinskej univerzite (vtedajšej Vysokej škole dopravy a spojov) bola inšpirovaná stretnutiami s kolegami z ostatných univerzít, kde sa tento druh vzdelávania postupne začínal objavovať už od roku 1990. Vďaka iniciatíve a aktivite prof. Ing. Františka Schlossera, CSc., vtedajšieho prorektora pre vzdelávanie, sa prvý zápis do študijného odboru „Doprava a spoje“ uskutočnil 13.októbra 1995. Aktivity Univerzity tretieho veku boli začlenené do kompetencií prorektora pre vzdelávanie. Metodicky aj administratívne jej aktivity zabezpečovali pracovníčky oddelenia pre vzdelávanie. Prvý študijný odbor „Doprava a spoje“ bol v akademickom roku 1998/1999 doplnený novým študijným odborom „Manažment a ekonomika podniku“, k vzniku ktorého dalo podnet práve meniace sa ekonomické prostredie krajiny. Rovnako tomu bolo aj pri vzniku študijného programu „Človek a spoločnosť“. Postupne pribúdali ďalšie študijné programy – „Človek a hudba“, „Človek a umenie“ a boli koncipované ako trojročné. Prvý ročník bol pre všetky študijné programy zameraný všeobecne a oboznamoval študentov s problematikou celoživotného vzdelávania, s jej históriou, so správnou životosprávou či základmi duševnej hygieny. Ponúkal im vybrané poznatky z lekárskych vied  a alternatívnej medicíny, sociológie a filozofie, informoval o aktuálnych právnych a sociálnych problémoch.

 

… súčasnosť ….

Postupne bola Univerzita tretieho veku začlenená do organizačnej štruktúry Ústavu celoživotného vzdelávania Žilinskej univerzity (ďalej ÚCV) a od akademického roku 2006/2007 je na ÚCV plne integrovaná. Ako neoddeliteľná súčasť celoživotného vzdelávania dotvára kontinuitu vzdelávacích možností Žilinskej univerzity v každom veku života.

Po zmene organizátora vzdelávania boli pripravené nové študijné programy – „Človek a medziľudské vzťahy“ a „Človek a počítač“. Spoločný prvý ročník bol zrušený, takže zvolený odbor študenti navštevujú už od prvého ročníka. Prvý spomínaný študijný program je zameraný na rozličné podoby vzájomnej interakcie medzi ľuďmi sledovaných v historických, filozofických, náboženských a spoločenských súvislostiach. Druhý ponúka seniorom možnosť získať, resp. zdokonaliť svoje počítačové zručnosti. Je treba povedať, že tento študijný program bol a stále je tým programom, o ktorý je najväčší záujem. Neustále inovované produktové portfólio však bola len jedna strana mince. Druhou, veľmi dôležitou aktivitou, bolo výrazné posilnenie myšlienky seniorského vzdelávania v regióne a potreba nadviazania spolupráce v oblasti seniorského vzdelávania s mestom Žilina. Nadviazanie spolupráce s mestom bolo relatívne rýchle a bezproblémové. Vytvorený bol študijný program „Dejiny Žiliny“, ktorý záujemcom odkrýval známe i neznáme historické, architektonické či kultúrne zákutia Žiliny. Záštitu nad študijným programom prevzal primátor mesta Žilina – Ivan Harman. Oveľa ťažšie sa ukázalo hľadanie správnych cestičiek, ako vtiahnuť do seniorského vzdelávania nových študentov. Tí, ktorí už raz vkročili do tejto rieky, sa po skončení jedného študijného programu prihlasovali hneď do ďalšieho. Táto kontinuita je typická pre väčšinu študentov univerzít tretieho veku. Problém bol s novými študentmi.  K ich väčšej motivácii sme zvolili cestu zážitkového učenia a otvorených voľnočasových aktivít, ponúkaných samozrejme zdarma alebo za minimálny poplatok. V praxi to znamenalo  hľadanie nových donorských zdrojov, ktoré umožnili zrealizovať predstavy manažmentu i seniorov.

Výsledkom bol napríklad umelecký workshop ponúkajúci seniorom od 55 rokov netradičnú aktivitu zameranú na pohybovú prácu s telom v spojení s umeleckými kreáciami. Workshop viedla úspešná tanečníčka Julie Serpinet z organizácie Compagnie Songence vo Valence vo Francúzsku, ktorá sa aktívne venuje umeleckej práci so starými ľuďmi  (Francúzsko). Uskutočnil sa v rámci projektu „La caravane des dix mots“, ktorý koordinuje Ministerstvo kultúry vo Francúzsku a grantovému systému mesta Žilina. Vďaka pozitívnym emóciám na obidvoch stranách pokračovala spolupráca Univerzity tretieho veku so Julie Serpinet a  organizáciou Compagnie Songes i prostredníctvom účasti našich študentov na medzinárodnom tanečno – divadelnom festivale vo Francúzsku.

Pohyb vo forme pravidelných pohybovo-relaxačných cvičení pokračoval aj vďaka filantropickým aktivitám spoločnosti GlaxoSmithKline. Voľnočasové aktivity dopĺňali okrem cvičenia tvorivé dielne, diskusné kluby či monotematické prednášky. V snahe osloviť čo najširšie spektrum seniorov boli niektoré podporné aktivity uskutočnené v Krajskej knižnici v Žiline. Predstavené boli buď zaujímavé témy z úplne nových študijných programov alebo záverečné práce z už prebiehajúceho štúdia. Vedené boli lektormi alebo študenti univerzity tretieho veku. Išlo napríklad o témy:

§       Alternatívne zdroje elektrickej energie – pravda alebo lož?  – odborná prednáška pripravená v spolupráci s Katedrou výkonových a elektrotechnických systémov Elektrotechnickej fakulty ŽU ako motivačná prednáška pre študijný odbor „Alternatívne zdroje energie“;

§       Študenti študentom – prezentácia zaujímavostí jednotlivých študijných programov a prác ostatným študentom iných študijných programov;

§       Grafika – ukážková tvorivá dielňa vedená študentkou Univerzity tretieho veku ako motivácia pre zapojenie sa do voľnočasových aktivít,

§       Diplomatický protokol – verejná prezentácia záverečných prác študentov tretieho ročníka študijného programu Človek a medziľudské vzťahy.

Zážitkové učenie je aj dnes neodmysliteľnou súčasťou  nielen voľnočasových aktivít, ale aj  každodenného štúdia v 13 študijných programoch. Stavia na osobnej skúsenosti a aktivite študentov – seniorov. Aplikácia zážitkového učenia do vyučovacieho procesu  prináša rýchlejšie a intenzívnejšie osvojovanie poznatkov, nových vedomostí ale aj sociálnych zručností a aktivizáciu študentov. Táto ponuka nových prístupov k učeniu vytvára model modernej školy, ktorej snahou je vytvoriť podnetný priestor pre zapájanie všetkých zmyslov jej účastníkov. V praxi, konkrétne na Univerzite tretieho veku Žilinskej univerzity, to znamená, že sa snažíme zapájať zážitkové učenie do vzdelávacieho procesu prostredníctvom účasti na rôznych poznávacích exkurziách, výstavách, koncertoch. Štúdium umenia je spojené s exkurziami doma i v zahraničí, dejiny Žiliny s prehliadkami historického jadra, účasťou na Literárnom festivale či  Stredoeurópskom festivale hudobného umenia. Finančné vzdelávanie dopĺňa riešenie modelových úloh prostredníctvom internetbankingu s pomocou odborníkov z bankového sektoru, diskusia o diplomatickom protokole fiktívne modelové stretnutie v programe „Človek a medziľudské vzťahy“.

Účasť na takomto type aktivity, ktorá je vedená nielen vysokoškolskými učiteľmi ale aj odborníkmi z praxe zanecháva v senioroch mnohé spomienky, rôzne pocity a zážitky. Podľa našich predpokladov by mala synergia všetkých spomínaných činností v kombinácii s kvalitnou výučbou motivovať k ďalšiemu štúdiu na Univerzite tretieho veku. Realita bola trošku iná. Síce všetky pripravené a uskutočnené aktivity boli zúčastnenými seniormi hodnotené veľmi pozitívne, účasť nových seniorov a následný efekt smerom k zvýšeniu počtu záujemcov o štúdium na univerzite tretieho veku nebol až tak veľký, ako sme očakávali. Veľa seniorov nám často kládlo otázku „A čo ďalej? Čo s tým, keď skončím.“ Odpoveď, že ide o seniorské záujmové vzdelávanie, ktoré v prvom rade naplní ich túžbu po poznaní, že sa stretnú s novými priateľmi, budú mať vyplnený voľný čas mala váhu, ale nie vždy plne uspokojila. Zostávalo nám stále nezodpovedaná otázka „Ale čo s tým ?“.

 

….budúcnosť….

Začali sme preto intenzívne hľadať odpoveď na túto veľmi krátku otázku položenú nielen záujemcami, ale aj ich rodinnými príslušníkmi, či nezaujatými pozorovateľmi. Odpoveď sčasti priniesla i sama doba a ponúkla nám možnosť, akým smerom posunúť seniorské vzdelávanie na Univerzite tretieho veku Žilinskej univerzity.

Podľa demografických ukazovateľov  je jasné, že 20.storočie bolo storočím nárastu svetovej populácie. Pravdepodobný maximálny počet obyvateľov by mal kumulovať v rokoch 2060 až 2080 a dosiahnuť približne 9 miliárd. Svet je demograficky veľmi rozdielny. Niektoré regióny sú typické rýchlym rastom obyvateľstva (Afrika, arabské krajiny), iné rýchlo starnú (Európa, východná Ázia a Severná Amerika) a niektoré sa už zmenšujú (východná Európa). Klesajúca miera pôrodnosti, zvyšujúca sa dĺžka života a odchod do dôchodku znamenajú, že do roku 2050 Európa dosiahne stav, keď budú na jedného dôchodcu prispievať dvaja pracovníci. Starnutie populácie tak bude mať hlboký vplyv nielen na život jednotlivcov ale i chod spoločnosti.

Poďme ale na Slovensko. Podľa výsledkov prieskumu zadaného Nadáciou Orange, vyplýva, že z 220 opýtaných ľudí starších ako 60 rokov je pre väčšinu najdôležitejšie mať pocit, že nie sú osamotení. Spolu až 68 % seniorov v tomto neistom čase ekonomickej krízy deklaruje, že ich najdôležitejšími životnými hodnotami je zostať v kontakte so svojimi blízkymi, byť pre niekoho užitočným, mať pre koho žiť a nezostať celkom osamotení. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že problémom väčšiny dnešných seniorov na Slovensku nie je primárny strach, že sa dostanú aj v dôsledku ekonomickej krízy do hmotnej núdze, ale oveľa väčším potenciálnym problémom je pre nich strach zo sociálneho vylúčenia a samoty.

Vyššie spomínané fakty podporujú našu filozofiu, že Univerzita tretieho veku je ideálnou väzbou medzi aktívnymi seniormi a ich zapojením do práce v komunite. Je  nevyhnutné začať intenzívne rozvíjať pozitívny vzťah seniora v komunite – nie ako pasívneho príjemcu rôznych typov pomoci a výhod, ale ako aktívneho občana. Študenti – seniori sa na štúdium prihlasujú dobrovoľne, sú pozitívne motivovaní a ochotní prijímať nové informácie, ale aj podeliť sa o ne so spolužiakmi i s verejnosťou. Disponujú však i mnohými odbornými znalosťami, skúsenosťami, či jedinečnými zážitkami, ktoré získali v aktívnom veku. Tieto ich „vstupy“ sú počas troch rokov záujmového štúdia vybraného študijného programu doplnené novými teoretickými znalosťami i praktickými skúsenosťami a zážitkami. A práve tu vzniká významný priestor a potenciál na ich sebarealizáciu a ďalšie zapojenie ako dobrovoľníkov. V súčasnosti je dobrovoľníctvo väčšinou spájané s aktivitami v stacionároch, domovoch dôchodcov alebo hospicoch a prijímateľmi sú seniori. Pri spojení univerzity ako spoločensky zodpovednej inštitúcie pôsobiacej v regióne, ďalšieho vzdelávania, dobrovoľníctva a komunity, však vzniká prienik práve v dobrovoľníckych aktivitách seniorov zameraných na šírenie nových poznatkov získaných počas štúdia v rôznych etapách života. Seniori v tomto prípade nie sú pasívnymi prijímateľmi ale aktívnymi sprostredkovateľmi nových zážitkov. Prečo by nemohli plniť úlohu informátorov počas konferencií na univerzite alebo po ukončení študijného programu „Dejiny Žiliny“ vypomáhať v Turistickom informačnom centre v Žiline, po ukončení dejín umenia informátorov v galérii ?

Možností je veľa. Nie je našou ambíciou vychovávať odborníkov v tej-ktorej oblasti. Našim cieľom je ponúknuť mestu resp. komunite, aktívnych seniorov s novými znalosťami a pozitívnou motiváciou pomôcť skvalitňovať život vo svojom okolí či meste a seniorom možnosť použiť získané poznatky v praxi. Nie je možné zrealizovať to u všetkých študijných odboroch, ale ak dokážeme prostredníctvom dobrovoľníckych aktivít na Univerzite tretieho veku vzbudiť záujem o tento spôsob pomoci komunite, budeme tak napĺňať úlohu univerzity ako spoločensky zodpovednej organizácie.

Prvou lastovičkou je seniorsky časopis „Schody“, ktorého vydavateľom je Ústav celoživotného vzdelávania. Redakčná rada je tvorená študentmi Univerzity tretieho veku. Študijný program „Človek a média“ či pravidelné literárne stretnutia im počas troch rokov ponúknu priestor na zdokonalenie sa. Rozšírenie časopisu na kluby dôchodcov v meste nám na jednej strane zintenzívňuje spoluprácu s mestom a na druhej strane vytvára vhodný informačný kanál na prezentáciu našich aktivít.

Táto filozofia si k svojej úspešnej realizácii vyžaduje aktívnu spoluprácu mesta pri hľadaní možnosti dobrovoľníckeho pôsobenia seniorov v meste a organizáciu manažujúcu dobrovoľnícku prácu seniorov. Tento trojuholník sa musí navzájom dopĺňať a kooperovať tak, aby poskytoval seniorom skúsenosť, príležitosť i podporu. Je to beh na dlhé trate, ktorý však jasne dáva odpoveď na našu otázku „A čo ďalej?“.

 

Záver

Vybudovaný systém štúdia s kvalitným systémom podpory doplnený rôznorodými voľnočasovými aktivitami ponúka seniorom duševné, telesné i sociálne uspokojenie. Trend vo svete jednoznačne podporuje túto filozofiu. Príležitostí je veľa a závisí len na nás, akým spôsobom ich využijeme v prospech rozvoja seniorského vzdelávania.

 

 

 

 

Literatúra:

HRAPKOVÁ, N. 2010. Intergeneračné vzťahy a kontakty vo vzdelávaní seniorov.

In: www.pulib.sk/elpub2/FF/Balogova1/pdf_doc/5.pdf

LUTZ, W. 2008. Recent Demographic Trends in Europe and the World.

In:http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=502&langId=en&eventsId=12

1&furtherEvents=yes

SWINDELL, R.; THOMPSON, J. 1995.  An International Perspective of the University

                    of the Third Age. In: http://worldu3a.org/resources/index.htm

World Health Organization, 2002.  Active Ageing – A policy framework.

In: http://whqlibdoc.who.int/hq/2002/WHO_NMH_NPH_02.8.pdf

Interné materiály Ústavu celoživotného vzdelávania

 

 

 

Kontakt:

Ing. Lucia Hrebeňárová, PhD.

Ústav celoživotného vzdelávania Žiilnskej univerzity v Žiline

Univerzitná 8215/1

010 26 Žilina

hrebenarova@uniza.sk

 

 

 

 

 

 

ŠTUDIJNÝ ODBOR PRAKTICKÉ VYUŽITIE POČÍTAĆOV NA UTV PRI STU V BRATISLAVE

Ing. Milan Slezák a kol.

 

 

Abstrakt

V akademickom roku 2004/2005 bol na Univerzite tretieho veku pri Slovenskej technickej univerzite v Bratislave zavedený študijný odbor Praktické využitie počítačov. Príspevok stručne poukazuje na zvláštnosti tohto odboru a uvádza niektoré typické výsledky, dosiahnuté účastníkmi štúdia.

 

Kľúčové slová

Počítače, aplikácie, projekty

 

V októbri 2010 vstupuje Univerzita tretieho veku (UTV) pri Slovenskej technickej univerzite (STU) v Bratislave do trinásteho ročníka svojho účinkovania. V priebehu tohto obdobia sa obsah jej vzdelávacích aktivít postupne konštituoval do troch záujmových okruhov s viacerými študijnými odbormi. Súčasný stav znázorňuje nasledujúca schéma:

Štúdium v dvojročnom študijnom odbore Počítače začalo na UTV pri STU počínajúc akademickým rokom 1999/2000. Frekventanti v ňom získavajú základné vedomosti a zručnosti v práci s OS MS Windows, MS Word a MS Excel, ako aj počiatočné skúsenosti v práci s internetom. Kurz Internet nadväzuje na tento základ od akademického roku 2003/2004.

Študijný odbor Praktické využitie počítačov bol na UTV pri STU zavedený v akademickom roku 2004/2005 ako nadstavba na odbor Počítače. V tomto príspevku chceme stručne poukázať na jeho zvláštnosti a uviesť niekoľko príkladov prác, realizovaných účastníkmi štúdia.

zbornik2010-image009

Metodická, obsahová a organizačná koncepcia výučby

 

Cieľ výučby

·    Ďalší rozvoj počítačovej gramotnosti frekventantov ;

·    Motivovanie k samostatnej práci a k tvorivému  využitiu PC v pracovnom i súkromnom prostredí;

·    Vytvorenie atmosféry tímovej spolupráce;

·    Umožnenie prístupu k informačným a komunikačným  zdrojom celosvetovej siete  www  a k ich využívaniu;

·    Podpora medzigeneračnej komunikácie.

 

Obsahová náplň štúdia

Obsahová náplň štúdia je zostavená tak, aby zahrnula čo najširšiu oblasť praxe využívania personálnych počítačov. Výber a rozsah precvičovaných tém závisí ako od lektora, tak aj od účastníkov. Poslucháčom je poskytovaný široký rozsah poznatkov z aktuálneho stavu IKT, ktoré môžu (podľa požiadaviek riešených projektov) zahŕňať nasledovné oblasti:

Racionálna správa domáceho personálneho počítača. Internetová komunikácia, služby, využitie internetu v obchode, úradoch a webstránky. Kancelárske aplikácie. Digitálna fotografia, úpravy fotografií, digitalizácia predlôh, animácia. Spracovanie zvukových nahrávok. Tvorba a úprava videozáznamu.

 

Priebeh výučby

Priebeh výučby spolu tvoria lektor a účastníci v súlade s ponúkanou paletou poznatkov, vedomostí a zručností, uvedenou v predchádzajúcom odseku. Na tomto študijnom odbore sa využívajú zásady „učenia sa na projektoch (project-based learning)“. Pod pojmom vypracovať projekt sa rozumie vytvoriť aplikáciu počítačového programu pre vlastné použitie jednotlivcov alebo skupinky študentov tohto študijného odboru. Frekventanti pracujú spravidla v tímoch, ich samostatná práca je podporovaná konzultáciami.

 

Postup pri štúdiu a tvorbe projektov

·    Výber oblasti a témy (aj témy navrhnuté poslucháčmi);

·    Vytvorenie skupiny (tímu);

·    Vyhľadanie existujúcich podkladov (prieskum) s podporou lektora;

·    Zozbieranie údajov (naplnenie súborov údajmi);

·    Spracovanie (vytvorenie súboru, súborov, prípadne programu, stránky a pod.);

·    Vyhodnotenie (prezentácia, alebo správa, alebo súbor,…).

Vypracovanie projektov je dobrovoľné, ale veľmi odporúčané.

 

Výhody výučby za pomoci projektov

·    Ide naozaj o praktické využitie zamerané na potreby poslucháčov;

·    Tímová spolupráca umožňuje aj slabším zdokonaliť sa v tíme;

·    Témy sú vyberané tak, aby vyžadovali rôzne zručnosti a tým umožnili zapojiť sa všetkým (aj zbieranie podkladov, výmena skúseností, komunikácia,..);

·    Realizované projekty môžu slúžiť aj UTV ako propagácia vzdelávacích aktivít.

 Materiálno technické podmienky

Od septembra 2009 sa praktická výučba na všetkých počítačových študijných odboroch realizuje vo veľmi dobrých podmienkach v zrekonštruovanej učebni. Priestory sú vo vstupnej časti vybavené sociálnym zariadením, stavebne boli kompletne obnovené (nové okná so žalúziami, podlahy, elektrorozvody, klimatizácia). Poslucháči majú k dispozícii výkonné počítačové vybavenie (16 miest), lektori využívajú moderné premietacie zariadenie – dataprojektor s diaľkovým ovládaním a veľkou plochou premietacieho plátna.

zbornik2010-image010

Vybrané príklady prác

V počiatočných obdobiach sa obsahová náplň projektov orientovala hlavne na tvorbu aplikácií užitočných v domácnosti (napríklad sledovanie spotreby energií, vody, alebo potravín, sledovanie priebehu zdravotných faktorov, evidencia kníh v domácej knižnici), resp. v práci (hromadná korešpondencia, príprava príležitostných tlačovín a pod.). Prvý príklad ilustrujeme grafom spotreby plynu v domácnosti (autorka H. Šimunková).

Ako ďalšie príklady takýchto aplikácií uvádzame evidenciu knižnice (V. Šajbanová), publikovanú neskôr na internete: http://tinyurl.com/3vek-zoz-sajbanova, prezentáciu o zásadách používania digitálneho fotoaparátu (A. Frolová): http://tinyurl.com/3vek-olympus.

Tieto aplikácie využívali kancelársky balík Microsoft Office (MSO) 97, počítačová učebňa bola vybavená PC začínajúcej rady Intel Pentium.

zbornik2010-image011

S postupným zlepšovaním úžitkových vlastností SW (prechod na MSO 2003, rozvoj internetových služieb), ako aj zvyšovaním výkonnosti HW, sa záujem poslucháčov orientuje viac do oblasti publikovania na internete a na prácu s multimédiami. Z početných realizovaných projektov  vyberáme: “Záhrada – môj relax” – projekt O. Urmaničovej z roku 2009, v ktorom autorka prezentuje svoj pozitívny vzťah k pestovaniu kvetov. Adresa stránky: http://zahrada-mojrelax.webnode.sk/. Z. Čabajová publikuje svoju stránku „Biopočasie – denná predpoveď“ už od roku 2008 (http://www.biopocasie.sk/). Š. Demeter popisuje svoju záľubu vo včelárení na stránke http://prirodavcelymedzdravie.webnode.sk/.

zbornik2010-image012

Projektový tím pod vedením M. Musilovej usporiadal v roku 2009 súťaž o najlepšiu fotografiu z vybraných tematických oblastí. Fotografie zhromažďovala komisia zložená z účastníčok projektu a umiestňovala ich anonymne vo verejnej fotogalérii, využívajúcej internetovú službu Picasa Web Albums (PWA), ktorú poskytuje portál Google. Fotografie zo súťaže sú verejne dostupné vo fotogalérii s názvom „Najlepsie fotky skupiny UTV“ na adrese:

http://picasaweb.google.com/najlepsiefotkyskupinyutv.

zbornik2010-image014

Fotogaléria obsahuje celkom 168 fotografií, usporiadaných do deviatich fotoalbumov. Fotografie, vyhodnotené ako najlepšie, boli predstavené i fyzicky na prezentačnom paneli.

zbornik2010-image013

A. Trebatický navštívil ako turista vo francúzskom Giverny svetoznáme záhrady francúzskeho impresionistu Claude Moneta. Vlastné fotografie z týchto miest porovnáva autor s obrázkami originálnych výtvarných diel a reprodukciami dobových snímok. Digitalizované fotografie sú vystavené pomocou služby PWA vo fotoalbume s názvom „Projekt Monet“ a dostupné na adrese: http://tinyurl.com/3vek-monet.

Ďalší projektový tím sa hlbšie zaoberal aj samotnou podstatou fotografovania, kde sa poslucháči venovali zachyteniu rôznych fáz pohybu fotomodelky. Členka tímu Gabriela.  Dömeová vytvorila pôsobivú videoprezentáciu ako sled fotografií modelky s  hudobným sprievodom pod názvom “Modelka v pohybe“.

zbornik2010-image015

Práca je zverejnená na internetovej službe YouTube, ktorú poskytuje vyhľadávací portál Google a možno ju nájsť pomocou adresy: http://tinyurl.com/3vek-modelka

 

Frekventant J. Procházka, ako priamy účastník udalostí v auguste 1968, usporiadal vlastné fotografie, ale i zozbierané dobové snímky ďalších autorov do videoprezentácie pomenovanej „Fotografické spomienky na rok 1968“.

Pôsobivá prezentácia, ozvučená vhodným zvukovým sprievodom, je tiež zverejnená na internetovej službe servera YouTube (http://tinyurl.com/3vek-aug68).

zbornik2010-image016

Univerzita tretieho veku pri STU od roku 2005 organizuje na záver každého akademického roka odborný seminár – stretnutie účastníkov vzdelávania v počítačových študijných odboroch. Na týchto stretnutiach frekventanti študijného odboru Praktické využitie počítačov (za asistencie lektorov) prezentujú svoje projekty. Na ostatnom takomto podujatí poslucháči predviedli celkom 16 projektov.

Informácie o projektoch a seminároch sú spravidla zverejňované na blogu Tretiveknalinke na adrese: http://tretiveknalinke.blogspot.com/

 

Literatúra:

1.   ADLEROVÁ, E., Babinský M. 2004. Metodické zásady výučby počítačov pre seniorov a snahy o ich realizáciu na UTV pri STU. In: Vzdelávanie seniorov na Slovensku, zborník príspevkov z metodického seminára, STU v Bratislave.

2.   STREČANSKÝ, M. 2004. Skúsenosti z prednášok o využití počítačov na UTV pri STU. In: Vzdelávanie seniorov na Slovensku, zborník príspevkov z metodického seminára, STU v Bratislave.

3.   SLEZÁK, M. 2010. Ciele a postup výučby In: Skupinová stránka Tretiveknalinke , Dostupné na internete [25/08/2010]:

http://groups.google.com/group/tretiveknalinke/web/

4.   SLEZÁK, M. 2010. Prezentácie projektov poslucháčov In: Blog Tretiveknalinke, Dostupné na internete: [25/08/2010] http://tinyurl.com/3vek-seminar2008

5.   SLEZÁK, M. 2010. Prvý seminár v novej učebni. In: Blog Tretiveknalinke, Dostupné na internete [25/08/2010]: http://tinyurl.com/3vek-seminar2009

6.   SLEZÁK, M. 2010. Projektový seminár 2010 In: Blog Tretiveknalinke, Dostupné na internete [25/08/2010]: http://tinyurl.com/3vek-seminar2010

 

Kontakty na autorov:

Ing. Milan Slezák, tretiveknalinke@gmail.com

RNDr. Eleonóra Adlerová, PhD. eleonora.adlerova@stuba.sk

Ing. Miroslav Babinský, miroslav.babinsky@stuba.sk

Ing. Michal Strečanský, CSc. strecanskym6@gmail.com ,

Univerzita tretieho veku pri STU, Vazovova 5, 812 43  Bratislava 1

 

 ŠTÚDIUM KLASICKEJ LATINČINY A RÍMSKYCH REÁLIÍ NA UTV UK V BRATISLAVE A VYUŽITIE POZNATKOV ZO ŠTÚDIA V PRÁCI NA MEDZINÁRODNOM PROJEKTE GRUNDTVIG „VECU“

Ing. Lenka Lutonská

 Abstrakt

Príspevok hovorí o obsahu študijného odboru Latinčina a história antického sveta, o vzdelávacích  formách  a prostriedkov v tomto odbore. Získané vedomosti zo štúdia na UTV boli vhodne využité pri riešení úloh projektu Grundtvig „VECU“.

Pred 6-timi rokmi sa našej  UTV pri UK v Bratislave prvýkrát otvoril odbor štúdia klasickej latinčiny a rímskych reálií. Vtedy sme viacerí práve skončili  naše štúdium v odboroch  kunsthistórie alebo archeológie a tak snáď zo zvedavosti, alebo v snahe rozšíriť si ďalej obzor v humanitných disciplínach dali sme sa s chuťou do latiny.

Na štarte sme sa zišli z profesionálneho hľadiska veľmi pestrá zostava – len malá časť z nás v predchádzajúcom štúdiu, či na strednej alebo vysokej škole, prišla vôbec do intenzívnejšieho kontaktu s latinčinou. Boli medzi nami práve tak absolventi Technickej univerzity (stavári, elektrotechnici chemici, architekti,..), ale aj ekonómovia, farmaceuti, absolventi prírodných vied a ojedinele lingvisti. Ale čo bolo hlavné, všetci, celý ročník sme začali s veľkou chuťou, pod odborným vedením Dr.Ostertágovej. A je isté, že nás všetkých bez rozdielu chytila nielen zvedavosť, ale práve  obrovská chuť prenikať pomaly, z hodiny na hodinu, do precíznosti a logiky tohto nádherného jazyka.

Ale nie je to len poznávanie jazyka, ale v odbore “Rímske reálie“ rozšírené o históriu, umenie, kultúru, filozfické smery, pozdejšie o literatúru, štýl života spoločnosti. Platí stará pravda, že záujem poslucháčov o predmet je úmerný pedagogickým kvalitám prednášateľa. A to bez nadsádzky, pedagogická osobnosť Dr.Ostertágovej potvrdila v celom rozsahu – veď kolegovia, ktorí v minulosti prišli s latinským jazykom do styku len sporadicky – možno len pri bohoslužbách v kostole- robili obdivuhodné pokroky.

Ale naše štúdium sa neobmedzovalo len na prednáškovú časť. Pevnou zásadou je, pokiaľ je to možné, prejsť po stopách Rimanov, napr. na celom nám dostupnom „Limes Romanus“ (od Tulnu v Rakúsku až po Aquincum-Budapešť, po všetkých táboroch, centrách, archeologických parkoch, múzeách, atď.) A môžem povedať a tiež tlmočiť slová kolegov, že je úžasné pozerať sa takto tiež na  našu dávnu minulosť, pokúsiť sa čítať nápisy na kameňoch a mnohé ďaľšie zaujímavosti. Ale súčasťou celého základného 6-semestrálneho štúdia boli a sú nádherné exkurzie po všetkých významných stopách antického Ríma (Rím, Sever.Taliansko, Pompeje, Pestum až po Sicíliu a Provensálsko). A to všetko nie ako turisti, ale ako študijné exkurzie s odborným sprievodom a výkladom.

Je evidentné, že po absolvovaní takýchto 6 semestrov sme takmer všetci mali mnoho otázok a tak sme pokračovali v trochu náročnejšom a hlbšom štúdiu v odbore „Topografia antického sveta“ t.j. jednotlivé obdobia, teritoriálne rozdelenie, provincie, ale aj osobnosti literatúry (Cicero, Tacitus, Ovidius, Vergilius a ďalší) ich dielo a všetko opäť doplnené radom odborných exkurzií.

A tak tiež náš prvý cyklus štúdia latinčiny, ktorý sa začal vlastne pred 6-imi rokmi, našiel ihneď ďalších pokračovateľov a o štúdium, ktoré nie je jednoduché, ako vieme, je ďalej veľký záujem.

Môžem si dať otázku: „Čo mi štúdium tohto odboru dalo?“ Ako som na začiatku zdôraznila – otvorilo, podporilo a ďalej rozšírilo – či sa to niekomu páči, alebo nie – pohľad tiež na kúsok našej minulosti, ktorý má vyše 2000 rokov.

Na túto moju úvahu môžem hneď ďalej naviazať ako sme využili a prezentovali získané poznatky v latinčine tiež kreatívne a to v oblasti projektov a prác seniorských študentov v rámci EFOS (European Federation of Older Students at the Universities). V r.2008 vznikol takto projekt „VECU – Virtuálne Európske Kultúrne Centrum“, jedna časť „Kultúra každodenného dňa“, do ktorého bol zaradený tiež program na návrh kolegu DI. Wolfganga Spitalera seniorského študenta z Viedenskej univerzity, kde autor navrhol venovať pozornosť príbuznosti prísloví, v európskych jazykoch s fokusom hlavne na stredoeurópsku oblasť. Pretože iniciátorom a hlavný nervus agens tejto myšlienky je z nemecky hovoriacej oblasti – ako referenčný základ autor vybral 160 často frekventovaných porekadiel v nemecky hovoriacej Európe.

Do participácie na projekte sa zapojili tiež kolegovia zo Slovenska, Poľska, ale aj Čiech, Holandska a ďalších. Ale sledovanie sa sústreďuje na porekadlá dneška – up to date. A práve tu som navrhla, opierajúc sa  o určité poznatky – snáď vedomosti – zo štúdia latinčiny, pokúsiť sa pozrieť na referenčný súbor dnešných porekadiel – ak to bude možné – hlbšie a hľadať stopu v  starorímskych citátoch a myšlienkach antických velikánov. Po úvodnom váhaní participujúcich kolegov zo západoeurópskych univerzít, ktorým sa latinčina zdala jazyk mŕtvy a pre dnešnú dobu možno nezaujímavý, bola táto časť zpracovaná práve u nás na UTV v Bratislave. Porovnanie porekadiel latinčina/nemčina bolo zpracované a postúpené na konečnú sumarizáciu celého projektu na UNI Wien  a Groningen pre publikáciu v internetovom časopise EFOS NEWS. Záverom treba povedať, aj keď v dnešnej modernej digitálnej dobe, rýchlu komunikáciu nahradil jazyk anglický, ktorý je „latinčinou novoveku“ a nepostrádateľný v nových vedných odboroch, informačných technológiách, technike atď.,  ostáva latinčina tiež neodmysliteľná a tiež ťažko nahraditeľná v širokom spektre vied (medicína, prírodné vedy, právo, farmácia,..).

Aj v našich európskych jazykoch sa výrazy latinského pôvodu používajú denne bez toho, že si to vôbec uvedomujeme. A práve to bol tiež impulz pre náš príspevok k pohľadu na niektoré frekventované príslovia v európskom priestore a ich súvis s citátmi z ďalekej antickej minulosti. Mimochodom, určitá, aspoň orientačná znalosť antickej kultúry a súvislostí, predsa patrí k základnému  vzdelaniu nás Európanov.

Kontakt:

Ing. Pavla Lutonská

(UTV CĎV UK v Bratislave)

Stromová 25

831 01 Bratislava

 

VZDELÁVANIE – PROSTRIEDOK NA SEBAAKTUALIZÁCIU

PaedDr. Brigita Lehoťanová, PhD.

 Abstrakt

Príspevok poukazuje na význam vzdelávania v seniorskom veku. Prezentuje vzdelávací program zameraný na uplatňovanie stratégií rozvíjajúcich tvorivosť a stratégií humanistickej výchovy s cieľom rozvíjať osobnosť tak po stránke kognitívnej, ako aj nonkognitívnej.

 

Kľúčové slová

senior, vzdelávanie, rozvoj osobnosti, stratégie rozvíjajúce tvorivosť, stratégií humanistickej výchovy

 

Význam vzdelávania seniorov

Naša spoločnosť starne. Vo vekovej štruktúre populácie sa zvyšuje percento ľudí stredného a vyššieho veku. V budúcnosti bude počet seniorov ešte pribúdať. V tejto súvislosti sa hovorí najmä o potrebe zaistiť dostatok finančných prostriedkov na sociálne zabezpečenie a na zdravotnú starostlivosť. Ale človek potrebuje uspokojiť nie len fyziologické potreby. Maslow (2000) rozdelil potreby človeka do piatich kategórií:

·       fyziologické potreby,

·       potreba bezpečia, istoty,

·       potreba lásky, prijatia, spolupatričnosti,

·       potreba uznania, úcty,

·       potreba sebaaktualizácie.

Uspokojovaniu vyšších potrieb seniorov sa, bohužiaľ, až taká veľká pozornosť nevenuje. A na seniorov sa niekedy hľadí ako na príťaž spoločnosti. No ako uvádza Atkinson a kol. (1995, s. 131), „postoje a aktivity sedemdesiatročných v súčasnosti zodpovedajú postojom a aktivitám päťdesiatročných v dobách pred dvadsiatimi rokmi. Naša spoločnosť v podstate starne, ale starí mladnú“ Starší ľudia majú oproti mladým jednu obrovskú výhodu –  bohaté skúsenosti. Bolo by chybou, keby sme nevyužili ich potenciál, keby sme nevytvárali podmienky aj pre túto vekovú kategóriu, aby mohla dôstojne žiť a podieľať sa ešte aj na ekonomickom rozvoji našej spoločnosti. Mladí ľudia majú iste viac energie, rýchlejšie spracovávajú informácie, úspešnejšie riešia problémy. Ale ako uvádza Atkinson a kol. (1995 s. 131),, opierajúc sa o výskumy renomovaných psychológov: „Nie je tu však žiadny dôkaz, že by sa v priebehu starnutia zhoršovala všeobecná schopnosť učiť sa (Schaie a Willis, 1986). Dokonca aj krátky tréning dokáže zlepšiť schopnosť starších ľudí riešiť problémy (Willis, 1985).“ Vzdelávanie seniorov má nepopierateľný význam pre zlepšovanie kvality ich života. Rozvíja osobnosť nie len po kognitívnej stránke. Vzdelávanie je dôležité i preto, lebo seniorské obdobie je aj obdobím ubúdajúcich fyzických síl, obdobím zdravotných ťažkostí, obdobím straty blízkych – partnera, priateľov. Účasť na vzdelávacom procese umožňuje byť členom kolektívu ľudí s podobným záujmom, vytvárať si nové priateľské vzťahy, zažívať radosť zo vzájomnej blízkosti, z vlastnej realizácie. Motivuje človeka k zmysluplným tvorivým aktivitám. Prispieva k životnému optimizmu. Rozvíja teda osobnosť aj po nonkognitívnej stránke. Pomáha uspokojovať vyššie potreby seniorov.

 

Recepcia literatúry, práca s textom

K obľúbeným činnostiam seniorov patrí čítanie literatúry. „Recepcia literatúry je špecifickou kultúrnou činnosťou, ktorou sa aktivizuje a konkretizuje komunikačný vzťah medzi literárnym dielom a jeho prijímateľom“ (R. Lesňák, 1977, s. 179).

„Čítanie môže byť práve tak vecou pasívneho konzumu, ako aj aktívnej súčinnosti s recipovaným textom, ale i spolutvorbou či ideovo-umeleckým dotváraním diela a jeho pokračovaním v duchovnom živote človeka“ (R. Lesňák, 1991, s. 11). Cieľom nášho vzdelávacie programu je aktivizovať recipientov. Čítanie a práca s textom môžu byť prostriedkami kognitivizácie, emocionalizácie, motivácie, socializácie, axiologizácie, autoregulácie a kreativizácie. Potvrdzujú to funkcie literatúry (informačná, emocionálna, estetická, etická, identifikačná, konfrontačná, potvrdzovacia, prestížna funkcia, relaxačná, sociatívna, úniková, výchovná, terapeutická…). Čítanie umožňuje čitateľovi získavať informácie, a to nie len čítanie odbornej literatúry. Čitateľ má možnosť konfrontovať svoje postoje s postojmi literárnych postáv, môže sa s nimi stotožniť i odmietnuť ich. Čítanie môže čitateľovi pomáhať v hľadaní riešenia vlastného problému. Môže mu pomáhať uniknúť z ťaživej reality. Umožňuje mu prežívať hlboké emócie. Čítanie môže mať vplyv na hodnotový systém čitateľa. Kniha môže byť dobrým spoločníkom, i keď je človek chorý, alebo z nejakého dôvodu izolovaný od ľudí. Čítanie a práca s textom vedená terapeutom môže napomáhať liečeniu. Čítanie môže byť podnetom k vlastnej tvorbe.

„Čitateľské aktivity sa nevymedzujú iba čítaním, ale vypĺňajú širší repertoár kultúrnych a estetických činností v priestore komunikácie“ (P. Liba, 1987, s. 71).

 

Uplatňovanie stratégií rozvíjajúcich tvorivosť a stratégií humanistickej výchovy

V práci s textom odporúčame uplatňovať stratégie rozvíjajúce tvorivosť.

F. E. Williams (1972) ich uvádza ako stratégie tvorivého vyučovania.

1.     Učte pomocou paradoxov

2.     Učte pomocou sledovania atribútov a vlastností predmetov, javov a vecí

3.     Učte pomocou analógií

4.     Učte vidieť a chápať rozdiely, protiklady

5.     Klaďte podnecujúce otázky

6.     Používajte príklady na zmenu, dynamiku

7.     Používajte príklady a úlohy na zvyky, obyčaje, rigiditu (strnulosť

myslenia)

8.     Umožnite hľadanie, organizujte skúmanie, bádanie, objavovanie

9.     Učte výskumne pracovať

10. Budujte toleranciu k viacznačnosti, viacvýznamovosti

11. Umožnite intuitívne vyjadrovanie

12. Učte nie prispôsobovať sa, ale napredovať, rozvíjať

13. Veďte k štúdiu životopisov a práce tvorivých ľudí

14. Žiadajte hodnotenie situácie

15. Rozvíjajte tvorivé videnie

16. Cvičte tvorivé počúvanie

17. Rozvíjajte tvorivé čítanie

18. Cvičte tvorivé písanie

 

pod stratégiou tvorivého vyučovania rozumieme filozofiu postupu, spôsobu riadenia činnosti na vyučovaní, ktorého cieľom je kreativizácia. Kreativizácia je najvyššou funkciou osobnosti. Zahŕňa kognitívne i nonkoknitívne stránky osobnosti.

Za dôležité považujeme uplatňovanie stratégií humanistickej výchovy. pod stratégiou humanistickej výchovy rozumieme filozofiu postupu, spôsobu riadenia činnosti na vyučovaní, ktorého cieľom je humanizácia osobnosti.

Podľa J. H. Ellensa (1990) k stratégiám humanistickej výchovy patrí:

1.     Opatera– pozitívne prijímanie človeka.

2.     Posilňovanie ega – uisťovanie sa o schopnosti zvládnuť záťažové životné situácie, rozvoj myslenia a cítenia.

3.     Reflexia citov – rozpovedanie prežívania, citov, postojov.

4.     Reflexia skúseností – porozprávanie vlastných skúseností a spätná väzba zameraná na uvedomenie si seba a na svoje zlepšenie.

5.     Interpersonálna analýza – rozbor miery presnosti interpretácie medziľudských vzťahov.

6.     Analýza vzorov – nadväzuje na interpersonálnu analýzu s cieľom uprednostňovať efektívnejšieho asertívneho správania sa.

7.     Podnecovanie – systém odmien za pozitívne správanie sa.

8.     Sebaodhalenie – odhaľovaním vlastných slabých stránok smerovať k hľadaniu možností ako hodnotne žiť i napriek ich existencii, ak nemožno slabé stránky prekonať.

9.     Hodnotová orientácia – pomáhanie pri vytváraní pozitívneho hodnotového systému osobnosti.

10. Prehodnocovanie skúseností – uvedomenie si disfunkčných dôsledkov správania a hľadanie možných riešení.

11. Uvedomenie si seba, svojho tela – registrovanie informácií, ktoré nám dáva naše telo.

12. Interpretácia – vytváranie hypotéz o vzťahoch, ktoré poskytujú iný, nový pohľad na správanie osobnosti.

 

Uplatňovanie stratégií humanistickej výchovy podporuje pozitívne formovanie osobnosti a porozumenie medzi ľuďmi. Preto je prínosné nie len pre človeka, ale aj z hľadiska humanizácie spoločnosti.

 

Vzdelávací program zameraný na uplatňovanie stratégií humanistickej výchovy a stratégií rozvíjajúcich tvorivosť

Pripravili sme vzdelávací program, ktorý je zameraný na prezentáciu možností, ako sa dajú uplatňovať stratégie humanistickej výchovy a ako sa dajú stratégie rozvíjajúce tvorivosť vzájomne kombinovať, pričom jednou zo stratégií je vždy tvorivé písanie. Tvorivé písanie sme si zvolili ako základnú stratégiu, lebo rozvíja osobnosť všestranne .

Cvičenia tvorivého písania majú podľa M. Zelinu (2006, s. 14) ovplyvňovať najmä tieto intelektuálne procesy a vlastnosti:

„Vnímanie: vnímanie všetkých stránok predmetu, presné pozorovanie, všímavosť, postreh (najmä k nevýznamným, zvláštnym detailom, náhodným javom), prístupnosť dojmom,  estetická senzitivita.

Myslenie: divergentné myslenie, usudzovanie a riešenie zložitých problémov, tvorenie predpokladov, hypotéz, vhľad do situácie, kombinácia a integrácia myšlienok, horizontálne aj vertikálne myslenie, transformácia, variačné myslenie, kontrastné a dialektické myslenie, vysoké abstrakcie, orientácia na symbolické ekvivalenty, cit pre analógie, obratnosť v používaní  logických a intuitívnych procesov, cvičenie  asociácií.

Reč: novotvary a odchylná syntax, expresivita, premenlivá dikcia, zaujímavá intonácia, vyjadrovanie gestami a mimikou, bohatý slovník, estetickosť a elegancia vo vyjadrovaní, jazykový cit, kladenie otázok, vyjadrovanie „rozpracovaných“ myšlienok, tvorenie metafor, imaginatívne hry.

Schopnosti: vyššia inteligencia a intelektová kapacita, fluencia, flexibilita, originalita, citlivosť k problémom, nedostatkom a disharmónii, konštrukcia a formulácia problémov, reštrukturalizácia, elaborácia, metodickosť, precíznosť, estetické cítenie, schopnosť poodstupiť od faktov.

Osobnostné rysy a vlastnosti, ktorých je veľký počet z oblasti záujmov, motivácie, potrieb, prekonávania prekážok, citovej stability, etiky, sebadôvery, sebaregulácie, a i.“

Tvorivé písanie môže byť motivované rozličnými podnetmi. Dôležité je rozvíjať citlivosť na podnety, viesť k nevšednému vnímaniu skutočností, k hodnotiacemu mysleniu, k emocionálnemu prežívaniu. Tvorivé písanie nemusí byť len tvorením asociácií, hraním sa so slovom, písaním podľa daných pravidiel. Tvorivé písanie môže byť i písaním literárneho textu. Takéto písanie môže plniť viacero funkcií: informačnú, emocionálnu, estetickú, etickú, relaxačnú, únikovú, terapeutickú… Pri tvorivom písaní pisateľ podáva informácie o svojom vnútornom svete a zároveň si aj formuje svoj vnútorný svet.

V našom vzdelávacom programe na konkrétnych príkladoch prezentujeme možnosti využitia tvorivého písania v kombinácii s ostatnými stratégiami

·       v práci s literárnym textom,

·       v práci s osnovou,

·       pri tvorivej reprodukcii,

·       v práci s výtvarným dielom,

·       pri heuristickom riešení problémov.

Účastníci vzdelávacieho programu pracujú v skupinách, diskutujú o problémoch, riešia individuálne textové cvičenia.

Tento vzdelávací program sme v máji 2010 realizovali na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Bol prijatý pozitívne. Sme presvedčení, že by bol vhodný i pre seniorov.

 

Záver

Tvorivé aktivity umožňujú realizovať potenciál človeka. Sú dôležité z hľadiska sebaaktualizácie. Preto by mali byť súčasťou celoživotného vzdelávania. Takéto vzdelávanie pomáha, aby sa senior necítiť ako človek z iného storočia, ktorý je cudzincom v meniacej sa realite.

 

 

Literatúra:

ATKINSON, R. L., ATKINSON, R.C., SMITH, E. E., BEM, D. J., NOLEN-HOEKSEMA, S. 1995: Psychológia. Praha: Victoria publishing, s.131.

ELLENS, J. H. 1990: Actualization therapy. In: D. G. Benner (ed.) Baker encyklopedia

                    of psychology. Baker Books House Grand Rapids.

LESŇÁK, R. 1977: Literatúra medzi ľuďmi. Bratislava: Slovenský spisovateľ,  s. 179.

LESŇÁK, R. 1991: Horizonty čitateľskej kultúry. Bratislava: Slovenský spisovatel,

s. 11.

LIBA, P. 1987: Čitateľ a literárny proces. Bratislava: Tatran.

MASLOW, A. 2000:  Ku psychológii bytia. Modra, Persona.

WILLIAMS, F. E.: A Total Creative Program for Individualizing and Humanizing the

                    Learning Process. New Jersey: Educational Technology Publications,

Englewood Clifs 1972.

ZELINA, M. 2006: Tvorivé písanie. In: Zborník zo sympózia tvorivého písania.

Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum Bratislavského kraja

v Bratislave,  s. 14.

 

Kontakt:

PaedDr. Brigita Lehoťanová, PhD.

Univerzita Komenského

Pedagogická fakulta

Ústav humanitných štúdií

Račianska 59

813 34 Bratislava

Slovenská republika

brigita.lehotanova@gmail.com

 

 

 

 

VZDELÁVANIE SENIOROV AKO PODPORA AKTÍVNEHO ŽIVOTNÉHO PROGRAMU V STAROBE

PhDr. Katarína Gežová, PhD.

Abstrakt

Vzdelávanie  patrí medzi najvýznamnejšie a najhodnotnejšie  aktivity v živote človeka, prostredníctvom ktorého získavame nové informácie, nadobúdame vedomosti, rozvíjame svoje schopnosti a zručnosti. Spoločenské zmeny spôsobili, že vzdelávať sa len do určitého veku v súčasných životných podmienkach nestačí a človek sa musí vzdelávať počas celého svojho života. V príspevku chceme poukázať na nevyhnutnosť vzdelávania seniorov ako podporu ich aktívneho životného programu.

Kľúčové slová

Vzdelávanie – edukácia, seniori, aktívny životný program, staroba, Memorandum o celoživotnom vzdelávaní, edukačné aktivity.

 

Štatistiky nám potvrdzujú, že naša populácia starne. A problémy starnutia a staroby nie sú len okrajovou záležitosťou, ale sú zdrojom rozvoja a súdržnosti celej našej spoločnosti.

„V dnešnej modernej spoločnosti vystupujú do popredia otázky týkajúce sa kvality života človeka a zmyslu jeho existencie čoraz častejšie. Týka sa to rovnako každého jedinca bez rozdielu veku a pohlavia. Vystupuje nám však otázka, kto si potrebu vyššej kvality života intenzívnejšie uvedomuje, kto ju potrebuje mať a v akom rozsahu uspokojenú“ (Hrapková, N., 2004).

Vedomostná úroveň vo veľkej miere ovplyvňuje vzťah človeka k životu a samozrejme aj jeho postoje k celej spoločnosti. Zvyšovanie vzdelania a neprestajné vzdelávanie pozitívne vplýva na náš celý životný program ako aj našich postojov k životu – celej spoločnosti. Veľkým „prevratom“ v živote každého jednotlivca je prechod z aktívneho pracovného života do dôchodku. Človek zrazu stratí svoju kľúčovú sociálnu rolu, mení sa jeho postavenie, celý životný program a má pocit, že je už nepotrebný. A práve aktívna účasť starších na živote spoločnosti a podpora ich spoločenských kontaktov prispieva k zlepšeniu ich psychického stavu.

U starších ľudí sa jedná predovšetkým o správne smerovanie k starnutiu a zabezpečeniu čo najvyššej podpore aktívneho životného programu i vo vyššom veku. Prostredníctvom vzdelávania môžeme nadobudnúť nové vedomosti, skúsenosti, zručnosti, alebo zdokonaľovať tie, ktoré už ovládame čím sme naďalej v spoločnosti a máme možnosť aktívne sa podieľať na jej ďalšom smerovaní. Môžeme konštatovať, že vzdelávanie čiže edukácia má aj preventívnu, zdravotnú, poradenskú, adaptačnú ako aj kultúrno – umeleckú funkciu.

Edukácia patrí medzi najvýznamnejšie aktivity v živote človeka, komunity, národov, štátov a celého ľudského spoločenstva (Pastier, J., 1994, s. 21). V posledných troch desaťročiach sa vzdelávanie stáva celoživotným a zdôrazňuje sa potreba vzdelávať aj seniorov. Jedným z dokumentov zaoberajúcim sa celoživotným vzdelávaním sa je dokument Európskej komisie s názvom  Memorandum o celoživotnom vzdelávaní (2000). Je v ňom zdôrazňovaná nevyhnutnosť zabezpečiť rovnaké príležitosti prístupu k vzdelávaniu, zvyšovať kvalitu vzdelávania, umožniť ľahší prístup ku kvalitným informáciám a poradenstvu, rozvíjať efektívne metódy výučby a poskytovať príležitosti k celoživotnému vzdelávaniu.

Edukačné aktivity prostredníctvom nových informácií poskytujú seniorom možnosť voľby lepšieho a kvalitnejšieho usporiadania svojho života. „Jej cieľom je optimálne a zmysluplné využitie voľného času, výchova k aktívnej starobe, k uplatňovaniu tvorivých schopností človeka vo vyššom veku“ (Čornaničová, R., 2007, s. 5). Edukácia vo vzťahu k séniu (Čornaničová, R., 2007) má v podstate širší záber, ako len edukačné aktivity určené pre seniorskú populáciu. Táto edukácia je významným prostriedkom oddiaľovania staroby a efektívneho napĺňania života starého človeka zmysluplnými aktivitami či programami. Najdôležitejším východiskom všetkých edukačných aktivít pre seniorov je poznanie, že aj starý človek je schopný neustále sa učiť novým veciam, aj keď je učenie v tomto veku špecifické. Pozitívom tejto edukácie je skutočnosť, že tu nie je vyvíjaný žiadny tlak na získanie kvalifikácie. Účasť seniorov na vzdelávaní je dobrovoľná a každý senior má slobodnú voľbu obsahového zamerania vzdelávania.

Každý senior je schopný vplyvom sociálnych faktorov z prostredia a vlastnou aktivitou pretvárať, formovať a kultivovať svoju osobnosť. To znamená, že je v konečnom dôsledku ďalej vychovávateľný a vzdelávateľný. Vyplýva to najmä z toho, že:

Ø    seniori majú prirodzenú potrebu ďalej sa (seba)vzdelávať v rôznych sférach prírodného, kultúrneho a spoločenského diania,

Ø    seniori sú ochotní zmeniť svoje vlastné správanie a konanie, ak majú na to adekvátny dôvod,

Ø    proces (seba)vzdelávania a (seba)výchovy umožňuje seniorom pohotovejšie a efektívnejšie riešiť rôzne životné situácie a sčasti aj zvyšovať ich vlastnú životnú úroveň,

Ø    seniori chcú dokázať sebe i ostatným, že ešte stále sú schopní a pripravení učiť sa,

Ø    do určitej miery si jednotlivci v treťom veku uvedomujú, že so systémom poznatkov zo svojich školských čias si v dnešnej postmodernej dobe už nevystačia,

Ø    efektívnosť  samotnej vlastnej seniorskej edukácie závisí taktiež od toho, do akej miery boli pozitívne vplyvy stimulované a negatívne inhibované, ako aj od vnútornej a vonkajšej motivácie (Határ, C., 2005, s. 59 – 60).

Vzdelávanie ľudí staršieho veku je jeden z prostriedkov oddiaľovania starnutia a jeho napĺňania zmysluplnými aktivitami. Východisko pri zameraní vzdelávania starších ľudí tvorí najmä poznanie, že človek je schopní učiť sa a tvoriť i v starobe. Dôležitá je skutočnosť, že v tomto životnom období nie je už tlak na získavanie kvalifikácie, ani jej zvyšovanie s ohrozením straty zamestnania a sociálnych istôt. Vzdelávanie je dobrovoľné, s úplne slobodnou voľbou obsahového zamerania. Je dôležité poznať, že v staršom veku je dominantnejšia logická pamäť. Okrem iného je dôležité nezabúdať na skutočnosť, že starší ľudia potrebujú viac času na učenie a rešpektovať ju pri zvolení tempa výučby (Prusáková, V., 1994).

Pri edukácii seniorov je nevyhnutné dodržiavať princípy, lebo bez nich nemôžeme dosiahnuť efektívnosť vo vzdelávacej práci andragóga.

Vo všeobecnosti výchovné princípy sú  základné, najvšeobecnejšie požiadavky a pravidlá ktoré je potrebné dodržiavať, majú všeobecnú platnosť. Sú východiskom pri voľbe vhodných metód, foriem a prostriedkov výchovného pôsobenia (Višňovský, Ľ. – Kačáni, V., 2001, s. 136).  V edukácii seniorov sa dajú uplatniť všetky výchovné princípy, ako sú: princíp demokracie a humánnosti, mravnosti a tolerancie, princíp cieľavedomosti, princíp individuálneho prístupu a pod.

M. Krystoň vymedzuje princípy, ktoré sa špecificky vzťahujú k edukácii dospelých. Tieto princípy však majú platnosť a funkčnosť aj v edukácii seniorov:

Ø    princíp dostupnosti – edukačné aktivity majú byť plne dostupné pre všetkých seniorov, ktorí ich chcú alebo potrebujú,

Ø    princíp zodpovednosti za kvalitu – ide o požiadavku kontinuálneho zvyšovania kvality edukačných procesov ako základného kritériá ich hodnotenia a efektívnosti. Zodpovednosť v tomto smere preberá štát, ktorý zodpovedá za kvalitu legislatívneho prostredia a kontrolu kvality, vzdelávacie inštitúcie zodpovedajú za kvalitný priebeh a podmienky edukácie (materiálne, personálne, obsahové) a zodpovednosť preberá hlavne senior ako občan využívajúci svoje právo na vzdelávanie a výchovu,

Ø    princíp legislatívneho zabezpečenia – oblasť edukácie seniorov je legislatívne upravovaná celou štruktúrou legislatívnych noriem so všeobecnou platnosťou. I keď nie je špecifický zadefinovaná (prevažne sa v súčasnej dobe hovorí o edukácii dospelých), všetky normy, ktoré sa zaoberajú celoživotným vzdelávaním, sú platné aj pre seniorov. Ide napr. o Ústavu (právo na vzdelanie), Zákon o vysokých školách, Zákon o ďalšom vzdelávaní a iné. Náš štát ratifikoval viaceré dokumenty zaoberajúce sa aj edukáciou seniorov. Základným dokumentom je Memorandum o celoživotnom vzdelávaní, Charta práv a slobôd starších ľudí, Národný program ochrany starších ľudí a pod.,

Ø    princíp adaptability a flexibility – systém edukácie seniorov musí byť konštruovaný tak, aby dokázal reagovať na neustále sa meniace požiadavky seniorov ako občanov, ale aj potreby celej spoločnosti (Krystoň, M. – Sabolová, G., 2003, s. 38 – 39).

Obsahovo tematicky rozmer edukácie možno vymedziť a diferencovať z rôznych hľadísk. R. Čornaničová sa zamerala na obsah edukácie seniorov:

1.     podľa zložiek výchovy – zložka rozumová, pracovná, etická, estetická a telesná,

2.     podľa okruhov etapových úloh v séniu – meniace sa životné situácie prinášajú nové životné úlohy, ktoré sú súčasne novými problémovými situáciami. Novú situáciu možno prijať ako výzvu na učenie sa pochopiť ju, zaradiť do životného kontextu a primerane na ňu reagovať,

3.     podľa organizačných systémov zabezpečovania edukácie – obsah edukácie je tvorený z hľadiska, kto samotnú edukáciu zabezpečuje, respektíve organizuje (ide o výučbu, sociálno – výchovnú starostlivosť o seniorov, poradenstvo a iné formy edukačných aktivít, ktoré sú určené pre seniorov ako cieľovú skupinu),

4.     podľa špecializovaných aspektov profesionálnej pôsobnosti andragóga (edukátora) – z toho aspektu sa možno zamerať na jednotlivé špecializačné oblasti, a to na:

–        profesijnú oblasť – senior má možnosť nielen si prehĺbiť doteraz osvojené poznatky z jeho predchádzajúceho povolania, má možnosť osvojiť si nové v rámci rekvalifikácie. Senior má úžasnú možnosť nielen zdokonaliť svoje vedomosti a zručnosti, ale môže získať aj nové, na ktoré nemal čas alebo možnosti v mladosti a dospelosti,

–        kultúrno – osvetovú oblasť – obsah  výchovy a vzdelávania je zameraný na voľnočasové aktivity, kultúrno – výchovnú činnosť, záujmové a občianske vzdelávanie seniorov,

–        sociálnu oblasť – ide o zlepšovanie interdisciplinárnych vzťahov v rodine, partnerstve, medzi priateľmi a známymi, ale aj o zlepšovanie pohľadu seniora samého na seba ako výnimočnú osobnosť (Čornaničová, R., 1998, s. 80 – 81).

Seniori sa často krát stretávajú s problematikou voľného času a myslíme si, že práve edukačný proces v súvislosti s efektívnym využitím voľného času seniorov prispieva k podpore aktívneho životného programu v starobe.

V. Hotár, –  P. Paška a J. Perhács (2000) rozdelili aktivity voľného času dospelých (seniorov) z hľadiska obsahu na:

§       vzdelávacie aktivity

§       umelecké aktivity

§       športové aktivity

§       rekreatívne aktivity  (regeneračné, oddychové činnosti)

§     technické aktivity

§       spoločenské aktivity (spoločensko – prospešné)

„Vzdelanostná úroveň obyvateľstva ovplyvňuje vzťah človeka k životu a jeho postoje k spoločnosti. Zvyšovanie úrovne vzdelania a permanentné vzdelávanie pozitívne vplýva na vytváranie zdravého životného štýlu, kladných postojov k životu  u ľudí každého veku“ (Hrapková, N., 2002, s. 9 – 10).

R. Čornaničová (2009, s. 6) sa podrobne zaoberá vzdelávaním seniorov v kontexte demografických a sociálnych zmien, pričom k tejto téme píše, že „vznik a rozvoj organizovaných edukačných aktivít pre seniorov ako samostatnú cieľovú skupinu nastal v 70. rokoch 20. storočia, v období keď sa začínajú prejavovať prvé dôsledky starnutia v kombinácii s filozofiou „zaslúženého odpočinku“ v starobe. Postupne sa v edukácii seniorov formovali tri prúdy vzdelávacích a kultivačno – edukačných aktivít a tri okruhy prostredí v ktorých sa realizovala:

·       edukačno – preventívne programy zamerané na zdravé starnutie, predchádzanie predčasnému patologickému starnutiu, ktoré boli realizované najmä geriatrickými lekármi a konali sa v kluboch dôchodcov, v kultúrno – osvetových inštitúciách,

·       špecializované sociálno – edukačné aktivity v rezidenčných inštitúciách pre seniorov (domovy dôchodcov, zdravotnícke gerontologické ústavy, liečebne dlhodobo chorých), kde sa rozvinula širšia škála špecificky zameraných edukačných programov ako napr. adaptačné programy, aktivizačné, rehabilitačné a ďalšie „terapeutické“ programy pre obyvateľov domovov pre seniorov,

·       edukácia seniorov školského typu, keď v Európe vznikajú prvé univerzity tretieho veku a akadémie tretieho veku a sú chápané ako výraz aktívnej životnej orientácie samotných seniorov, nového životného programu v séniu“.

V súčasnosti predstavujú edukačné aktivity určené pre seniorov viacúrovňovú štruktúru, ktorá však v našej spoločnosti nie je rovnomerne zastúpená. Súčasná doba si vyžaduje zmeny v našom myslení a správaní. Preto vzniká viac programov a organizácií, ktoré sa snažia ponúkať seniorom celý rad aktivít určených na zmysluplné vyplnenie ich voľného času. Vytvárajú sa tak podmienky pre kvalitný život v séniu (Čornaničová, R., 2005, s. 43).

 

Záver

Vzdelávanie seniorov vo veľkej miere podporuje ich aktívny životný program jednak držia krok s dobou, nestrácajú kontakt s inými ľuďmi, nachádzajú uplatnenie v spoločnosti  a napomáhajú sociálnej súdržnosti občanov.

R. Čornaničová (2007, s. 148) ktorá uvádza, že „edukačné aktivity môžu v procese ľudského zrenia starnúceho človeka plniť rolu facilitačného činiteľa rozvoja osobnostných potenciálov seniora, môžu sa stať súčasťou jeho nového životného programu, miestom nových sociálnych vzťahov, zdrojom životného optimizmu.

 

„Príspevok je výstupom riešenia výskumnej úlohy VEGA MŠ SR č. 1/0598/08 Teoretický a metodologický rámec analýzy vzdelávacích potrieb dospelých“. 

 

Literatúra:

ČORNANIČOVÁ, R.: Edukácia seniorov. Bratislava:1998, s.156. ISBN 80-223-1206-1

ČORNANIČOVÁ, R.: Revitalizácia kultúrneho života v miestnych a regionálnych podmienkach. Bratislava: 2005. ISBN 80-7121-255-5

ČORNANIČOVÁ, R.: Edukácia seniorov. Bratislava:2007. s.164. ISBN 80-223-2287-4

ČORNANIČOVÁ, R.: Vzdelávanie seniorov v kontexte demografických a sociálnych zmien. In: Andragogika. Roč. 13, 2009, č. 2. ISSN 1211-6378

HATÁR, C.: Inštitucionálna edukatívna starostlivosť o seniorov v Slovenskej republike. Nitra: 2005. s. 104. ISBN 80-8050-821-6

HOTÁR, V. – PAŠKA, P. – PERHÁCS, J. a kol.: Výchova a vzdelávanie dospelých – Andragogika. Bratislava: 2000. s. 547. ISBN 80-08-02814-9

HRAPKOVÁ, N.: Vzdelávanie seniorov a nové trendy pre tretie tisícročie. Hlavný referát pre odborný seminár dňa 7.11.2002. Bratislava: 2002. ISBN  80-223-1881-7

HRAPKOVÁ, N.: Myšlienky k metodike vyučovania seniorov. In: Vzdelávanie seniorov na Slovensku. Zborník príspevkov z metodického seminára 11. novembra 2004, Slovenská technická univerzita v Bratislave. ISBN 80-227-2417-3

KRYSTOŇ, M. – SABOLOVÁ, G.: Úvod do andragogiky a psychológie dospelých. Banská Bystrica: 2003. s. 108. ISBN 80-8055-851-5

PASTIER, J.: Význam a poslanie vzdelávateľov v treťom veku. In: Obohacovanie života starších ľudí edukatívnymi aktivitami. Bratislava: Národné osvetové centrum. 1994. ISBN 80-7121-068-4

PRUSÁKOVÁ, V.: Osobitosti vzdelávania ľudí staršieho veku. In: Obohacovanie života starších ľudí edukatívnymi aktivitami. Bratislava: 1994. s. 106. ISBN 80-7121-068-4

VIŠŇOVSKÝ, Ľ. – KAČÁNI, V. a kol.: Základy školskej pedagogiky. Bratislava: Iris. 2001. 227 s. ISBN 80-89018-25-4

 

Kontakt:

PhDr. Katarína Gežová, PhD.

Katedra andragogiky

Pedagogická fakulta, UMB

Ružová 13

974 11 Banská Bystrica

kgezova@pdf.umb.sk

 

 

ROZMANITOSŤ AKTIVÍT SENIOROV A ICH PRÍNOS
V KOMUNITE OBCE

PhDr. Veronika Vasilová

Abstrakt

Zámerom príspevku je poukázať na význam generačnej skupiny seniorov, na ich hodnotu a charakteristiky súvisiace s touto spoločenských prínosnou skupinou obyvateľstva, na rozmanitú realizáciu aktivít seniorov a prínos pre nich i komunitu obce, v ktorej žijú.            Realizovaný výskum v obci Sekule na Zahorí prispel k získaniu nesmierne cenných poznatkov, bohatých skúseností seniorov a k získaniu prehľadu o konkrétnych aktivít, ktoré predstavujú príležitosť a možnosť ako sa môžu samotní seniori sebarealizovať a aktivizovať v prospech seba i tejto obce.

 

Kľúčové slová

seniori, komunita obce, prehľad aktivít seniorov, prínos a význam aktivít pre seniorov a obec.

 

Najbližším teritoriálnym, ale najmä sociálnym priestorom, v ktorom senior žije, je komunita (obec). S komunitou je spojený históriou, predkami, rodinou i časom, ktorí tam prežili, či už ešte aktívni obyvatelia alebo v období staroby. Obec seniorom nemôže pohŕdať a odsúvať na vedľajšiu koľaj. Je povinná vytvárať vhodné podmienky dožitia, využitia voľného času tak ako aj ostatné skupiny ľudí žijúce v nej. Starí ľudia chcú prežiť svoj zvyšok života v spokojnosti a užitočnosti a nemôžu byť  vnímaní len ako vdovy a vdovci, bezvládni, odkázaní na iných, chorí, starí a zbytoční.

Komunita sa snaží svojich členov viesť k tomu, aby boli schopní prekonávať problémy a tým zvýšiť pocit kolektívnej pomoci, solidarity, vzájomnej podpory a kompetencií, z čoho plynie pozitívny význam pre samotnú komunitu – obec.    Senior v komunite obce nemôže byť odsúdený len na oddych zo strany mladšej generácie, to ho môže viesť k predčasnej rezignácii, ba i predčasnej smrti. Preto sebarealizáciu v akejkoľvek podobe, či už individuálne alebo skupinovo považujeme za najväčšiu potrebu, ktorú obec, je povinná uspokojovať. Je to snaha staršieho človeka, čo najlepšie sa prejaviť a snažiť sa rozvíjať svoje intelektuálne i manuálne zručnosti skrz rôznych aktivít, ktoré im obec ako komunita môže sprostredkovať a v ktorých sa môžu realizovať.         Senior na vidieku a či v meste nie je pasívnym produktom sociálneho prostredia teda v komunite obce, ale naopak prostredníctvom cieľavedomých aktivít (kultúrno-spoločenských, sociálnych, záujmových, spolkových, klubových, duchovných) pôsobí na svoje okolie, ale aj ako tvorivá sila cez sebautváranie, ktorým formuje neustále svoju osobnosť.

Východiskom pre poskytovanie pomoci seniorom sú ich potreby, ktorých uspokojovanie je považované za zvlášť nevyhnutné. Ide o potreby nezávislosti (autonómie, slobody, rozhodovanie o vlastnom osude), lásky, sebarealizácie (pocit užitočnosti, sebauspokojenia), spolupatričnosti (vedomie príslušnosti k niektorej skupine), bezpečia a to fyzického a psychického, sociálneho aj ekonomického.

Jednou z uspokojovania potrieb seniorov je možnosť aktívne sa zapájať – realizovať sa prostredníctvom rozličných aktivít, ktoré dávajú seniorom v obci možnosť udržiavať sa pri životnej aktivite, vypĺňať zmysel života, ktorý sa tak stáva nositeľom kontinuity zdravého spoločenstva – zdravej komunity.

Skutočnosťou je, že starí ľudia – vidiecki ľudia sú účastníkmi rozmanitých aktivít, ale zároveň aj neustále aktívnymi činiteľmi ako napr. lektormi, vedúcimi krúžkov, organizátormi a tvorcami programov, organizátori exkurzií a výletov, spolupracujú s deťmi a mládežou, čo odzrkadľuje medzigeneračný charakter aktivít, ďalej sa  podieľajú ako rodinní dobrovoľníci pri opatere vnúčat, či susedov, ako členovia cirkevnej komunity, kde viera ako dar predstavuje zdroj nadšenia, odhodlania a obety ako aj členovia obecného zastupiteľstva.         Seniori sú plní životných skúseností, bohatou praxou, predvídavosťou s túžbou odovzdávať no zároveň i očakávať, keď je ten pravý čas. Jedno však platí, že mnohí z nich sa odovzdávajú do aktivít bez nároku na odmenu, či honoráre. Možnosť zapájať sa je pre nich tou najlepšou mzdou.

Na základe získaných poznatkov a informácií počas výskumu so seniormi v obce Sekule mi dopomohlo vytvoriť vlastnú „ideálnu“ etapizáciu charakteristík vzťahu seniora ku komunite v období sénia  s dôrazom na individuálny fyzický i psychický stav seniora:

Aktívny senior od 65 do 75 rokov                                                       

– vstupom na dôchodok senior využíva svoje pracovné návyky,

– zostáva v čiastočnom pracovnom procese,

– vykonáva rolu rodinného dobrovoľníka – varí, stará sa o vnúčatá, či susedov,

– udržiava kontakt s predošlými kolegami,

– vyhľadáva aktivity klubu, spolku, spoločenstva – priestor nové kontakty a možnosť

angažovať sa byť aktívnym činiteľom,

– venuje sa voľnočasovým aktivitám (edukačné, záujmové, rekreačné, tvorivé),

– snaží sa byť samostatný, odkázaný sám na seba, ak mu to dovoľuje jeho psychické i

fyzické zdravie.

Čiastočne odkázaný senior od 76 do 85 rokov

– je odkázaný na čiastočnú sociálnu starostlivosť zo strany obce, rodiny, suseda,

zdravotníckych zariadení,

– využíva služby (opatrovateľ, donáška liekov, návšteva lekára, zdravotné pomôcky,

zabezpečenie stravy),

– využíva finančnú pomoc ako odkázaný senior,

– podľa zdravotného stavu stáva sa účastníkom aktivít v komunite obce – pasívna

pozícia v podobe prijímania ako prejav vďaky a úcty.

Úplne odkázaný senior nad 85 rokov                                                 

– je  úplne odkázaný na starostlivosť iných len na základe zdravotného i psychického

stavu seniora

– vyžaduje sa  pomoc pri úkonoch počas celého dňa,

– je umiestnený do domova sociálnych služieb, do sociálneho zariadenia,

– túži po dôstojnom dožití a smrti.

Seniori ako generačná a nezastupiteľná zložka v komunite obce sú hodnotnou súčasťou spoločnosti, zdrojom inšpirácii, životných rád a skúsenosti, spomienkovým archívom – priblížením histórie, nositeľom tradícii, odovzdávateľom zvykov z generácie na generáciu.

K lepšiemu priblíženiu spracovanej témy príspevku uvádzam stručnú charakteristiku obce Sekule a prehľad realizovaných aktivít.

Obec Sekule leží v severozápadnej časti Borskej nížiny pri sútoku riek Moravy, Dyje a Myjavy. Má 1600 obyvateľov žijúcich v rodinných domoch so záhradami. Prvná písomná zmienky o obci pochádza z roku 1402. Obec prezentuje Sekulské múzeum otvorené v roku 2003 tvorí sedliacky remeselnícky dvor, ktorého súčasťou je dobová izba a kuchyňa s náradím a krojmi. Múzeum približuje minulosť Záhoria, kroje, pracovné oblečenie, keramiku a bežné domáce potreby minulých čias. V múzeu je možné zhliadnuť výrobu sekulskej keramiky. Významnými kultúrnymi pamiatkami súí: rímsko-katolícky kostol Narodenia Panny Márie (1878), Pohrebná kaplnka Sedembolestnej Panny Márie a kaplnka (1888) v rustikalizovanom novogotickom slohu.

V minulom storočí pôsobili v obci rôzne spolky, ochotnícke divadlo, dychová hudba a mužský spevácky zbor. Mariánska družina rehoľných sestier sv. Vincenta, vychovala v duchu kresťanských hodnôt, spravovala školu, realizovala kultúrno-spoločenske podujatia, pracovala a s vidieckymi deťmi, mládežou i ženami v obciach Moravský svätý Ján a Sekule. Starí ľudia veľmi radi a v dobrom spomínajú na túto komunitu, ktorej činnosť sa násilne ukončila v roku 1954.

 

V súčasnosti pôsobia aktívne v obci detský spevácky súbor Sekulánek, ženská spevácka skupina Sekulanky, Sekulský hasičský zbor, Klub záhradkárov, Poľovnícke združenie Sekule, Združený rybársky spolok, Slovenský červený kríž a Klub dôchodcov.

Jednou z najčastejších foriem aktivizácie seniorov je práve klubová činnosť, tak aj v tejto obci k realizovaným aktivitám Klubu dôchodcov patria: ručné práce (pletenie, háčkovanie, vyšívanie), počúvanie ľudovej hudby cez CD prehrávač, spev, odovzdávanie nových receptov, výzdoba priestorov pri príležitosti rôznych období v roku, pečenie tradičných koláčov, páranie peria, čistenie orechov, prezentácia zdravotných pomôcok a prednáška miestnej zberateľky o pestovaní a príprave čajov, mastí a prostriedkov z liečivých rastlín.                                                                  V Sekuliach každoročne obecný úrad organizuje aktivity ako Deň matiek, Deň  úcty k starším, posedenie s jubilantmi vo forme daru, občerstvenia a kultúrneho programu pre seniorov, vianočný koncert v spolupráci s Klubom dôchodcov, Slovenským červeným krížom a miestnymi sponzormi.

Obec ako komunita vo vzťahu k seniorom poskytuje pomoc v podobe konkrétnej sociálnej práce zabezpečenú sociálnym pracovníkom – opateru, zdravotnej služby – dovoz liekov, meranie tlaku, sociálnej služby – zabezpečenia stravy a finančnej úľavy pre seniorov nad 60 rokov na nákup vriec na zmiešaný odpad ako opatrenie na ochranu životného prostredia.

 

Ku kultúrno-spoločenským podujatiam roka v obci, ktoré sa realizujú a na ktorých sa angažujú aj seniori (aj členovia Klubu dôchodcov) patria:

V júni sa koná Sekulský jarmok, na ktorom sa predávajú rôzne výrobky a predmety z remeselníckych dielni, pre širokú verejnosť je pripravený kultúrno-spoločenský program a Klub dôchodcov predáva tradičné pečivo „sekulské drobné“, ktoré je veľmi obľúbené v danej oblasti.

Posledný týždeň v auguste sa organizuje prehliadka ženských speváckych zborov, na ktorom vystupuje aj ženská spevácka skupina Sekulanky. Na základe dohody medzi starostkou obce a členmi Klubu dôchodcov pripravujú výzdobu a pohostenie pre účastníkov tejto prehliadky.

V septembri sa konajú Sekulské remeselnícke dvory, kde „Sekulské drobné -cukrársky dvor“ pripravujú členovia Klubu dôchodcov, pečú tradičné koláče „sekulské drobné“, vyzdobujú priestory v tradičnými predmetmi, oblečení sú v krojoch, spievajú rôzne piesne z oblasti Záhoria a  predávajú produkty svojich voľnočasových aktivít.

 

K významným udalostiam v komunite obce patria misie a hody. Na ich príprave sa podieľajú členovia rímsko-katolíckej cirkvi prípravou kostola, seniori z obce  dobrovoľne upravujú, ošetrujú a starajú sa o jednotlivé sochy, obrazy a oltáriky v kostole. Dobrovoľná úloha pre duchovnú komunitu sa dedí z generácie na generáciu v rodine.

Obec spolu s miestnymi organizáciami ponúka seniorom v komunite, nielen členom Klubu dôchodcov  zúčastniť sa sociálnych, edukačných i záujmových aktivít:

Poznávaco-vzdelávacie – exkurzie do Viedne, výstavy Agrokomplex Nitra, výlety do družobných obcí, návšteva remeselníckych dvorov v obci Hrušov,

Športovo-rekreačné – pobyty v kúpeľoch, výlety za turistikou,

Záujmové – pravidelné tanečné podujatia „Čaj o piatej“ v kultúrnom stredisku na Vajnorskej ulici v Bratislave, koncerty a vystúpenia folklórnych súborov a skupín a pod.

Samotné andragogické a geragogické poznatky ako aj nasledujúce vyjadrenia seniorov potvrdzujú pozitívny význam a prínos aktivít pre seniorov v komunite obce, prostredníctvom ktorých zostávajú naďalej produktívni a spoločensky prospešní v obci a pre obec:

          žijú aktívnejšie,

          snažia sa udržiavať dobré medziľudské  vzťahy,

          pomalšie starnú,

          pozitívne myslia,

          cítia sa využití a prospešní v prospech obce,

          snaha pomôcť,

          dozvedieť sa nové informácie a zdieľať ich,

          cítiť sa zdravotne a psychicky lepšie,

          stretávať sa s ľuďmi, necítiť sa osamelo,

          vypočuť iných a byť vypočutí,

          patriť k istému spoločenstvu, k istej skupine ľudí, okrem rodiny a priateľov

          problémy zvládať ľahšie.

Vyššie uvedené aktivity rozmanité svojou formou a obsahom realizovaných pre seniorov v obci, v kluboch, v cirkevných spolkoch sa zameriavajú na uchovanie primeranej kvality života v oblasti sociálnych vzťahov a psychického rozvoja, aby osobnou aktivitou prispieval k pozitívnemu procesu starnutia a vyrovnávaním sa so sociálnymi rolami a spoločenskými zmenami. Záujem o  aktivity záleží od dobrovoľnosti a vnútornej motivácie seniorov. Hlavným motivačným zdrojom seniorov pre účasť na aktivitách sú ich osobné motívy a potreby.

Obce a mestá na Slovensku predstavujú partnerov, ktorí by mali uspokojovať potreby seniorov, poskytovať priestor na vzdelávanie, zabezpečiť aktivity rozličného typu  prostredníctvom nich odstraňovať negatívne stereotypy, medzigeneračnú bariéru a podporiť v občanoch ako aj samotných seniorov k využitiu ich potenciálu v prospech komunity obce, v ktorej žijú. Spôsob realizovania aktivít závisí od materiálnych i finančných možnosti mesta a obce.

Jednotlivými uvedenými aktivitami plní komunita jednu zo spoločensky nevyhnutných povinností a zároveň ľudsky mravnú službu, ktorou prejavuje úctu a vďaku k človeku s  prívlastkom „starý“.

Pozitívny prínos aktivít pre komunitu obce reprezentujú obyvatelia, ktorí sú schopní: dobrovoľne sa angažovať,  akceptovať zmeny, prijímať nové idey, medzigeneračne sa akceptovať, pestovať vzájomné vzťahy, zapojiť sa do charitatívnej činnosti, pomôcť si v rôznych situáciách,  pestovať dobré susedské i občianske vzťahy, vážiť si tradície, mať úctu k pamiatkam, hodnotám a predmetom po  predkoch a rozvíjať komunitu všestranne.

 

Literatúra:

ČORNANIČOVÁ, R. 2007. Edukácia seniorov. Bratislava : Univerzita Komenského, 156 s. ISBN 978-80-223-2287-4.

KOVÁČ, D. 2007. Psychológiou k metanoi. Bratislava : VEDA, 462 s. ISBN 978-80-224-0965-0.

MATULAYOVÁ, T. 2007. Dobrovoľníctvo v sociálnych službách v kontexte andragogiky a sociálnej práce. 1. vyd. Prešov : Filozofická fakulta PU, 2007. 110 s. ISBN 978-80-8068-697-0.

PERHÁCS, J. 1994. Záujmová činnosť staršieho človeka ako prostriedok jeho sebautvárania. In: Obohacovanie života starších ľudí edukatívnymi aktivitami. Bratislava : NOC, s. 173-177. ISBN 80-7121-068-4.

Sekule. Kolektív autorov. 2002. Skalica : Záhorské múzeum, 161 s.

ISBN 80-85446-41-3.

VASILOVÁ, V. 2007. Komunitno-občianske vzdelávanie a formy komunitno-občianskej aktivizácie seniorov na Slovensku a vo Veľkej Británii (na príklade miest Trebišov a Penzance). Diplomová práca. Bratislava : FF UK, 105 s.

 

Kontakt:

PhDr. Veronika Vasilová

Katedra andragogiky FF UK

Gondova 2

818 01 Bratislava

v.vasilova@gmail.com

 

Návrhy opatrení odbornej pracovnej skupiny pre celoživotné vzdelávanie a informatizáciu Rady vlády Slovenskej republiky pre seniorov do Národného programu

(Finálna verzia z 9.11.09 )

 1.     Akcentovať a propagovať problematiku starnutia, aktívneho a dôstojného prežívania staroby, uverejňovať aktuálne informácie týkajúce sa života seniorov, upriamiť pozornosť spoločnosti na problémy dôchodcov a ich vzdelávania. Podporovať informačné, vzdelávacie a aktivačné programy pre seniorov v médiách, pomocou grantových schém, oceňovania osobností a pod.

2.     Vytvoriť medzirezortnú komisiu zameranú na vzdelávanie seniorov pod gesciou MŠ SR, zloženú zo zástupcov MŠ SR, MPSVR SR, MZ SR, MK SR, SRK (Slovenskej rektorskej konferencie), ZMOS, KOZ  za účelom celoplošného rozvoja siete vzdelávania seniorov na Slovensku.

3.     Zvýšiť legislatívnu, organizačnú, finančnú a ďalšiu podporu  existujúcich vzdelávacích aktivít pre seniorov. Rozšíriť počet možností pre získanie financovania na podporu vzdelávania a informatizácie seniorov.

4.     Odporúčame zaradiť do programov a plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja VÚC ako prioritu aj vzdelávanie seniorov.

5.     Vytvoriť legislatívne podmienky pre  zabezpečenie možnosti využitia voľných kapacít škôl pre vzdelávanie seniorov.

6.     Spolupracovať pri využití kapacít škôl a využívaní kultúrno-spoločenských priestorov pre vzdelávanie seniorov.

7.     Rozšíriť možnosti informovanosti a propagácie  vzdelávacích a sociálno-spoločenských aktivít seniorov v organizáciách dôchodcov na Slovensku.

8.     Vytvoriť a uviesť do praxe systém viaczdrojového financovania vzdelávania seniorov najmä univerzít tretieho veku, aby sa zabezpečil podmienky pre uspokojenie vzrastajúceho počtu záujemcov o štúdium, zo zdrojov:

·       štátneho rozpočtu (MŠ SR, MF SR, MPSVR SR),

·       zriaďovatelia (v prípade UTV univerzity, vysoké školy),

·       VÚC, obce, magistrát (z vlastných rozpočtov plánovať v rámci programov regionálneho rozvoja)

9.     Vzdelávanie, starostlivosť a informatizáciu seniorov zapracovať ako samostatnú, nie „marginalizovanú“ skupinu do výziev všetkých grantových schém (2007-2013) najmä Vzdelávanie, OPIS, Sociálna starostlivosť, Zdravotníctvo, ale aj Poľnohospodárstvo (agroturistika), Kultúra. V grantových schémach zaviesť a sledovať ako horizontálny parameter podiel zapojenia seniorov.

10. Naďalej využívať vzdelávanie a výchovu na základných a stredných školách na formovanie  pozitívneho vzťahu k starším u detí a mládeže a podporovať medzigeneračný dialóg.

11. Naďalej zachovať a rozširovať výhody starších vo forme zliav a zľavnených vstupov.

12. Podporovať existujúce a  zakladať ďalšie vzdelávacie aktivity typu akadémií tretieho veku ako vzdelávacie a sociálne služby seniorom v mestách a obciach.

13. Vytvárať priaznivé podmienky pre aktívne zapojenie seniorov do kultúrnych aktivít (uľahčenie prístupu na podujatia, zľavnené vstupné, dostupnosť informácií) aktívnou spoluprácou organizátorov s MK SR a Jednotou dôchodcov na Slovensku, ako aj s ďalšími mimovládnymi organizáciami, pôsobiacimi v predmetnej oblasti.

14. Podporovať realizáciu záujmovo-vzdelávacích, kultúrnych a voľnočasových aktivít pre seniorov, využívať skúsenosti Národného osvetového centra a iných subjektov s disemináciou dobrej praxe v celej SR a zabezpečovať ďalšie vzdelávanie odborných pracovníkov.

Informatizácia

1.     V rámci OPIS internet – Zvyšovanie prístupu verejnej správy a domácností k širokopásmovému internetu – otvoriť špeciálnu výzvu určenú pre seniorov. Navrhujeme zvážiť akciu Internet pre seniorov (podobnú ako bola internet pre vzdelávanie). Podmienkou by bol vek nad určitú hranicu a využívanie služieb viazaných na zvyky seniorov – napríklad využívanie tripleplay (internet, televízia, telefón) z domu počas pracovnej doby.

2.     Pokračovať v programe MF SR : Zabezpečenie prístupnosti, vzdelávacích a osvetových aktivít pre zvyšovanie vzdelanosti, použiteľnosti IKT pre občanov ohrozených digitálnym vyčlenením. Vyčleniť vyššie prostriedky a oddeliť seniorov (občanov nad 50 rokov) od ostatných cieľových skupín. Otvoriť ďalšie takéto výzvy aj na iných ministerstvách.

3.     Podporovať a ďalej rozvíjať aktivity organizácií zameraných na ďalšie využitie vyradených PC na výchovu a vzdelávanie seniorov s dôrazom na IT vzdelávanie.

4.     Odporúčame zvážiť oslovenie mobilných operátorov na podporu akcií zameraných na zlacnenie telefonovania seniorov.

5.     Zjednodušiť a zároveň informovať o obsluhe bankomatov,  používanie platobných kariet, internet bankingu.

6.     Špeciálne podporovať seniorov pri aktívnom využívaní informačných zdrojov (internet, Web 2) a e-govermentu (elektronická verejná a štátna správa, elektronické voľby a pod). Zintenzívniť vzdelávanie seniorov v oblasti IKT a mediálnej výchovy.

Zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie

DVADSAŤ ROKOV UNIVERZITNÉHO

VZDELÁVANIA SENIOROV

NA SLOVENSKU

 

 

Zodpovedný redaktor: PhDr. Nadežda Hrapková, PhD.

Vydavateľ: Univerzita Komenského v Bratislave

Rozsah 98 strán, náklad 400 ks, vytlačené v októbri 2010

 

 

ISBN 978-80-223-2916-3